22/09/2022

Viktória S. Moser | „Chcela som, aby magický pocit, aký prežívam ja v mojich predstavách pri písaní, nadobudol čitateľ už otvorením samotnej zásielky s knihou“

Po dlhšom čase vám prinášam ďalší zaujímavý rozhovor s osobnosťou slovenského literárneho sveta. Tentoraz som oslovila stále pomerne čerstvú knižnú „mamičku“ – Viktóriu S. Moser, ktorá tento rok debutovala s YA fantasy dielom Mysľomágovia: Hmlový ostrov.

Viktória je nielen autorkou, ale aj svojou vlastnou grafičkou a samovydavateľkou, takže sa bolo na čo pýtať. Zisťovala som viac o jej pisateľských začiatkoch, vydavateľskom procese, ktorý zahŕňal aj veľmi kreatívny marketing a dozviete sa aj čo-to o samotných mysľomágoch.

Ďalšie informácie o knihe získate napríklad na webe myslomagovia.sk, najnovšie správy sa vždy dozviete na instagramovom profile Mysľomágov, prípadne môžete navštíviť autorkin osobný profil.

Foto: Ján Jasenský
© Viktória S. Moser
1. Dočítala som sa o tebe, že si vyštudovala žurnalistiku, si manažérkou vo firme zameranej na marketing a od štyroch rokov sa venuješ karate, pričom dlhé roky si Slovensko úspešne reprezentovala na majstrovstvách Európy aj sveta. Čo ťa priviedlo k myšlienke pridať si do svojho rozmanitého portfólia spisovateľskú kariéru? Bolo vydávanie kníh vždy tvojím snom?

Je pravdou, že som športovkyňou bola takmer celý svoj život. Karate som sa na súťažnej úrovni venovala napokon 27 rokov. Ešte stále aktívne pôsobím v Slovenskom zväze karate ako funkcionár, lebo karate je šport, bez ktorého sa proste nedá žiť. Je mojou neoddeliteľnou súčasťou.


V kútiku duše som však vždy akosi vedela, že športom sa na Slovensku neuživím, a tak som sa snažila rozšíriť si svoje zorné pole a vedomosti práve spomínaným štúdiom žurnalistiky. V oblasti marketingu pracujem dodnes. Vo vnútri športovca však celé tie roky sídlila aj umelecká – kreatívna duša, ktorá bola počas športovej kariéry viac-menej odstavená  na vedľajšiu koľaj. Keď prišla pandémia a ja som sa oficiálne rozhodla zavesiť kimono na klinec, vrátila som sa k tomu, čo ma vždy tajne lákalo a napĺňalo – písanie a kreslenie.


Pred niekoľkými rokmi som s bratom, dnes už krstným otcom knihy, vymyslela hrubú kostru príbehu o mágii silnej mysle. Dokument s pracovným názvom The Mind bol však roky zabudnutý a zapadnutý prachom v mojom starom počítači. V marci 2020 som sa rozhodla, že vdýchnem svetu mysľomágov život a príbeh dám konečne na papier.


Možno ale povedať, že vydanie knihy bolo akýmsi spôsobom odjakživa mojím tajným snom.

09/09/2022

The Nope Tag

Dnes sme si pre vás s Michelle opäť pripravili knižný tag. No vôbec sme po ňom nesiahli preto, lebo písanie tagov je rýchle a psychicky nenáročné. Trochu si v rámci neho pofrfleme na veci, pri ktorých sme nesúhlasne krútili hlavou a hovorili si, že tak toto nie, respektíve nope.

Autorkou tagu je youtuberka The Farah Project, ale my sme jeho písanú verziu prebrali z blogu Dreamland Book Blog.

* * *

NOPE KONIEC

Koniec knihy, pri ktorom ste si povedali, že toto nie - v rámci popierania, hnevu, alebo jednoducho preto, že bol nanič

Sem by som zaradila Tanec s carevnou, posledný diel českej série o upírke Tine Salo, ktorý rozlúskol zápletku tak päťdesiat strán pred koncom a potom rozvinul nový príbeh, i keď autorka určite tušila, že ďalšiu časť napísať nechce. Obrovským nope bol pre mňa aj koniec piateho Harryho Pottera. No zatiaľ čo tamto bolo popierajúce nope, pri konci siedmej časti to bolo nope z frustrácie. Siedma kniha ma nechytila ako taká a ten záver bol hrozne meh.

