Po šiestich rokoch dnes americká stanica FOX odvysielala posledné dve epizódy seriálu Glee. Vzhľadom na to, ako veľa pre mňa ten seriál v posledných rokoch znamenal, som sa rozhodla napísať tento článok (už dlhšie sa chystám začať s „recenziami“ na seriály, ale toto bude skôr nejaký neštruktúrovaný výlev mojich pocitov a názorov). Pripadá mi to ako včera, kedy som si pustila prvú epizódu a len pred pár hodinami som dopozerala poslednú. Áno, chýry o tom, že Glee každou sériou strácalo na kvalite, sú pravdivé, ale to nič nemení na fakte, že vo svojich začiatkoch bol takmer „revolučným“ seriálom a na rozdiel od iných (menovite: Supernatural, The Vampire Diaries), ktoré som v určitom čase zbožňovala, ale prestala sledovať, s Glee som zotrvala až do konca bez páuz v sledovaní. Prečo? To som sa často pýtala sama seba, ale nie som tu na to, aby som hľadala odpoveď na túto otázku. Chcem si zaspomínať na legendu, ktorou Glee bývalo, a pozývam vás, aby ste si zaspomínali so mnou.
Upozornenie – je to trochu dlhé. A keď hovorím dlhé, tak myslím sakra dlhé. A ak vravím sakra dlhé, tak to znamená, že je to také dlhé, že možno chcete zvážiť, či máte hodinu času nazvyš.
New Directions
Prvá epizóda Glee bola premiérovo odvysielaná 19. Mája 2009, videlo ju 9.6 miliónov divákov a získala si rating 5.6 (nie som na ratingy odborník, všetko, čo vidím, sú iba čísla, preto ak vás zaujíma, čo to vlastne je, odkazujem vás na sprievodcu ratingom na webe SerialZone.cz). V skratke si pripomeňme, ako sa to celé začalo: Glee nám v Pilote predstavilo učiteľa španielčiny na William McKinley High School, Willa Schuestera - familiárne prezývaného Mr. Schue, ktorý sa rozhodol oživiť zašlú slávu Glee klubu. Lenže byť spevákom nebolo na McKinley veľmi populárne, preto sa mu doň prihlásili iba samí čudáci, ktorí nikam inam nezapadajú – vozíčkar Artie, koktajúca gotička Tina, utajovaný gay Kurt, bambuľka Mercedes a otravne sebavedomá a egocentrická Rachel. Keď sa pod nátlakom do klubu pridal aj neohrabaný futbalista Finn, z Glee sa začala formovať talentovaná skupina deciek, ktoré majú na to, aby mohli okolo seba spôsobiť rozruch. S tým však nesúhlasila trénerka roztlieskávačiek, Sue Sylvestrová, ktorá sa rozhodla, že jej životným cieľom bude: „ZNIČIŤ GLEE KLUB!!!“ Do konca prvej série sa stálymi členmi klubu stáli roztlieskávačky Quinn, Santana a Brittany, tiež známe ako Holy Trinity, a futbalisti Puck, Mike a Matt.
Čo teda v úvode začalo ako „freak club“, sa postupom času zmenilo na miesto, kde sa zišli rôznorodé postavy, z ktorých každá reprezentovala iné klišé amerických filmových/seriálových (aj reálnych?) stredných škôl – tupý športovec, sexy roztlieskávačka, hlúpa blondínka, tehotná šestnástka, šikanovaný gay, znevýhodnený študent čeliaci ignorantským spolužiakom... Všetky tieto postavy spojilo jediné – láska k hudbe. A hoci všetci pochádzali z iného sveta, Glee sa pre nich stalo miestom, kde mohli byť sami sebou a ukázať svoju pravú tvár.
