Drink, Slay, Love | Upíri verzus jednorožce

Pokiaľ ide o upírov, v literatúre už nájdete všetko možné. Upíri bojujúci s upírmi. Upíri bojujúci s lovcami. Upíri bojujúci s vlkolakmi. Živí upíri bojujúci s neživými upírmi. Upíri bojujúci s vílami. Upíri s magickými schopnosťami. Poloviční upíri. Trblietajúci upíri. Skúste si vymyslieť niečo nové a existuje 80% pravdepodobnosť, že to už niekto vymyslel pred vami. V prípade knihy Drink, Slay, Love tu však máme predsa len čosi neopozerané. Upíri bojujúci s jednorožcami. Nuž, určite si aspoň niektorí z vás povedia, že o tomto sa musia dozvedieť viac.

Sarah Beth Durst napísala už zopár YA fantasy noviel, ale je pravdepodobné, že ste o žiadnej doposiaľ nepočuli (ako napríklad ja). K Drink, Slay, Love som sa dostala čírou náhodou a po prečítaní anotácie som si povedala, že toto musím otestovať. Jednorožce a upíri? Na jednej strane vykukne tradičné: „What the hell!“ a na druhej sa zas objaví nutkavá potreba zistiť ako a čo a prečo a... ako? A áno, samotný príbeh je naozaj taký šibnutý, ako to hlása anotácia – niekedy zvyknú klamať, nadchnú vás pre niečo, čo v konečnom dôsledku nedostanete, no v tomto prípade to tak nebolo. Ponúkali vám bláznovstvo – dostali ste bláznovstvo.

 

Anotácia

Pearl je šestnásťročná upírka milujúca krv, alergická na slnko a poväčšine zlá... až do noci, kedy jej žiarivý jednorožec neprebodne srdce svojím rohom. Oops.

Jej Rodina si myslí, že bola napadnutá lovcom upírov (pretože, očividne, jednorožce neexistujú), a sú šokovaní, že prežila. Ešte viac ich ale šokuje zistenie, že Pearl odteraz dokáže zniesť slnečné svetlo. Rýchlo však nájdu spôsob, ako jej nový talent využiť. Kráľ upírov Nového Anglicka si vybral Pearlinu Rodinu, aby usporiadala jeho hostinu. Ak Pearl nastúpi na strednú školu, dokáže si získať množstvo ľudských priateľov a nalákať ich priamo na kráľovu hostinu – ako hlavný chod.

V čom je teda problém? Pearl si totiž začína pestovať svedomie. Ako tak dokáže naservírovať svojich nových priateľov – obzvlášť toho zlatého chalana, ktorý núti jej tesáky tŕpnuť – na kráľovský stôl? Na druhej strane, ak sklame svoju rodinu, určite skončí mŕtva. Čo má teda slnko milujúci upír robiť? (Preklad anotácie)

Recenzia

Šestnásť ročná upírka Pearl je potomkom starého upírskeho rodu, jej rodičia sú medzi svojimi veľmi uznávaní a ona by mala kráčať v ich stopách. Nie je to žiadna mladá rebelka, ktorá by sa snažila robiť svojim rodičom napriek alebo ktorá by dramaticky nesúhlasila s tým, čo robia. Nie, Pearl je ako každý iný správny upír – miluje lov, krvácajúce tepny, pravidelne navštevuje bojové tréningy a je v nich dobrá, či hodiny slušného upírskeho správania sa. Lenže jednej noci ju na parkovisku prepadnú a prebodnú jej srdce. Ona verí, že to bol jednorožec, ostatní sú presvedčení, že padla za obeť lovcom upírov (lebo jednorožce sú iba mýtus, no nie?). Ale nech to bolo čokoľvek, namiesto smrti získala možnosť kráčať ulicami i uprostred slnečného dňa. Nikto nerozumie prečo a ako k tomu došlo, ale nikto nepochybuje, že taká príležitosť sa musí využiť.

Pearl tak nečakane hodia na krk tú najzložitejšiu a najdôležitejšiu úlohu zo všetkých – zabezpečiť občerstvenie na obrad, počas ktorého sa z mladých upírov stanú dospelí. Dostať stovky ľudí na jediné miesto, odkiaľ nebudú môcť ujsť a kde dôjde k ich masovému vysatiu, nie je jednoduché, ale Pear je šikovná a vynaliezavá. Skutočný problém nastane vo chvíli, kedy si uvedomí, že možnosť nezhorieť na slnku nebolo to jediné, čo jej bodnutie od jednorožca dalo – tým druhým a omnoho dôležitejším sú emócie. Ako má teraz priviesť svojich nových ľudských priateľov do smrteľnej pasce?

Autorka sa nesnažila byť originálna, pokiaľ ide o upírov. Sú to tí klasickí, starí upíri, bez duše a s ohromnou túžbou po krvi, ktorí sa vyhýbajú slnku, nemôžu vstúpiť do domu bez pozvania, dokážu človeku vymyť mozog svojím pohľadom a podmaniť si ho, keď sa z neho napijú. Nezaťažovala sa zbytočne komplikovanou mytológiou, pretože tá by napokon ani nebola pre príbeh podstatná. Upíri sú zlí – to je to jediné, čo o nich potrebujete vedieť. Upíri sú symbolom zla a jednorožci symbolom dobra, tieto dva fakty sú kľúčové a všetky drobné vysvetlenia, ktoré autorka do príbehu vložila, sú tam iba preto, aby to dávalo nejaký zmysel.

