30. 12. 2011

Marja Holecyová - Mariotovi dediči

„Pr(a)vá slovenská fantasy“alebo proste séria, ktorú by ste určite mali aspoň skúsiť...

Na začiatok si predstavme prvý diel pomocou anotácie (hoci to, ako vždy, zďaleka nevystihuje, čo príde ďalej):

Jeden deň, jedno stretnutie, jeden rozhovor prevrátia život štrnásťročnej Mije z Nitry naruby. Dozvie sa, že nie je sirota, no matka sa jej musela vzdať pre krutosť a bezohľadnosť jej otca. Zistí, že čarovanie, lietanie a zaklínanie nie sú len smiešne výmysly rozprávkarov. A ona sama sa z jedného dňa na druhý stane súčasťou skrytého sveta mágie, ktorý je bližšie, ako by ste si mysleli. Miju však medzi čarodejníkmi čaká len málo príjemného – je totiž dcérou Mariota, muža, ktorý vedie vojnu proti celému Spoločenstvu čarodejníkov a ktorého ľudia nenávidia a zároveň sa ho desia. Svoj strach, nenávisť a opovrhnutie prenášajú na Mijine plecia. Priateľstvo nachádza len v kamarátoch chlapca s podobným osudom – ďalšieho Mariotovho dediča.

Takže áno. Čarodejníci, klany, nejaký ten záporák, hlavná hrdinka je hodená do nového sveta. Tým sa priamo dostávame k tomu, čo veľa ľuďom na knihe vadí – inšpirácia Harrym Potterom. Nuž, prvá verzia MD bola písaná práve ako fanfiction na Harryho. A niektorým prerobená verzia nepríde dosť originálna. Sama autorka má na stránkach niečo takéto:

„Čo si myslíš o tvrdeniach, že Mariotovi dediči sú plagiát Harryho Pottera?
Och. Veľmi nekompromisne vyhlasujem, že tieto názory nevychádzajú ani tak z môjho príbehu, ale z nedostatku rozhľadu. Mariotovi dediči patria do žánru fantasy a mnohí si pod tým pojmom okamžite predstavia Harryho Pottera. Veľa ľudí pozná z fantasy len Harryho a povedzme, že Pána Prsteňov. Preto si neuvedomujú základný rozdiel medzi vykrádaním a využívaním fantastických prvkov. Fantasy – tak ako detektívny, romantický, či dobrodružný román – má svoje špecifiká. Takže keď sú jej hrdinami deti, nejde o plagiát Pottera, ale o fantasy pre mládež. Keď sa odohráva v realite, ide o fantasy z reálneho prostredia. Mágia je jedným zo základných znakov fantasy, takže vyčítať jej prítomnosť čarov je rovnaké ako kritizovať prítomnosť vraha v detektívnom románe. Harry je ozajstný fenomén a ja bez okolkov priznávam, že vo mne vyvolal vášeň pre fantasy, že ma istým spôsobom ovplyvnil a bol to odrazový mostík môjho literárneho života… ale za tie roky som z fantasy pre mládež prečítala všetky známe diela, a preto si stojím za tým, že nekopírujem.

Názor si utvorte sami, ja by som to celé veľmi neriešila, osobne mi knihy pripadajú originálne dosť.

Ďalej. Prvý diel je taký zoznamovací. Zoznamujeme sa s postavami, čarodejníckym svetom, skrátka so všetkým. Nechýba pochopiteľne ani akcia, tá sa však (čo si pamätám) dostaví vcelku neskoro. Napriek tomu ma kniha nenudila. Koniec bol pomerne otvorený, nechal čitateľov s kopou otázok a mňa pokračovanie zaujímalo.

No a potom, v ďalších troch dieloch sa to celé rozbehlo a ja som MD úplne prepadla. Poznámka na okraj: Čím pokročilejší diel, tým väčšia kvalita. Štvorka bola vskutku skvelá.

Čo je na sérií také úchvatné, pýtate sa? Netradičné prostredie, premyslený svet. To za prvé... Ďalej autorkin štýl písania. Vtiahne do deja a už vás tak ľahko nepustí, posledná kniha ma dokonca rozplakala. Ešte ďalej? Všetky tie sarkastické hlášky a to, aké bolo všetko realistické. Skrátka tu nenájdete osudovú lásku až za hrob, otrasné Mary Sue ani nič podobné. Tým sa dostávame k postavám. Dej je napínavý, zápletka dobrá, štýl písania zaujímavý. No práve charaktery sú tým najväčším dôvodom, prečo mám sériu až takto rada.

Vezmime si hlavnú hrdinku Miju. Je hodená do nového sveta a nie, nie je vo všetkom okamžite perfektná, skvele nezapadá a čo ja viem čo všetko. Správa sa realisticky, chybuje, nevrhá sa na záchranu sveta a tak ďalej. Je to také normálne dievča, ktoré však časom prejde svoju cestu... A je sympatická, nutné poznamenať, minimálne mne.

