22. 8. 2015

PREDSTAVUJEM: Nemŕtvi (Michaela Vysloužilová) 2/2

Michaela Vysloužilová
Včera som vás v tomto článku zoznámila s Michaelou Vysloužilovou aka Michelle, jej sériou Nemŕtvi i s dôvodmi, prečo patrí medzi moje obľúbené. Dnes tu pre vás mám zaujímavý (aspoň dúfam) rozhovor s Michelle (nielen) o písaní.


1. Začnem pomerne klasickou otázkou – ako si sa vlastne dostala k písaniu?

Moja odpoveď na túto otázku nie je, bohužiaľ, nijako roztomilá, dramatická a ani originálna. Ako dieťa som si nepísala básničky ani rozprávky, v škole som neznášala všetky slohy a istý čas ich za mňa dokonca písala mama (ale to by som asi verejne priznávať nemala, hups). Nikdy som k písaniu nemala vzťah a ani som si v tomto smere nepripadala príliš talentovaná. K písaniu som sa v podstate dostala vďaka fanfiction k seriálu Buffy, premožiteľka upírov. Sama som nikdy žiadnu nenapísala, pretože som nemala dojem, že by som dokázala správne zachytiť jednotlivé charaktery, ale v hlave sa mi začali rodiť rôzne príbehy. A jedného dňa som si povedala, že by mohlo byť zábavné napísať si vlastný príbeh, kde by sa všetko odohrávalo podľa mojich predstáv a nemusela by som pri tom trpieť kvôli tomu, že sa dej nevyvíja podľa mojich predstáv. Najprv som tvorila na zdrapy papiera, potom do zošita a napokon som objavila čaro počítačov. V závere ma to chytilo tak intenzívne, že som s tým do dnešného dňa neprestala.


2. Mohla by si nám priblížiť, ako vyzerá tvoj proces písania? Máš nejaký zaužívaný postup?

Môj proces písania sa počas tých deviatich rokov dosť zmenil. Kedysi som musela zásadne písať iba v noci, počas dňa zo mňa nič produktívne nevyšlo, dnes sa mi lepšie píše pri plnom vedomí a slnečnom svetle (očividne už starnem). Môj vzťah k hudobnému ozvučeniu sa tiež mení, niekedy sa mi píše lepšie pri zapnutej hudbe, inokedy musím mať úplné ticho. Kedysi som písala skôr intuitívne, dnes sa často bez podrobnej osnovy ani nepohnem. Iba jediná vec sa u mňa za ten čas ustálila – vždy po napísaní kapitoly si musím dať aspoň deň pauzu, kým si ju prečítam znovu a až tak som schopná pustiť sa do ďalšej.


3. Ako vymýšľaš názvy jednotlivých dielov a kapitol?

Už si úprimne nespomínam, ako som prišla k názvom jednotlivých dielov. Prvé tri som vymyslela už hrozne dávno a potom som naraz vymyslela tie zvyšné a ako postupne píšem, zisťujem, že sa celkom hodia (:D). S názvami kapitol sa však pasujem doteraz. Rozhodla som sa každú pomenovať iným slovom, čiže sa nesmú opakovať, a toto moje pravidlo je čoraz náročnejšie. Niekedy mám šťastie a názov ku mne príde sám od seba, niekedy celé minúty scrollujem wordovským dokumentom a pátram po slove, ktoré by obsah danej kapitoly vystihlo. V budúcnosti sa však zrejme radšej obmedzím len na čísla (:D).


4. Čo ťa inšpirovalo k napísaniu Kameňa večnosti? 

Neviem, či sa dá povedať, že ma k tomu niečo inšpirovalo. Na začiatku sa mi v hlave objavila iba predstava polovičnej upírky, ktorá balansuje medzi životom v nadprirodzenom svete a vo svete obyčajných ľudí, pričom nikde tak celkom nezapadá – čo je, ak poznáte Buffy, totálne neoriginálna a okopírovaná myšlienka a nemám vôbec problém sa k tomu priznať. Ten seriál dlhé roky ovplyvňoval môj seriálový, filmový a postupne i literárny vkus a je očividné, že sa odrazil i na mojom písaní. Hlavná hrdinka musela byť za každú cenu upírkou, pretože to bol v tom čase (a vlastne stále je) môj najobľúbenejší druh nadprirodzených bytostí a vtedy to predsa len nebolo ešte také otrepané, keďže upíri práve zažívali svoj veľký boom. Zvyšok príbehu sa vytvoril celkom sám bez veľkého cieľavedomého plánovania. Ako som povedala – nudné a neoriginálne (:D).