Journey to Glee
Musím byť úprimná – Glee som začala sledovať až rok po odvysielaní prvej série. V tom čase sme si doma zaobstarali káblovku a čírou náhodou som narazila na českej stanici PRIMA COOL na siedmu epizódu prvej série. Pravdaže, o seriály som počula už predtým, najmä vďaka Sunny, ktorá ním bola skrz-naskrz posadnutá. Ona tiež mohla za to, že som shipovala Rachel a Pucka skôr, než som s tým seriálom vôbec začala. Po zhliadnutí jednej epizódy som si teda povedala, že tomu dám šancu a pustila som sa do toho pekne od začiatku. Určite ste pochopili, že prvá epizóda ma neodradila, že som si pozrela aj ďalšiu a že som potom v priebehu niekoľkých dní dychtivo zhltla všetkých 22 epizód. Rachel a Puck síce neskončili spolu, ale dokázala som sa cez to preniesť a našla si iné dôvody, prečo sa tomu ďalej venovať. Odvtedy – ako som už spomínala v úvode, som mávala meškanie maximálne pár epizód a to aj tak iba v posledných troch sériách, ktoré už nemali ten správny „drive“ ako prvé tri.
Druhú sériu som konečne začala sledovať pravidelne a moje nadšenie zo seriálu zostávalo rovnako prudké. Niekde uprostred, alebo skoro ku koncu, som si však uvedomila, že som sa zamilovala. Šiestou epizódou sa k seriálu pridal Darren Criss, ktorý sa mi postupne dostával pod kožu, až sa prepracoval z „toho slávika, čo tak pekne nôti“ na „OH MY GOODNESS, I'm IN LOVE with him!“. Ani v tom čase som si presne nebola istá okamihom, kedy k tejto premene došlo. V každom prípade sa na najbližšie dve série stal Darren dôvodom číslo jedna, prečo som ani neuvažovala nad tým, že by som s Glee v blízkej dobe prestala. (A o tom, že má Darren magickú moc, som sa uistila asi pred troma rokmi na jednej prednáške na Festivale fantázie, kam sme so Sunny dotiahli obe naše sestry. Tá moja sa v priebehu niekoľkých dní po festivale stala Darrenom posadnutá. Kompletne sa pretransformovala z „čo za kravinu to pozeráš“ do „videla si už nové Glee“ a to všetko len vďaka magickému Darrenovi!)
Obrovský zvrat nastal v Glee štvrtou sériou, kedy sa dej seriálu presunul z Limy v Ohiu do New Yorku. Teda, viac-menej. Seriál pol na pol sledoval život Rachel, Kurta a Santany v New Yorku, zatiaľ čo zopár starých postáv s pár novými postavami pokračovalo ďalej v udržiavaní Glee klubu – lebo, úprimne, ak by nebol Glee klub, prečo by sa to malo ďalej volať Glee? (Je to tak trochu ako s Vampire Academy – prečo sa séria volá Vampire Academy, keď druhú polku série tam skoro vôbec neboli?) V tomto bode patril medzi hlavné postavy futbalista s Bieberovským vzhľadom Sam, ktorý odišiel na konci druhej, ale vrátil sa v polke tretej, nová-Rachel Marley, nový-Finn Ryder, nový-Puck Jake, nová-Quinn-slash-Santana Kitty a Wade, tiež známy ako Unique. Seriál začal recyklovať staré motívy na nových postavách a kto sa cez ich prítomnosť nevedel preniesť, pravdepodobne to v tomto bode so seriálom vzdal. Ja som sa naučila mať nové decká rada aj napriek občasnej neoriginálnosti a nelogickosti ich príbehov. (Nikdy som nepochopila, ako mohlo Kitty prejsť, že svojimi vtipmi doviedla Marley až k bulímii a ešte sa z nich postom stali „kamošky“. Z Kitty sa časom vyvinula fajn postava, ale toto tvorcovia trochu prepískli.)
The Quarterback
13. Júla 2013 nečakane odišiel Cory Monteith – bohužiaľ, nie iba zo seriálu. Jeho smrť zasiahla nielen mnohých ľudí, ale ublížila i samotnému Glee. Finn bol nielen hlavnou, ale pre ďalší dej i veľmi dôležitou postavou. Tvorcovia nikdy nezvažovali možnosť nahradiť ho iným hercom, preto museli jeho príbeh ukončiť najlepšie, ako mohli. Tretia epizóda piatej série bola venovaná jeho pamiatke a nepredpokladám, že existuje fanúšik, ktorý by si myslel, že Glee bolo po tomto stále rovnaké. Všetko sa to zosypalo ako domček z karát. Áno, je možné, že by to šlo „do kytek“ aj s Corym na scéne, ale to sa nedozvieme. Vieme iba to, že piata séria bola už len jeden veľký chaos.
