ROZHOVOR: Viktória Dominová | „Odjakživa som túžila vidieť svoje meno na obálke knihy a chcem, aby si moju tvorbu spájali so mnou a nie s nejakým tajomným ujom“

V dnešnom rozhovore sa dozviete viac o slovenskej autorke Viktórii Dominovej, ktorá má napriek nízkemu veku na konte viacero úspešných románov patriacich do rôznych literárnych žánrov – od sci-fi cez triler až po YA romantiku. Dozviete sa, či niekedy uvažovala nad publikovaním svojich kníh pod pseudonymom, či je pre ňu striedanie žánrov náročné aj na aké ďalšie diela z jej pera sa môžete tešiť.

Viktóriu môžete sledovať na jej Instagrame alebo na TikToku.

© Viktória Dominová

1. Máš 24 rokov a na konte, ak správne počítam, sedem publikovaných titulov. Je vydávanie s každou ďalšou knihou jednoduchšie alebo sa naopak cítiš viac pod tlakom, aby bol nasledujúci titul prijatý čitateľmi lepšie či aspoň tak dobre ako ten predchádzajúci?

Áno, spočítala si to dobre a teší ma, že si nezabudla ani na trilógiu, keďže veľa mojich čitateľov ani nevie, že existuje. No a či som pod väčším alebo menším tlakom? Myslím si, že skôr pod väčším. Pred vydaním každej knihy sa extrémne bojím toho, ako ju čitatelia prijmú. Totiž veľakrát v recenziách porovnávajú moje knihy. Píšu, či ich tá nová posadila viac na zadok ako predchádzajúca alebo nie. A pritom sú to samostatné jednotky, veľakrát aj odlišný žáner, ktorý sa podľa mňa nedá porovnávať. Inak na čitateľa zapôsobí triler a inak YA. Pri YA predsa nemôže očakávať, že mu na koži naskáču rovnaké zimomriavky ako pri trileri.

2. Svoju prvú sci-fi trilógiu Nepriatelia Urdisu si vydala pod svojím dievčenským menom, po svadbe si začala vydávať knihy pod novým menom. Uvažovala si niekedy, pred alebo aj po svadbe, nad použitím pseudonymu? Niektoré ženské autorky pri prechode na „typický mužský“ žáner, za aký je určite považovaný aj triler, používajú dokonca mužský pseudonym v presvedčení, že takto budú ich knihy lepšie prijaté a že sa budú lepšie predávať. Hrala si sa niekedy s myšlienkou ukryť sa za falošným mužským alter egom?

Veľakrát mi táto myšlienka prebehla hlavou. Dokonca viac ráz som sa ňou zaoberala vážnejšie. Myslím si, že keby obálky trilerov zdobilo meno muža, išli by lepšie. Raz som sa dokonca sama stala svedkom situácie, kedy jedna pani schytila moju knihu do ruky, zatajil sa mi dych a nenápadne som vyčkávala, či si ju odnesie domov. Pani si prečítala anotáciu, súhlasne pokyvkávala hlavou, akoby ju zaujala, potom si otvorila medailónik o autorke a knihu odložila. To, čo prebehlo v jej mysli, si môžem len domýšľať, ale pôsobilo to na mňa, akoby ju odradilo, že som taká mladá. V každom prípade, môžem sa aj mýliť, ale vtedy som si v duchu povedala, či by táto situácia dopadla inak, keby som knihu predsa len vydala pod mužským pseudonymom a život autora by bol zahalený rúškom tajomna.

Ja však každú svoju knihu veľmi ľúbim a hoci nie sú dokonalé, do každej jednej som vložila kus svojho srdca. Preto som presvedčená, že by mali niesť moje meno. Aj to je dôvod, prečo som sa nedržala svojho dievčenského priezviska, ale rovno prešla na to, ktoré som dostala po svadbe. Odjakživa som túžila vidieť svoje meno na obálke knihy a chcem, aby si moju tvorbu spájali so mnou a nie s nejakým tajomným ujom, o ktorom nikto nikdy nepočul.

 

3. Napísala si už sci-fi, triler i romantiku. Postrehla si nejaké rozdiely vo vlastnom štýle písania či vo svojich písacích rituáloch pri takejto razantnej zmene žánrov? Potrebovala si sa, napríklad pri prechode z trileru na romantiku, najprv nejako psychicky naladiť? Navodiť si tú správnu atmosféru?