5. Mala si od začiatku predstavu o tom, čo sa počas celej série odohrá? Viem, že momentálne píšeš predposledný, siedmy, diel – vieš už, ako sa celá séria skončí?

Ako som už spomínala, na začiatku som okrem hlavnej hrdinky a niekoľkých ďalších postáv nemala vôbec nič. Dlhé roky som písala intuitívne a až po dokončení tretej časti som začala uvažovať nad prípravou dlhodobého plánu. Vtedy som dala príbehu ucelenejšiu formu, ale z toho pôvodného plánu sa predsa len zachovali iba hlavné myšlienky a cesta, ktorá k nim viedla, sa postupom času menila. A v podstate sa mení doteraz. Preto je odpoveď na druhú otázku nie, netuším, ako sa to celé skončí. Teda, mám nejakú predstavu a niekoľko rôznych variant, ale sama neviem, ako to dopadne. Písanie je pre mňa občas ako čítanie cudzej knihy – niekedy mňa samu vývoj udalostí prekvapí, pretože som čakala niečo celkom iné. Lenže takto je to správne, takto si to príbeh vyžiadal a ja nemám dojem, že by som tomu mohla zabrániť (takže môj dôvod, prečo som začala písať, už nie je veľmi aktuálny, keďže ten príbeh si aj tak robí čo chce a občas to ani nejde tak, ako by som ja sama chcela). A práve z toho dôvodu ma písanie tak neskutočne baví.


6. Čo bolo/je pre teba pri písaní Nemŕtvych najťažšie?

Nenechať sa rozptýliť internetom? (:D) Ale nie, najťažšie pre mňa zrejme bolo nevzdávať to. Keď píšete viac-menej len pre seba, je jednoduché odložiť to a nikdy viac sa k tomu nevrátiť. Nikomu by to nechýbalo, nikto by sa na to nepýtal. Niekoľkokrát som to už takmer vzdala, ale vždy som to prekonala. To bola zrejme najťažšia vec. Všetko ostatné trápenie s písaním je úplne bežné – plánovanie, počas ktorého vaše myšlienky lietajú od jednej scény k druhej a vy neviete, ako to spojiť do jedného celku; uvedomenie si, že to, čo ste chceli napísať, sa vôbec nezhoduje s tým, čo ste napísali predtým; potreba zabiť postavu kvôli deju, ale neochota vzdať sa jej... Sú to také drobné stresy a nervy, ale nikdy ma to neodradilo. Možno som kvôli tomu zopár ráz odložila písanie na dlhé týždne, no vždy som našla cestu, ako to prekonať a písať ďalej. Pretože chcem a to je to najdôležitejšie.


7. Celá séria je písaná v prvej osobe. Prečo si sa rozhodla práve pre takýto typ rozprávača?

Celá séria s výnimkou niektorých scén (:D). Keď som s príbehom začínala, vôbec som neuvažovala nad typom rozprávača. Začala som jednoducho písať, a pretože sa mi to takto páčilo, nezamýšľala som sa nad zmenou. Až neskôr som zistila, aká obmedzujúca prvá osoba je. Preto mi v niektorých prípadoch nezostávalo iné, ako preskočiť do tretej. Snažila som sa to ale urobiť tak, aby to nepôsobilo chaoticky či nezrozumiteľne. No zatiaľ sa mi nikto nesťažoval, takže mi to asi vyšlo (:D). V budúcnosti by som si ale chcela skúsiť aj iné typy rozprávačov.

wallpaper k Nemŕtvym (c) Michelle

8. Tvoje kapitoly sú plné ironických poznámok a humoru – snažíš sa ho do textu vniesť zámerne alebo je to niečo prirodzené a mimovoľné?

Sama seba nepovažujem za príliš sarkastického (či vtipného) človeka, aj keď v porovnaní s inými to tak môže pôsobiť. Väčšina mojich poznámok zostáva v mojej hlave, čo je asi lepšie, lebo inak by som mnohých urazila a bavilo by sa so mnou ešte menej ľudí. Pri písaní sa však necenzurujem, preto môže Carry pôsobiť ako ten typ otravného a ironického človeka, ktorým by som určite bola, ak by som toľko neuvažovala. Dosiahnuť humornosť je v knihách podľa mňa veľmi náročné, pretože hranica medzi núteným a prirodzeným je hrozne tenká. Sama svoju úroveň humoru posúdiť neviem, avšak dúfam, že sa dá naozaj zaradiť do tej príjemnejšej kategórie a že sa nad mojím „humorom“ ľudia nemračia tak, ako to občas pri niektorých knihách robím ja.