Časť série ešte sledovala príbehy nových postáv v Lime, potom sa nadobro presunula do New Yorku a staré postavy nadobro odpísala. Niekedy som si epizódy zvykla pozerať niekoľkokrát a šalela som za každou novou pesničkou (aj keď bola pôvodne od Madony či Michaela Jacksona, ktorých nemám dvakrát v láske). K niektorým epizódam piatej sezóny som sa však pre vlastné dobro už radšej nevracala. A v tomto bode to už nedokázal zachrániť ani úžasný Darren Criss.
V kútiku duše som verila, že šiesta série možno bude lepšia. V konečnom dôsledku by som ju však prirovnala k horskej dráhe. Počas jednej epizódy si vravíte, že je celkom fajn, potom príde ďalšia a vám zostáva na tvári len ten WTF výraz, pretože nie ste schopní žiadnym zo svojich zmyslov pochopiť, na čo ste sa to práve pozerali. (Narážam konkrétne na štvrtú a piatu epizódu, ktoré mi pripadali ako nejaká sfilmovaná fanfiction. Vážne? Sue Sylvestrová je posadnutá „Klaine“ a to do takej miery, že ich spolu zavrie vo falošnom výťahu a odmieta ich pustiť, kým sa nepobozkajú? What the actual... Zaujímalo by ma, ako sa tvárila Jane Lynch, keď čítala ten scenár.) Poslednými prírastkami v Glee klube boli dvojičky Madison a Mason, geniálne-spievajúci Roderick a... ah, už ani neviem, ako ich v skratke nazvať, no proste Jane, trinásťročný (maximálne otravný) Myron, revolučný futbalista-gay Spencer, Spencerov dlhovlasý frajer, ktorého meno si nepamätám, no a napokon sa k nim pridali aj všetci Warblers z Daltonovej akadémie. Prečo? Lebo akadémia vyhorela. Prečo? Lebo New Directions potrebovali na rýchlo nových členov. Smutné. Ale aspoň sa na slávikov nezabudlo.
How to be a heartbreaker
Glee bol vždy seriál, ktorý mi na jednej strane dokázal vyčarovať úsmev a na druhej ma niečím naštvať. Najviac ma však naštval tým, že sa jeho záver kvalitatívne nerovnal jeho začiatkom. Áno, väčšina seriálov postupne stráca na kvalite, ale zo všetkých, ktoré som sledovala/sledujem ja, mi Glee pripadá ako seriál s najväčším úpadkom. Pred-predposledná epizóda šiestej série mala sledovanosť 2.06 miliónov divákov a rating 0.7 – to je, ak ma matika neklame, o celý 7.5 milióna divákov menej. Sucks, right? Z toho dôvodu dostala posledná série namiesto tradičných 22 epizód iba 13. Možno by som mala chcieť, aby to skončilo piatou, kde sa všetky postavy zdali byť šťastné... Ale v tomto bode už nemám dojem, že by Glee mohlo niečo ešte viac ublížiť. Ak mám vymenovať zopár ďalších vecí, ktoré sa mi v priebehu rokov dostali pod kožu najviac, tak to budú najmä:
1. Nikdy sa mi nepáčilo, ako Glee pristupovalo k postavám. Na začiatku novej série sme sa obvykle s niektorými rozlúčili, dostali sme rýchle vysvetlenie, prečo tam už nie sú, alebo prečo nás už nemajú zaujímať, a tým to zhaslo. Nahnevalo ma to na začiatku tretej série pri Lauren Zizes, totálne „kúl“ bambuľke, ktorá si od nikoho nenechala skákať od hlave, dokonca ani od sukničkára Puckermana. A totálne ma rozhodilo, keď uprostred piatej série vymazali postavu Dani (Santaninu chvíľkovú známosť) a Elliota (vystupoval v Kurtovej chvíľkovej kapele) – po prvé, boli skvelým oživením nudnej série, po druhé, keď si zvyknete na úžasné hlasy Demi Lovato a Adama Lamberta, nechcete sa ich len tak vzdať. Podobne surovo odišli zo seriálu aj Marley, Ryder a Jake, ktorý sa do poslednej série spolu s Kitty nevrátili iba preto, lebo „ich Sue vyštvala zo školy“. Not good enough...
