02/10/2021

Minirecenzie: Zn. Náhodné, ale vrelé odporúčania

Erin Bowman: Dustborn

Delta žije v nehostinnom svete, v ktorom dochádza voda, ľudí ohrozujú piesočné búrky a základným pravidlom je „nikomu never“. Hneď na začiatku sa musí vydať na nebezpečnú výpravu a keď sa vráti domov, zistí, že ľudí z jej osady zajal krutý diktátor z neďalekého mesta, ktorý v skutočnosti hľadal ju. Delta má totiž na chrbte vytetovanú mapu do raja – a hoci ju nikto vrátane nej nedokáže rozlúštiť, mnohí by za šancu vraždili. Nič však nie je také jednoduché, ako sa na prvý pohľad zdá, či už ide o záchranu jej ľudí, o jej najlepšieho kamaráta z detstva Ashera alebo o tajomstvá, ktoré raj ukrýva.

Toto YA sci-fi čitateľom predstavuje dokonale rozvinutý, nebezpečný a fascinujúci svet. Okrem toho sa autorke v rámci jediného dielu podarilo vyrozprávať príbeh, ktorý je tak akurát osobný aj epický. Vpred ma poháňala nielen zvedavosť, ale tiež niekoľko dramatických, nečakane krutých zvratov a priebežná akcia. Jedinú výhradu mám v tomto smere voči tomu, že na najväčšiu záverečnú konfrontáciu a jej dohru už veľa priestoru nezostalo. Naopak sa mi veľmi páčili témy ako nádej, viera, pravda a ťažké rozhodnutia vodcov. Významnou témou bola i dôvera, čo sa najviac prejavovalo pri komplikovaných vzťahoch jednotlivých postáv. Tie mali aj sami o sebe množstvo potenciálu. Ibaže celkovo je dôraz skôr na udalostiach než na postavách, a zrejme preto ma niektoré zvraty nezasiahli natoľko, ako mali. Čo sa týka romantiky, nie som fanúšikom tej na spôsob „v detstve sme si boli blízki a keď sa po dlhej dobe stretneme, zrazu nemáme ďaleko k láske na celý život“, no tu si s tým autorka poradila obstojne. Celkovo by som povedala, že je Dustborn presne tou napínavou, akčnou jazdou, ktorú sľubuje anotácia. 4*.


India Holton: The Wisteria Society of Lady Scoundrels

Cecilia je pravá viktoriánska dáma – a tiež pravá pirátka ako zvyšok ženského spolku Wisteria. Cecilia, jej prehnane ochranárska teta a ďalšie dámy lietajú hore-dole po Anglicku vo svojich začarovaných domoch, kradnú, čo sa im zapáči, a nezabúdajú si pritom spôsobne vypiť čaj. Ceciliinu pokojnú existenciu naruší pirát Ned, ktorého si na ňu najalo hneď niekoľko ľudí. Istá dáma ju chce mŕtvu, jej šialený otec ju chce uniesť do svojho gotického sídla a potom je tu ešte kráľovná... Ešteže má Ned vlastné plány.

Wisteria ponúka slušnú rodinnú drámu, veľa únosov, zrád a intríg a občas dokonca nejaké tie výstrely či výbuchy. Nechýba ani dávka originality – samotné prostredie či magické aspekty síce nie sú rozvinuté do detailov, no na ozvláštnenie deja stačia. Dobrodružstva je tu zase tak akurát, aby príbeh netvorila len romantika a zároveň aby romantiku nezatienilo. Čo sa týka Cecilie a Neda, dalo by sa namietať, že sa poznajú príliš krátko na to, aby medzi nimi vzniklo čokoľvek iné ako prvotné pobláznenie – ibaže v tomto prípade mi na tom až tak nezáležalo, keďže som im tú chémiu verila. Ale predovšetkým je táto kniha čistá zábava. Autorka nič neberie príliš vážne – ani vraždu, ani historické zasadenie a, súdiac podľa niektorých trefných narážok, ani vlastný príbeh. Umožňuje jej to vytvárať vyslovene komické postavy, humorné situácie a vyšperkované dialógy, pri ktorých som sa chvíľami nahlas zasmiala. Ide skrátka o jedinečné čítanie pre dospelých (no zapadlo by i medzi niektoré vyspelejšie young adultky), v ktorom sa spája čaro viktoriánskeho obdobia, zaujímavá forma mágie, trocha akcie, neohrozené vražedno-zdvorilé dámy, množstvo odkazov na literatúru, očividná láska ku knižniciam a výrazný humor. Netvrdím, že kniha sadne každému, no ja som si ju užila. 5*.


