Zo života knihomoľky: Nový rok, nové... seriály

Nečakali ste snáď nejaký dojemný preslov o nových začiatkoch a takých veciach, či?

Áno, táto rubrika ešte stále existuje a dnes by som sa s vami chcela podeliť prevažne o seriálové dojmy. Cez zimné prázdniny som si pozrela niekoľko filmov, špeciál Sherlocka a usúdila som, že "tie zvyšné štyri dni hádam vydržím aj bez seriálu". Netrvalo však dlho a moju pozornosť si vďaka skvelým ohlasom získalo The Shannara Chronicles. Vyhľadala som si teda trailer a onedlho som už s nadšeným výrazom zapínala prvú epizódu.

Ja a pilotné epizódy máme zlý vzťah - zvyčajne ma vôbec nepresvedčia. Nuž, výnimka potvrdzuje pravidlo a Shannaru som si zamilovala v podstate od prvej chvíle. Zaujímavý svet, sympatickí a talentovaní herci, zaujímavé postavy, dostatok akcie... Do konca prázdnin som si stihla pozrieť dostupné štyri epizódy a už sa nemôžem dočkať pokračovania. Seriál určite odporúčam všetkým, ktorých láka kvalitne spracované fantasy (aj keď ide technicky o dystópiu). :)

Zatiaľ čo k Shannare som sa dostala nečakane, Shadowhunters som netrpezlivo očakávala dobrého pol roka, ak nie viac, veď ide o seriálové spracovanie mojej milovanej knižnej série! Pozdávalo sa mi i obsadenie, keďže nevidím žiaden problém v tom, aby niekto vyzeral inak ako v knihe a neočakávam, že herci perfektne splnia moje predstavy.

Bohužiaľ, s prvými dvoma epizódami moje nadšenie rýchlo opadlo. Nevyrovnané herecké výkony (páčia sa mi Alec a Magnus... za to napríklad Clary a Jace ma vážne sklamali), nepresvedčivé efekty (ten portál myslia vážne?) a úprimne, keby som príbeh nepoznala, ten divný mätúci pilot vypnem pred koncom. Keď si odmyslím knižnú predlohu, dostali sme taký nie príliš dobrý (a ani úplne zlý) teenagerský seriál.

Z pohľadu fanúšika knižnej série ma zase dosť sklamalo, že výrazne zmenili charaktery postáv, vôbec na mňa nepôsobia tak, ako by mali. (Napríklad tá polonahá Izzy...) Dej a reálie majú s knihou taktiež pramálo spoločné, no nad tým sa nepozastavujem, chápem, že to bolo do istej miery nutné. (I keď neviem, či až do takejto.)

Čiže áno, patrím do skupiny sklamaných frfľošov. Na druhej strane nie som pripravená sa na seriál úplne vykašľať a zrejme si skúsim pozrieť ešte minimálne tretiu epizódu - napriek všetkým nevydarenostiam sa mi druhý diel zdal o čosi lepší a pozerateľnejší ako prvý. Budem dúfať v stúpajúcu tendenciu.

Čo sa týka ďalších častí môjho života, škola udrela v plnej sile. Šesť písomiek za štyri dni vie potešiť a ubrať čas na dýchanie čítanie. Trochu som sa pohla v Pýche a predsudku (s Michelle sme sa pustili do spoločného čítania, o ktorom vám v zdarnom cieli hádam poviem viac) a v piatok som konečne dočítala Manners & Mutiny aka štvrtý diel famóznej Etikety a špionáže. Čo si budeme hovoriť, mohlo to byť akčnejšie a epickejšie, ale... Tá séria má svoje čaro a nedám na ňu dopustiť.

Ako ďalšiu knihu som rozčítala Svetlo, ktoré nevidíme. Vojnová tematika síce nie je vyslovene moja obľúbená (rozhodne nie v povinnom čítaní... no, ehm, ja vlastne nemám rada povinné čítanie celkovo), v minulosti som však natrafila na niekoľko vážne skvelých príbehov z vojnového obdobia. Tak mi držte palce, nech je toto jeden z nich, viete, nech je to také správne krásne a smutné zároveň.

To je odo mňa všetko, určite sa so mnou podeľte o svoje dojmy - čo si myslíte o The Shannara Chronicles a Shadowhunters, ak ste to videli (prípadne či sa chystáte)? Plus, ak máte niekto prečítané Svetlo, ktoré nevidíme, rada sa dozviem váš názor.