Čo si nenechať ujsť v Južnej Kórei?

Na jar 2024 sa mi podarilo splniť si sen a vyraziť na dva týždne do Južnej Kórey (okej, zdržiavali sme sa najmä v Soule... ale nie výlučne!). Mala som skvelú spoločnosť, ktorá zahŕňala moju milú spolublogerku Michelle. Presne tú Michelle, ktorá jej zhruba rok pred týmto výletom vravela, že ju návšteva Južnej Kórey nijak zvlášť neláka. Niežeby som voči tejto krajine mala nejaké predsudky, len nie som do tej juhokórejskej kultúry až taká zažratá ako iní (videla som iba pár skvelých seriálov). Hádajte, kto zásadne zmenil názor a kto by sa tam chcel čoskoro vrátiť.

Pri písaní tohto cestovateľského článku tak môžeme spojiť sily. Keďže sme nemali vždy rovnaký program a ani nemáme ambíciu podať vám kompletné hlásenie o každom našom kroku (z toho by bol hotový článkový seriál), rozhodli sme sa tento príspevok spracovať formou tipov, čo by ste podľa nás pri návšteve tejto fascinujúcej krajiny nemali vynechať.

Palác Gyeongbokgung

ROZHOVOR: Iveta Pernišová | „Každý, koho ego sa zmestí do dverí, vie, že vždy sa dá zlepšovať“

Treťou autorkou, ktorá mi kývla na rozhovor, je Iveta Pernišová, ktorú určite poznáte vďaka jej YA sci-fi románu Anarchorance. Ten sa dostal na pulty kníhkupectiev ešte v roku 2020 a na istý čas ovládol Instagram. Tento rok – vlastne už čoskoro – sa však konečne dočkáme druhého pokračovania, ktoré nesie názov Riján a ktoré opäť vyjde vo vydavateľstve Elist.

V rozhovore sa dočítate, ako vyzerala autorkina cesta na slovenský knižný trh, kto jej pomáhal dozvedieť sa viac o vesmíre, aby mohla zostaviť svoje planéty a prezradila aj niečo málo o tom, čo nás čaká v druhom pokračovaní jej sci-fi trilógie.

Autorku môžete sledovať napríklad na Instagrame či na Facebooku.

 

© Iveta Pernišová

1. Tvoj debutový sci-fi román Anarchorance vyšiel v roku 2020 a na Instagrame si získal obrovské množstvo ohlasov. Aké to pre teba bolo, keď ho začali všetci naraz analyzovať a hodnotiť? Prekonával dobrý pocit z toho množstva pozitívnych ohlasov kritiku? Máš vo zvyku čítať recenzie?

Z vydania Anarchorance som mala a stále mám obrovskú radosť, ale čakanie na prvé recenzie bolo desivé. Kniha pre mňa veľa znamená, preto som si kládla neistú otázku, či sa bude páčiť aj iným. S vydaním prišli aj rôzne iné obavy, lebo aj keď človek urobí všetko, čo je v jeho silách, stále sa dá niečo pokaziť. 😊 Viem, že žiaden príbeh nesadne všetkým, ale aj tak som dúfala v prevahu pozitívnych reakcií. Som preto veľmi šťastná i vďačná, že to tak naozaj je.

Recenzie si zvyknem čítať, hlavne tesne po vydaní som pravidelne kontrolovala, či pribudla nejaká nová. Príbehy by som písala, aj keby ich nikto nevydal, ale pretože sa mi to podarilo, zaujímajú ma názory a pocity čitateľov. A to ako pochvala, tak aj kritika. Myslím, že každý, koho ego sa zmestí do dverí, vie, že vždy sa dá zlepšovať. Preto aj keď kritika dokáže zamrzieť, snažím sa vziať si niečo z tej objektívnej a zlepšiť sa. No a potom je tu tá príjemnejšia stránka recenzií – ten pocit, keď sa niekto do môjho príbehu tiež zamiluje a prežíva ho presne tak, ako som pri písaní dúfala. To je naozaj neopísateľný pocit.

ROZHOVOR: J. Levinski | "Chcem sa naďalej venovať romantickej literatúre"

Pokračujeme v rozhovoroch s autormi! Ďalšou slovenskou spisovateľkou, ktorá mi kývla na rozhovor, je J. Levinski. V roku 2022 jej vyšiel debutový román Iba sekunda, ktorý sa čoskoro dočká aj českého prekladu. Tento rok vďaka vydavateľstvu Venupress prichádza na pulty kníhkupectiev jej druhý román, Konfigurácia nás dvoch.

V rozhovore mi prezradila, aká bola jej skúsenosť s publikovaním príbehov na Wattpade, ako sa jej spolupracovalo s novým vydavateľstvom či prečo sa jej najnovší román odohráva práve v IT prostredí. Čerstvé informácie o autorkinej tvorbe nájdete na jej instagramovom profile.

© J. Levinski

1. Vyštudovala si anglický jazyk, bola si učiteľkou, vo svojom voľnom čase sa venuješ pole dance, si autorka, manželka aj matka. Ak by si na seba musela prezradiť niečo, čo o tebe tvoji čitatelia a nasledovatelia zatiaľ nevedia, čo by to bolo? Čo by ľudia mali vedieť, aby lepšie spoznali autorku J. Levinski?