Najvýraznejšiu zmenu som postrehla pri písaní knihy S úctou, Priateľ. Pri trilógii som sa ešte len rozohrievala. Hoci ide o sériu, absolútne som nevedela, ako dopadne. Po celý čas som si išla freestyle a nechala sa unášať intuíciou. Po vydaní poslednej časti sa však niečo vo mne zmenilo a začala som plánovať. Vedela som, že pri písaní ďalších kníh si musím dôsledne vymyslieť hlavné gro príbehu. Musela som si ujasniť, o čom kniha bude, aké dôležité postavy v ňom nesmú chýbať a taktiež, čo prekvapivé sa pred záverom udeje. Najmä pri trileroch som túžila po silnom dejovom zvrate, ktorý donúti čitateľov na okamih zatajiť dych.

Dá sa povedať, že od roku 2020 mi písanie šlo ako po masle. V porovnaní s predchádzajúcimi rokmi, kedy som musela väčšinu svojich dní venovať štúdiu, som si dokázala vyhradiť viac času na písanie a veruže sa to aj prejavilo na výsledku. Kým pri trilógii mi vyšla jedna časť každé dva roky, v roku 2021 mi vyšli v priebehu jedného roka dve knihy.

Čo sa týka striedania žánrov, nevšimla som si, že by som bojovala s nejakými problémami. U mňa najväčší kameň úrazu, pri prechode z trileru na YA a naopak, nastáva, keď sa potrebujem prepnúť do písania v inej osobe. Kým pri trileroch používam tretiu osobu (výnimočne aj prvú, ak ide o písanie mailov, denníka či blogu), pri YA sa držím ja-rozprávania. Vtipné je, že som práve dopísala jeden triler, v ktorom prevládalo on-rozprávanie a v najbližšej dobe by som sa popri jednom rozpracovanom rukopise rada pustila do ďalšieho trileru, ktorý tentoraz plánujem napísať v prvej osobe. Čiže nielenže sa musím boriť s prepínaním do písania v inej osobe pri prechode z trileru do YA, ale teraz po novom aj pri prechode z trileru do trileru. (smiech)

No a ak ide o nejaké rituály či naladenia, v tomto mi dosť pomáha hudba. Pri písaní YA si namixujem niečo romantickejšie a hororové či psycho inštrumentálne songy sa vtedy musia stiahnuť do úzadia.

 

4. Máš nejaké žánre, ktoré by si si ešte chcela v budúcnosti vyskúšať? Existujú poprípade žánre, ktorým sa zaručene vyhneš?

Mám rozpracovaný jeden eroticko-dobrodružný román, čiže minimálne toto je žáner, ktorý by som chcela skúsiť. Taktiež by som rada napísala čistý horor. Jeden rukopis, ktorý mám už prijatý vo vydavateľstve a mal by vyjsť začiatkom budúceho roka, by sa tak možno dal klasifikovať, ale ja ho radšej opatrne nazývam mysterióznym psychotrilerom. Nie som si istá, či je dostatočne silný na to, aby mohol niesť nálepku horor. Ja som z neho nočné mory mala, ale či budú mať aj čitatelia, to je tá správna otázka.

Ja sa viac-menej nebránim žiadnemu žánru okrem odbornej literatúry a historických románov. Toto je moja no-go zóna, do ktorej podľa mňa nikdy nevkročím.

© Viktória Dominová

5. Si typ autora, ktorý si svoj príbeh musí poctivo vopred naplánovať alebo tvoríš takpovediac za pochodu bez osnovy?

Ako som už spomínala, pri trilógii som do všetkého šla naslepo. Tvorila som za pochodu, viackrát som zmenila smerovanie príbehu a sama som bola zvedavá, kam sa to vyvinie.

Odvtedy si však každú knihu dôsledne plánujem. Niekedy sa mi však napriek tomu počas písania stane, že mi pri určitých scénach napadne lepší scenár. Vtedy sa zastavím a niekoľko dní iba premýšľam, dolaďujem v hlave detaily a rozhodujem sa, ktorá verzia bude lepšia. Až keď mám istotu a som stotožnená s novým smerovaním príbehu, pokračujem v písaní.

 

6. Možno to bude ako nútiť matku vybrať si obľúbené dieťa, ale ktorá z tvojich kníh je tvojmu srdcu z akéhokoľvek dôvodu najbližšia?