“To you,” he said, “I surrender my heart and soul.”
She rolled her eyes. “Very romantic, considering you have neither.”

Z môjho pohľadu všetky tie fantasy prvky pôsobili skôr ako metafora – na zlých a dobrých ľudí, na zlé a dobré prostredie, v ktorom deti vyrastajú a ktoré ovplyvňuje, či budú v dospelosti dobrí alebo zlí. Aj napriek celkovej ľahkosti a zábavnosti príbehu sa dočkáte mnohých debát o tom, ako by mal byť človek sám sebou a nie tým, za koho ho chcú mať iní, v tomto prípade hlavne jeho rodina. Ale tiež tam často vyznieva myšlienka, že rodina by mala byť viac než len krv. Pearl sa tak ocitá uprostred vnútorného zápasu. Mala by počúvať svoje novonadobudnuté svedomie alebo držať so svojou rodinou? Môže mať obe alebo si musí vybrať? Je schopná zradiť svoju krv? Je schopná ignorovať emócie a vrátiť sa späť k osobe, akou bývala predtým? To sú otázky, na ktorých pri čítaní tejto knihy záleží, nie kto komu nakope zadok a akú bojovú techniku pri tom použijú.

“I don’t like bullies, no matter how rotten their childhood.”

Kniha má trochu zbytočne hrozne veľa postáv. So žiadnym z upírov si nedokážete vytvoriť vzťah – čo bol zrejme autorkin zámer. Nenachádza sa medzi nimi nikto, kto by Pearl rozumel, alebo sa ju snažil pochopiť, so sesternicami si lezie do vlasov a ešte aj jej priateľ nad ňou ohŕňa nos, keď sa začne meniť. Jej rodičov budete neznášať a ani na ich osude vám asi príliš záležať nebude. Jedine tak v súvislosti s Pearl, pretože si v závere uvedomíte, že nechcete, aby skončila sama a bez rodiny, nech už je akákoľvek. Dobráci sa vám zase snažia vliezť do priazne a nájdete tu mnoho tradičných postáv. Sladká a naivná Bethany je typická BFF, pretože hrdinka vždy potrebuje kamarátku, ktorá jej bude zlepšovať náladu a povzbudzovať ju a klebetiť s ňou o chalanoch. Ashlyn je zas typická queen bee, ktorá skríži hrdinke cestu na chodbách strednej školy – nečakaný bol však spôsob, akým sa s ňou Pearl vysporiadala, čím sa autorka vyhla úplnému klišé. Všetky ľudské postavy sú ale vo svojej podstate kladné – lebo zlí smú byť iba upíri, očividne.

“'Hubba-Hubba' never slips out," Zeke said. "You selected those words with deliberate intent, and I question your commitment to the respectable use of the English language.”

No a nesmie chýbať ani on – v tomto prípade je to Evan, chalan, ktorého Pearl stretne počas svojho prvého túlania sa ulicami a ktorý s ňou, nečakane, chodí do tej istej školy. Evan Karkadann (zbožňujem, keď autori prezradia hlavný zvrat príbehu v mene postavy) si od nej spočiatku drží odstup, je to predsa len dobrý chlapec, ktorý sa nevrhne na babu po dvoch dňoch známosti. Vzťah medzi nimi sa formuje pomaly a prirodzene, hoci Pearl vás môže trochu iritovať svojimi častými poznámkami o jeho krásne a ohromnosti. Na môj zoznám obľúbených dvojíc sa rozhodne neprepracovali, ale nedostali sa ani na zoznam najotravnejších dvojíc, čo je asi tiež výhra.

“You’re a teenage boy. I have boobs. What part of the equation is missing?”

Príbeh je v určitých okamihoch celkom predvídateľný, ale až do posledného momentu nebudete mať jasno v tom, ako to celé naozaj dopadne. Kto vyhrá? Kto prehrá? A čo v skutočnosti znamená vyhrať a prehrať? Kniha vás v závere prekvapí svojím nejednoznačným koncom. Hlavná zápletka sa síce uzavrie, ale spolu s ňou sa objavia ďalšie otázky, na ktoré odpovede nikdy nedostaneme, pretože ide o jednodielny príbeh. Kniha vám nedá žiadne „žili šťastne, až kým nepomreli“, no nebudete ani mať chuť vytrhať si vlasy, takže sa tým nenechajte odradiť. Drink, Slay, Love sa teda nekončí šťastne ani smutne, ale končí sa vedomím, že vždy existuje viacero ciest, po ktorých sa dá kráčať.

Môj verdikt znie: tri hviezdičky. Ide o ľahký, zábavný, príjemne napísaný, dobre čitateľný a nenudiaci príbeh, ktorý vo mne nevyvolal žiadne veľké emócie a pamätám si ho hlavne kvôli tým jednorožcom, ktorí sú skrátka len ťažko zabudnuteľní. Hlavná hrdinka je znesiteľná, v niektorých okamihoch možno až sympatická, a hlavná dvojica vám nespôsobuje cukrovku. Neoznačila by som to priamo za romantický príbeh, lebo i keď tam romantický vzťah zohráva určitú úlohu, rozhodne nie je kľúčový. Dočkáte sa vtipov, no nechýbajú ani dramatické či akčné momenty. Obsahuje zopár pekných myšlienok, zopár nudných klišé a zopár oči gúľajúcich scén. Je to priemer, ktorý nemám problém niekomu odporúčať – možno si to nezamilujete, ale aspoň sa pri tom môžete dobre pobaviť.