Claire M. Andrews: Daughter of Sparta (#1)

Mladá bojovníčka Daphne sa celý svoj mladý život snaží dokázať, že si ako cudzinka zaslúži miesto v Sparte. Keď nečakane dostane príležitosť reprezentovať svoju adoptívnu rodinu na rituálnom love, neváha. Jej úlohu preruší stretnutie s bohyňou Artemis – tá už stihla premeniť Daphninho brata do zvieracej podoby, na Daphne uvalí mocnú kliatbu a potom ju pošle na výpravu s Apollom. Spoločne majú nájsť a vrátiť deväť vecí, ktoré sa stratili z Olympu a zistiť, kto sa týmto spôsobom snaží oslabiť a zničiť všetkých bohov a následne zvyšok sveta. Daphne sa teda nedobrovoľne vydáva na nebezpečnú výpravu a po ceste postupne odhaľuje pravdu o sebe aj o bohoch a stretáva najrôznejšie mýtické postavy i bytosti.

Autorke sa podarilo vytvoriť vlastnú alternatívnu podobu starovekého Grécka, v ktorom je nadprirodzeno súčasťou života a ktorú ma bavilo spoznávať. Rozoznávala som tu množstvo pôvodných prvkov a zároveň ma občas prekvapila svojou interpretáciou či úpravou. Daphne niekedy pôsobila trochu primocne a pridokonale, lenže jej nadpriemerná fyzická sila má čiastočne nadprirodzené vysvetlenie a občas sa jej podarilo dokonca pochybiť, takže som jej v konečnom dôsledku držala palce. Získal si ma i Apollo – komplikovaný, nedokonalý, vtipno-otravný, príťažlivý boh s problematickou minulosťou. Nehovoriac tom, že ich chémia stojí za to. Popri nenápadnej romantickej linke sa však väčšina deja niesla v dobrodružnom duchu. Riešia sa tu „epizódne“ konflikty, ale nechýba ani veľké finále (hoci niektoré akože šokujúce momenty až také šokujúce neboli). Práve tento formát podľa mňa umožnil spojiť toľko rôznych kúskov gréckej mytológie do jedného príbehu a vytvoriť naozaj fascinujúci svet a skvelú atmosféru. Odo mňa má táto YA fantasy palec hore. 5*.


Cassie Gustafson: After the Ink Dries

Erica si želá, aby sa väčšmi podobala na svoje odvážne superhrdinské alter ego, ktoré tak rada kreslí. Našťastie ani jej skutočný život nie je taký zlý. Veď si po prestupe na školu plnú snobov (ona dostala štipendium) našla milú kamarátku a spoznala Thomasa. Thomas sa túži vymaniť spod vplyvu svojho otca a dostať sa na hudobnú školu. Zdá sa, že sa k sebe veľmi hodia a užívajú si spoločné interakcie... Lenže potom všetko zmení jedna párty. Erica sa nervozitu snaží zahnať alkoholom – do takej miery, že sa na druhý deň s úplným oknom zobudí v izbe frajera svojej kamarátky. Nevie nájsť svoju podprsenku, nohavičky má naopak a po celom cele nachádza podpisy Thomasových kamarátov. A... Thomasov. Odvtedy to už ide iba dolu vodou a ona z celej situácie vidí iba jediné východisko.

Ericina dejová línia je plná ťažkých, no aktuálnych tém. Rieši sexuálne násilie, šikanu, samovraždu a to, akí slepí dokážu byť ľudia voči faktu, že ich činy majú následky. Ale skutočne skvelé je, že sa autorka s takýmto obsahom neuspokojila. Ericine kapitoly sa totiž striedajú s Thomasovými. Nejde o to, že by jeho činy či nebodaj činy jeho priateľov boli ospravedlniteľné, skôr o to, že hrozní ľudia majú na svoje správanie tiež nejaké dôvody a motiváciu. Môcť sa na ne pozrieť súbežne s Ericiným trápením bolo veľmi zaujímavé, dodávalo to príbehu na komplexnosti a vnášalo doň ďalšie relevantné témy ako vrstovnícky nátlak alebo zlé rodičovské vzory. Chvíľami udalosti skĺzavajú k možno až zbytočnej dráme a rozhodne nejde o dielo poháňané zložitým dejom. Napriek tomu ho považujem za dobre spracované, psychologicky ladené YA contemporary. 4,5*.

obálky z goodreads.com

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára