Ostrov Jeju (po slovensky/česky tiež Čedžu)
je najväčším ostrovom Južnej Kórey, známy aj ako juhokórejský
Havaj. Nachádza sa juhozápadne od Kórejského polostrova a leží vo
Východočínskom mori. Ostrov vznikol sopečnou činnosťou pred zhruba 2 miliónmi
rokov a nájdete na ňom najvyššiu horu Južnej Kórey – sopku Halla-san s
nadmorskou výškou 1950 m n. m. Od roku 2007 je na zozname svetového prírodného
dedičstva UNESCO a označujú ho za jeden zo siedmich nových divov sveta.
O Jeju som sa dozvedela krátko pred cestou do Južnej
Kórey a myslela som si, že ide o maličký ostrovček, ktorý prejdete za deň.
V skutočnosti sa rozprestiera na rozlohe 1 833 km² (približne,
našla som rozličné údaje) – také hlavné mesto Južnej Kórey, Soul, by sa doň
zmestilo trikrát (Praha takmer štyrikrát). Naozaj sme váhali, či sa nám oplatí
odcestovať naň, keďže náš pobyt v Južnej Kórei trval iba dva týždne a na
programe sme toho mali veľa. Lenže ostrov Jeju ma počas môjho prieskumu tak
očaril, že som nedokázala odletieť na opačný koniec Zeme bez toho, aby som ho
navštívila.
Za najlepšie obdobie na návštevu Jeju sú označované
mesiace marec – máj a potom september – október, kedy býva
počasie stabilnejšie, tak akurát teplé a menej daždivé. Turistická sezóna však
trvá od júna do augusta – vtedy musíte rátať s teplejším počasím, väčším
počtom turistov a najmä s monzúnovými dažďami, ktoré môžu vyústiť do
tajfúnov. My sme boli na ostrove v polovici apríla a zažili
sme si aj absurdnú vlhkosť, aj ostré slnečné lúče, aj chlad a trošku
poprchávania.
(Ceny uvádzané
v články boli platné v apríli 2024.)