9. Prečo si Nemŕtvych zasadila práve do amerického prostredia? Vyžadovalo toto rozhodnutie research?

Toto rozhodnutie som spravila pred približne deviatimi rokmi, keď som mala štrnásť alebo pätnásť, a vtedy som sa nad ničím príliš nezamýšľala. Dôvod teda v tomto prípade neexistuje. Prieskum som si začala robiť až omnoho neskôr, keď som začala chápať, že Amerika nie je Slovensko a ja o nej viem jeden veľký prd. Prepisovať sa mi to nechcelo, odmietala som sa vzdať svojich anglických mien, preto mi bolo jednoduchšie si niečo študovať. Po prečítaní ale sami zistíte, že tam tých detailov nemám až tak veľa. Prostredie, v ktorom sa príbeh odohráva, je zahmlené neurčitosťou a tajomnosťou, v mojej hlave sa to síce deje na konkrétnom mieste, lenže i to som si upravila podľa vlastných predstáv. Preto som názov toho mesta nikdy nikde nespomenula a pravdepodobne ani nikdy nespomeniem. Všetci možno vravia, že človek by mal písať o tom, čo pozná, ale ak môžeme písať o drakoch, tak prečo nie o krajinách za horami a oceánmi? O tých predsa len napísali viac encyklopédii ako o drakoch.


10. Ktorá z tvojich postáv je tvojou najobľúbenejšou? Je niektorá z nich inšpirovaná tebou alebo inou reálnou osobou?

Myslím, že autorovou najobľúbenejšou postavou by mala byť tá hlavná, pretože píše jej príbeh a ak sa nepáči jemu samotnému, ako sa potom môže páčiť čitateľovi? Carry je moja imaginárna kamarátka. Zaujímam sa o jej životný príbeh, držím jej palce a sama som zvedavá, ako sa jej rozprávanie skončí. Nemyslím si, že by niektorá postava bola inšpirovaná práve mnou, ale určite majú viaceré z nich zopár z mojich charakterových vlastností. S Carry zrejme zdieľame drzosť, s Christianou výbušnosť a Alexandrou ochotu pomôcť úplne každému, aj keď by sme namiesto toho radšej robili čokoľvek iné. A pokiaľ som niektorú z postáv založila na inej reálnej osobe, tak to vzniklo iba podvedome. Nikdy mi nenapadlo urobiť z môjho neobľúbeného človeka v reálnom svete postavu v mojom príbehu a surovo ho zneškodniť. Aj keď... Nie je to až taký zlý nápad (:D).


11. Keby si dokázala svoje postavy oživiť, ktoré z nich by si chcela za kamarátky/kamarátov a prečo? Dokážeš si predstaviť, že by si chodila s niektorým z chalanov (ak áno, s ktorým)?

Ak by bola Carry reálna, zrejme by sme sa veľmi nepriatelili, pretože naše záujmy by sa poberali opačnými smermi. Skôr by som sa skamarátila s Alexandrou, geek ku geekovi sadá a tak podobne... Druhá časť otázky ma pobavila, pretože pravdou je, že jeden z mojich knižných chalanov je vzhľadom (nie charakterom) založený na niekom, na koho som mala „crush“ ešte ako pubertiačka. Ale aj to som si uvedomila až podstatne neskôr, keď už bola tá postava dávno napísaná. Inak sa do nich zakaždým snažím vložiť nejakú črtu, ktorá sa mi páči, takže by som ich zrejme pokojne brala všetkých (:D).


12. Čomu sa plánuješ venovať, keď túto sériu dokončíš?

