Ani neviem, či ešte existuje niekto, kto by Trón zo skla nepoznal a prípadne na sériu nemal svoj názor. Mňa očaril prvý diel, ďalšie som si zamilovala (viac v mojej recenzii na prvé tri knihy) a až pri piatom pokračovaní som nadobudla neodbytný pocit, že má séria fakt veľa nedostatkov. Napriek tomu som sa bavila a koniec mi vzal dych, takže som knihu opäť hodnotila pozitívne. Keď som si však po takmer dvoch rokoch prečítala šestku, tá už na mňa akosi nefungovala... No pekne poporiadku. Recenzia obsahuje iba mierne spoilery.
Chaol a Nesryn sa vybrali na ďaleký južný kontinent, aby získali potrebnú vojenskú pomoc a tiež aby sa Chaol stretol s legendárnymi liečiteľkami, ktoré sú jeho poslednou nádejou, že bude niekedy opäť chodiť. Sledujeme teda, ako za menej ako dva mesiace každý z nich spozná lásku svojho života na pozadí fascinujúceho sveta, ktorý sa rúti do záhuby... Chaol si toho vo vojne vytrpel veľa a je otázne, či sa vôbec dokáže uzdraviť - fyzicky aj psychicky. Navyše za ním pošlú liečiteľku Yrene (ehm, ehm, čitatelia doplnkových noveliek!), ktorá taktiež pochádza za severu a nenávidí všetko spojené s Adarlanom. Vládca ríše a jeho deti sa zase do vojny vôbec nehrnú, hoci je čoraz očividnejšie, že valgská temnota neušetrí ani ich kontinent.