Vydala som sa ako 21-ročná a nie, nebola som tehotná. 😊 Je mi zle v dopravných prostriedkoch, bojím sa psov, balónov, odkedy mi jeden praskol v ústach počas fúkania, a lietania, aj keď viem, že je to najbezpečnejší spôsob dopravy.

3 strategické fantasy/sci-fi hry

Minulý rok pred Vianocami som napísala článok o piatich spoločenských hrách, ktoré by sa mohli páčiť (nielen) deťom. Pretože spoločenské hry zbožňujem, hrám ich vždy, keď je to možné a rada skúšam nové hry (ktoré odpovedajú mojej inteligenčnej úrovni), chcela by som sa s vami podeliť aj o ďalšie svoje tipy vo viacerých článkoch. Hry sa vždy pokúsim rozdeliť do špecifickejších kategórií – napríklad v tomto príspevku bude reč o troch strategických fantasy/sci-fi hrách.

Hneď na úvod uvádzam jedno dôležité upozornenie – nie som odborník na spoločenské hry ani herné techniky, v terminológii sa nijak zvlášť nevyznám a neviem hry zhodnotiť objektívne, preto na ne ani neponúkam recenzie. Ide vyslovene o moje tipy na hry, ktoré som si mala možnosť vyskúšať a ktoré by niekoho z vás mohli zaujať.

 

1. OBLUDÁRIUM

Počet hráčov: 2 – 5

Odporúčaný vek: 10+

Hrací čas: 45 min

CZ Vydavateľ: MindOK

Rok vydania: 2019

V kartovej hre Obludárium sa stávate majiteľom cirkusu, do ktorého sa snažíte uloviť čo najexotickejšie stvorenia, aby ste mohli usporiadať to najlepšie predstavenie a stať sa víťazom hry.

Na začiatku každého kola dostanú všetci hráči svoj balíček kariet, z ktorých si jednu vyberú a buď ju hneď zahrajú, alebo si ju odložia na neskôr. Následne posunú tento balíček hráčovi po svojej pravici, resp. ľavici, a znovu si vyberú jednu kartu zo susedovho balíčka (tomuto sa hovorí draftovanie). Kolo trvá, dokiaľ sa hráčom neminú karty v balíčkoch. Medzi kartami sú okrem oblúd, ktoré majú rozličné hodnoty, aj krajiny, do ktorých jednotlivé stvorenia patria, karty udalostí či personálu, ktorými získavate výhody počas hry, a tajné úlohy, ktorých splnenie vám zabezpečí bonusové body. Vaším cieľom je mať po štyroch sezónach (kolách) cirkus s najväčším počtom bodov.

ROZHOVOR: Claudia P. Torkan | "Jeden večer som si sadla k prázdnemu Wordu, zapísala prvú vetu, ktorá je rovnaká aj vo finálnej verzii, a išlo to samo"

Posledných pár mesiacov bolo na Booklande pomerne ticho, ale konečne som si našla čas napraviť to a vraciam sa späť vo veľkom štýle! Tak ako minulý rok, aj tento som oslovila zopár nových osobností slovenského literárneho sveta a poprosila ich o rozhovor, v ktorom by nám priblížili svoj tvorivý proces aj svoje najnovšie i budúce literárne diela.

Prvým z týchto autorov je Claudia P. Torkan, autorka romantickej knihy Stratená v nenávisti, ktorá už o niekoľko dní vstúpi na knižný trh vďaka vydavateľstvu Venupress. Claudia je taktiež obľúbenou bookstagramerkou a vydáva knižný podcast Perlíme o knihách. V rozhovore mi prezradila niečo o svojich pisateľských začiatkoch na internetových platformách aj čo si musela pri písaní svojho príbehu poriadne naštudovať a predstavila v ňom bližšie svoje debutové dielo. 

© Claudia P. Torkan

1. Claudia P. Torkan je debutujúca autorka, ktorá iba začína dobývať kníhkupectvá, avšak Perla je na internete už viacero rokov  známa vďaka populárnym príbehom na Wattpade, úspešnému profilu na bookstagrame, ale aj knižnému podcastu. Kedy a prečo si začala budovať svoje online alter ego? Kde sú Perline internetové korene?

Za všetko môžu Upírske denníky, alebo aspoň ich seriálová verzia. Nikdy neodpustím tvorcom, že spolu Klaus a Caroline neskončili. Objavila som ich ešte v začiatkoch, no až po konci tretej série som sa prvýkrát pokúsila napísať fanfikciu a založila si blog na Webnode, pretože v tej dobe som netušila o žiadnych iných platformách. Táto doména však dovoľovala len cca 20 článkov mesačne, čo mi nestačilo, pretože som v tom čase už mala napísané aj vlastné fantasy príbehy. Neskôr som sa však dostala na platformu, kde ľudia písali cz/sk ff na Twilight, a už to bol len preklik na platformu Ourstories, kde som sa v lete 2012 zaregistrovala a začala pridávať všetko, čo som dovtedy napísala. Keďže som zvykla písať pod menom Dia a všetky prezývky súvisiace s mojím menom boli už pridelené, prišla som k Perle. Páčilo sa mi, že nikto nebude vedieť, kto som, a že by sa mi nikto zo spolužiakov nemohol smiať. Písanie totiž nikdy nepatrilo medzi koníčky, s ktorými by sa človek zvykol chváliť, obzvlášť ako dieťa.