Niekomu sa môže zdať, že som už v podstate na konci, ale pre mňa sú to ešte stále také dva či tri roky, takže nejaké veľké plány do budúcnosti zatiaľ nemám. Určite by som nechcela skončiť s písaním, je to predsa len vec, ktorá ma veľmi baví, aj keď mi to neprináša žiadne ovocie, no stať sa môže čokoľvek. Mám spísané poznámky k rôznym príbehom z rôznych žánrov fantasy a viem si predstaviť, že by som sa dokázala nadchnúť pre ktorýkoľvek z nich, ale aktuálne sa nimi nezaoberám. Počas písania Nemŕtvych som sa hneď niekoľkokrát pokúsila písať niečo iné, lenže zakaždým som sa vrátila k tomuto. Iní rozprávači mi veľmi nesedeli, nevedela som sa na nových hlavných hrdinov napojiť, až som to napokon vzdala. Pevne dúfam, že po dopísaní poslednej časti ma tento problém opustí, aj keď Carry sa mi bude vzdávať veľmi ťažko.


13. Pokúšala si sa už Kameň večnosti vydať? Prípadne máš nejaké plány ohľadom vydávania či sprístupňovania série?

Nejaké pokusy tu boli, ibaže ani jeden nedopadol nijako slávne. Kedysi som mala veľké oči, dnes už píšem hlavne pre seba (a zopár verných čitateľov, ktorí predstierajú, že ich to stále baví a chcú to čítať ďalej). Možno až to bude celé hotové a ja budem mať dojem, že to viac nechcem prepisovať, skúsim to „vydať“ ako ebook – alebo to rovno vzdám a zverejním to na internete. Ale skôr ako po dopísaní osmičky k tomu zrejme nedôjde, ešte by ma ten stres odradil od písania a takto pred koncom si to nemôžem dovoliť (:D).


14. Aké sú tvoje ďalšie záľuby okrem písania?

foto (c) Michelle
Mojím hlavným koníčkom je tvorba grafiky a webových stránok. Dostala som sa k tomu kvôli škole, ale pokračujem v tom kvôli sebe. Milióny mi to zrejme nikdy zarábať nebude, ale Photoshop musím otvoriť aspoň párkrát do týždňa (kedysi to bolo každý deň, ale moja pozornosť sa teraz rozdeľuje medzi grafiku a písanie trochu rovnomernejšie než kedysi) a kódovanie ma niekedy dokáže naozaj upokojiť. Rada fotím, avšak z dvesto fotiek sa mi podaria možno tak dve, a keďže cestujem len veľmi málo, mojím obvyklým cieľom sú naše mačky. Tie by som asi tiež mohla označiť za svoj koníček, pretože občas s nimi trávim viac času ako prácou na niečom užitočnom. Keď mám náladu, čítam knihy, a keď ma prejde lenivosť, pustím sa i do nejakého seriálu.


15. Môžeš nám priblížiť niekoľko tvojich najobľúbenejších kníh a seriálov?

Moje obľúbené knihy už zrejme všetci čítali. Harry Potter, pravdaže, Vampire Academy od Meadovej, Night Huntress od Frostovej, zbožňujem urbanky od Briggsovej, Hamiltonovej a dua Ilona Andrews. Medzi najvyššie priečky u mňa patrí aj séria Kroniky Amberu od Zelazneho, ktorú skoro nikto nepozná a je to hrozná škoda. Z českých autorov zbožňujem najmä Kulhánkov Noční klub (je to dosť dobrý príklad skutočne neskutočne vtipnej knihy). Z contemporariek patrí k mojim obľúbeným The DUFF od Keplingerovej. Čo sa týka seriálov, tam je ten zoznam asi nekonečný. Na prvom mieste je už niekoľkokrát spomínaná Buffy, ktorú by mal poznať každý, kto sa považuje za fanúšika upírov. Efekty prvých sérií síce za veľa nestoja, ale ten príbeh to rozhodne dorovnáva. Z tých starších by som ešte rozhodne odporúčala Merlina, Legend of the Seeker, krimi komédiu Psych, z novších Once upon a time, Teen Wolf, hudobno-rozprávkového Galavanta a pre fanúšikov komiksov i Arrow, Flash či iZombie.

wallpaper k Buffy (c) Michelle

Na záver ešte ďakujem Michelle za rozhovor! Ak vás Nemŕtvi zaujali, nezabudnite navštíviť web venovaný tejto sérii alebo si prečítajte prológ a prvé dve kapitoly prvého dielu.

Neliss

4 komentáre:

  1. Tak díky tomuhle článku jsem se poprvé dozvěděla o autorce i o Nemrtvých :) Knížka vypadá dobře, rozhodně mě zaujala :)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. O autorke som ešte nepočula, knižka ma zaujala, držím jej palce :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Je to super séria, dúfam, že sa k nej raz dostanú viacerí.:D

      Odstrániť