Miseag? S tým sa nikdy nikto nemaznal a podľa toho sa aj správa. Kto by nie? Je zároveň moja obľúbená postava, s tým jeho sarkazmom a tak ďalej.

Oh! A ešte som si obľúbila Mariota. Ďalšia vec, ktorú oceňujem – je to síce hlavný záporák, ALE. Nie je to ten typ, ktorý je zlý, iba aby bol zlý. Má dôvody, je to stále človek (aspoň teda... no, radšej nič). A na Miji mu svojim spôsobom záleží, trúfam si povedať. Obľúbila som si ho a na konci mi bolo skutočne ľúto.

Tým sa dostávame k ďalšiemu, hádam aj poslednému bodu, ktorý chcem zmieniť. Koniec knihy. Marju obdivujem, ako všetko zvládla vyriešiť, ukončiť. Tlieskam jej, pretože ten koniec bol vskutku brilantný, ak na vec pozerám objektívne. Ako fanúšikovi mi ostali skutočne iba oči pre plač.:D

Mám taký jemný pocit, že sa do toho celého zamotávam. Nuž, fajn – príde vám nápad sveta neveľmi originálny? Nezatraťte celých MD. Môžem vám sľúbiť, že postavy, dej a záver budú originálne viac než dosť. Dočkáte sa tiež zmysluplného konania, nie ako sme miestami zvyknutí v istých bestselleroch. No a zábavy, ak máte môj zmysel pre humor.

Takže vážne – I dare you. Vyskúšajte si to prečítať. Neskončite pri prvom diele, ak vám aj totálne nevezme dych.

PS: Tu je stránka o knihách, zároveň zdroj tamtej odpovede ohľadne kopírovania. Keby ste si to chceli presnoriť.

PPS: Každý máme pochopiteľne svoj názor na vec, pokojne teda oponujte a čítajte ďalšie názory, mne sa však séria skutočne páčila a odporúčam ju.=)

Prvá, druhá obálka a pravdepodobne aj anotácia z martinus.sk

7 komentárov:

  1. Rofl, moja foto (a za ňou lístok z vlaku, čo som vytriasla z tašky spolu s Odhalením :D :D :D)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Oh, damn, prepáč .xDD Ja si googlim a vravím si, že jee, toto sa mi akurát hodí.:D Už sa poučím.:D A vymazávam...:)

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Aaaale, žiadne mazanie, vráť ho naspäť! :D Len ma to pobavilo, nič také, že by som si ho nárokovala alebo čo :D To som akurát doniesla odhalenie z AnimeShow, kde sa predávalo v predpredaji, a ešte ho nikto inak nemal ;DDD

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Luu: Ahh.:D No, to už je jedno.:D

    OdpovedaťOdstrániť
  5. mno konečne som sa dostala k prečítaniu článku (mám ho na záložke otvorený už asi týždeň
    k MD: s jedno jedinou vecou s tebou nesúhlasím: tretí diel sa mi páčil najmenej zo všetkých... ale došla som k záveru že to kvôli Miseagovi. Je to môj (nie veľmi) secret book-crush :D od prvej chvíle som si ho zamilovala a dokonca viac ako Miju :D Mija bola niekedy príliš ľahkovážna na mňa. A Miseag je proste na zjedenie :)
    inak súhlasím aj s Mariotom aj s koncom aj s úžasnosťou série :) veľmi pekný článok :)
    a ešte chcem dodať, že v prvom momente to naozaj vyzerá ako plagiát HP, ale keď si človek uvedomí, že Marja si tam vytvorila svet na úplne iných pravidlách a s dostatočne inou zápletkou, že nikto s čistým svedomím a načítanými oboma sériami nemôže povedať, že to je plagiát. To ako keby čokoľvek o upíroch označili za plagiát Twilightu a to teda rozhodne nie je pravda!

    OdpovedaťOdstrániť
  6. Bola som šokovaná predstavou, že na slovensku niekomu vydali skutočné fantasy, ktoré by som si možno bola aj schopná prečítať :D Vlastne mám tieto knihy na zozname, ale neviem kedy presne sa dostanem k tomu, aby som si ich aj kúpila a prečítala. Ale raz určite! Pekný článok! A vďaka nemu teraz uvažujem, že si tie knihy možno aj presuniem trochu vyššie na zoznam :D

    OdpovedaťOdstrániť
  7. Princezná: Jasné, Miseag je ňuňu.:3 Ďakujem inak, za pochvalu a vôbec za prečítanie článku.xD
    Veď asi tak, je to proste čarodejnícke fantasy.:D

    Michelle: Ďakujem, presuň, aspoň o priečku!:D A dúfam, že nesklamú, no.xD

    OdpovedaťOdstrániť