Toto je veľmi ťažká otázka. Váham medzi knihami S úctou, Priateľ a Zoznam prianí. Ale asi vyhráva S úctou, Priateľ, pretože som sa inšpirovala skutočným príbehom strateného dievčatka z Česka, ktorý ma ako dieťa veľmi zasiahol a sňal mi ružové okuliare z očí. Pri tejto knihe som sa prvý raz pokúsila napísať príbeh, ktorý nie je prikrášlený a zobrazuje surovú realitu a osudy, ktoré, žiaľ, môžu postretnúť každého z nás.

 

7. Tvoj posledný román Zoznam prianí vyšiel iba tento rok v máji. Vieš nám už teraz prezradiť, na akú ďalšiu knihu, prípadne aj kedy, sa môžu tvoji čitatelia tešiť?

Najbližšie vyjde mysteriózny román, ktorý mám ešte od minulého roka prijatý vo vydavateľstve Naše Vojsko. Pôjde o vyobrazenie toxického vzťahu medzi matkou a dcérou. Tento príbeh je rozsahovo najkratší zo všetkých mojich kníh, ale pretože som nechcela, aby sa čitatelia nudili, radšej som ho nasilu nenaťahovala, len aby mal o zopár normostrán viac. Budem dosť skákať z prítomnosti do minulosti, takže som celkom zvedavá, či sa čitatelia nebudú strácať a aké budú ohlasy.

Okrem toho mám dopísaný ešte jeden rukopis, ktorý si spätne prechádzam a snažím sa pripraviť do takého stavu, aby som ho mohla niekomu poslať mailom. Momentálne ani neviem, či sa mi podarí presvedčiť nejaké vydavateľstvo, aby ho vydalo. Ale bola by som veľmi rada, keby to vyšlo, lebo si myslím, že si zaslúži knižné spracovanie.

 

8. Čo je podľa teba na kariére spisovateľa najlepšie a čo je naopak najhoršie? Nechcem ťa nútiť sťažovať sa, ale buďme k sebe úprimní – každé povolanie so sebou prináša výzvy, o ktorých by možno chceli vedieť práve tí, ktorí snívajú o rovnakej budúcnosti. Na čo sa teda nádejní spisovatelia môžu tešiť a na čo by sa mali pripraviť?

Z najlepších vecí by som vedela vymenovať viac aspektov. Napríklad ja milujem, keď sa začína robiť na obálke. Vždy som veľmi zvedavá, čo z toho nakoniec vyjde, ako bude vyzerať, a keď už mám k dispozícii finálnu verziu, od nedočkavosti, čo na ňu povedia čitatelia, sa až trasiem. Potom taktiež zbožňujem, keď vidím, ako chodia knihy do svojich nových domovov a začínajú mi chodiť prvé odozvy. Je na nezaplatenie, keď sa konečne dočkáte toho, že nápad, ktorý dlho sídlil len vo vašej hlave a neskôr ako rukopis v počítači, má svoju hmotnú podobu a ľudia si ju môžu prečítať. Taktiež milujem prvé návštevy kníhkupectiev po vydaní knihy a hľadanie, na aké miesto ju umiestnili.

K negatívam... Fúha, ani neviem, lebo naozaj sa nechcem sťažovať. Vydanie knihy bolo niečo, po čom som dlho túžila a teraz si viacerí ľudia môžu povedať, že som nevďačná. Ale je pravda, že čím viac tých kníh je, tým sa aj vaše očakávania a nároky zvyšujú. Pretože už máte s čím porovnávať a jasné, že chcete, aby bolo o knihu čo najlepšie postarané. Predsa len, bude niesť vaše meno a nechcete, aby vám chodili správy, že kúpa vašej knihy pre čitateľa znamenala vyhodené peniaze. Najhoršie teda je, ak natrafíte na vydavateľstvo, ktoré až tak nedbá o výrobný proces a skôr si zakladá na kvantite ako na kvalite. Taktiež nie je príjemné, keď sa na vás nalepí nejaký hejter a silou-mocou vám chce uškodiť. To vie autora dosť demotivovať.

Zobrazit příspěvek na Instagramu

Příspěvek sdílený Viktória Dominová (@vikidominova)

Ďakujem Viktórii, že si našla čas odpovedať na moje otázky a prajem jej veľa úspechov s jej ďalšou literárnou tvorbou – pri jej rýchlom štýle písania si na jej knihy čoskoro budete musieť vyhradiť samostatnú poličku!

Viktóriine romány si môžete zakúpiť napríklad prostredníctvom kníhkupectva Martinus. Jej najnovší román, Zoznam prianí, nájdete aj priamo v e-shope vydavateľstva Venupress.