Momentálne mi nenapadá žiadny koniec, ktorý by bol vyslovene nanič, takže uvediem koniec, pri ktorom som si opakovala zúfalé nie, lebo mi lámal srdce. Doteraz popieram koniec posledného dielu The Poppy War, The Burning God. Vďaka, hneď mám väčšiu chuť pustiť sa do čítania jednotky. Ups.

28/08/2022

Harry Potter: Boj o Bradavice – hrať či nehrať?

Písal sa rok 2020, keď sme sa so sestrou rozhodli kúpiť si namiesto vzájomných vianočných darčekov jeden spoločný – spoločenskú hru Harry Potter: Boj o Bradavice (angl. Harry Potter: Hogwarts Battle). V origináli vyšla už v roku 2016, v českom preklade práve v roku 2020. Ako obrovský fanúšik Harryho Pottera (a spoločenských hier) som ju skrátka chcela mať – napriek vysokej cene (tá cena asi nie je vysoká v porovnaní s ostatnými hrami podobného rozsahu, ale rozhodne pripadala vysoká nám). Aj dnes, po dvoch rokoch, ju stále nájdete v obchodoch a na e-shopoch v cenovom rozsahu od 1250 do 1500 českých korún (zaokrúhlene) (na Slovensku od cca 57 €).

21/08/2022

Benátky a Benátska lagúna za 7 hodín

Obvykle, keď sa človek vyberie na výlet do mesta, akým sú Benátky, vezme si na to aspoň pár dní, možno víkend, aby si ten zážitok naplno vychutnal. Nuž, ja som nešla na výlet, ale na dovolenku k moru. A pretože ležať osem dní na pláži či pri bazéne je skrátka veľa, vybrali sme sa jeden deň na návštevu dve a pol hodiny vzdialených Benátok.

A mali sme na to iba sedem hodín.

Námestie svätého Marka, Benátky

15/08/2022

ROZHOVOR: Lusy Adams | „Často se mi během psaní stává, že rozhovory vymýšlím anglicky a posléze je přepisuji do češtiny“

V dnešnom rozhovore urobíme malú výnimku a zablúdime na český knižný trh. Ak ste zatiaľ nedržali v ruke knihu od Lusy Adams, možno ste o nej počuli aspoň prostredníctvom môjho Instagramu, kde sa jej meno skloňuje dosť často, pretože pre ňu tvorím obálky.

Lusy začínala pred mnohými rokmi ako autorka „z vydavateľstva“, no po dlhej prestávke sa vrátila na trh s podtitulom „samovydavateľka“. Dnes má na konte tri papierové knihy vydané vlastným nákladom – dva diely mestskej fantasy série Odstíny života a jej spin-off Bez duše, dostupné aj ako e-knihy. Lusy nespomaľuje, dokonca sa čoskoro vrhne na zahraničný trh s novým žánrom (a nie, nemyslím tým ten slovenský). Čítajte ďalej a dozviete sa viac.

Najnovšie informácie o Lusinej tvorbe získate na jej českom alebo anglickom Instagrame a sledovať ju môžete aj na TikToku

© Lusy Adams
1. Jednoduchá otázka na úvod - čo ťa priviedlo k písaniu?

To je právě hrozně těžká otázka. :D Nedokážu určit přesný moment nebo podnět, ale vzpomínám si, že už jako malá jsem psala krátké povídky. Takže asi divoká představivost a neschopnost utišit hlasy v hlavě jinak, než jejich příběhy přenést na papír.

 

2. Medzi vydaním svojej prvej knihy Odstíny života (2011) a vydaním jej prepracovanej verzie (2020) a následne i dlho očakávaného pokračovania Hodnota krve (2021) si si dala pomerne dlhú pauzu. Čo ťa presvedčilo, aby si sa po takej dobe vrátila k písaniu?