2. Vzťahy medzi postavami v Glee sa často menili v závislosti od toho, ako si to dej práve vyžadoval. Spomeniem len pár príkladov: Quinn počas tehotenstva bývala u Mercedes a stali sa z nich priateľky, očividne, ale v ďalších sériách bol ich vzťah neexistujúci; Kurt (a Mercedes, ale hlavne Kurt) nenávideli Rachel, ale nejakým spôsobom sa z nich stali BFF. Ja viem, vývoj postáv a bla bla, ale oni šli doslova z „neznášam ťa“ do „musíš ísť so mnou do New Yorku, lebo bez teba to tam neprežijem“. Som ochotná to ignorovať len preto, lebo tí dvaja boli celkom fajn BFFs.
3. Toto je veľmi osobný bod týkajúci sa postavy Brodyho, ktorý počas štvrtej série chodil s Rachel. Vždy nám všetkým bolo jasné, že Rachel mala skončiť s Finnom, ale nikdy som nemala dojem, že situáciu medzi Rachel a Brodym zvládli dobre. Glee som si vážila najmä preto, že jeho hlavným cieľom sa zdalo byť lámanie zaužívaných stereotypov, ale s Brodym spravili presný opak a mne to nikdy nepripadalo správne. Vyzeral ako gigolo a tak ho z neho aj spravili, lebo si očividne nevedeli vymyslieť dobrý dôvod, prečo by sa tí dvaja mohli rozísť. Shame on you, Glee. Ja budem Brodyho vždy zbožňovať.
4. Ďalší osobný bod – Blaine. Blaine sa postupne stal mojou najobľúbenejšou postavou, a preto ma hrozne nasrdilo, keď jeho charakterový vývoj tak strašne zbrzdili. Vstúpil do seriálu ako sebavedomý gay, ktorý sa tiež vzpieral stereotypom, a svojím pozitívnym vplyvom pomohol Kurtovi dospieť. Tretiu sériu sa toho ešte držal, ale vo štvrtej sa vrátil ako Kurt 2.0, zatiaľ čo z Kurta spravila Blaina 2.0 – totálne si prehodili charaktery. A ja som nikdy nepochopila, prečo niečo také bolo nutné. Prečo bolo nutné pokaziť Blaina???
And that's what you missed on Glee
Nenechajte sa pomýliť. Glee ma možno v mnohých smeroch rozčuľovalo, ale mám naň aj mnoho pozitívnych spomienok. Vždy budem tomuto seriálu vďačná za to, že som posledných päť rokov mala stále čo počúvať na svojich dlhých cestách do Prahy a späť, na cestách do školy a späť, alebo keď som len potrebovala hudbu do uší, keďže náš život neprichádza so super soundtrackom, ktorý by vám hral každý deň v pozadí. Každou sezónou ma možno výber ich piesní zaujímal menej a menej, ale na tom nezáleží. Vďaka Glee som objavila zopár skvelých piesní, ktoré by ma inak možno nezaujali. Objavila som aj také piesne, ku ktorým b som sa inak možno nikdy nedopracovala („The Rocky Horror Show“). A Glee ku mne vrátilo aj zopár starých piesní, na ktoré som už možno zabudla. Priniesli nám aj zopár originálnych songov („Loser Like Me“, „Get It Right“) a niekoľko geniálnych mash-upov, ktoré by inak nevznikli.
V Glee sa vo vedľajších rolách objavilo veľa slávnych filmových/divadelných hviezd. Idina Menzel si zahrala Rachelinu matku Shelby a kedykoľvek ju nechali zaspievať, moje srdce zaplesalo. Jej duet s Rachel „I Dreamed a Dream“ mi dodnes spôsobuje zimomriavky. V prvej sérii hral väčšiu úlohu Jonathan Groff, ktorého Jesse St. James tvoril s Rachel istý čas pár. Samozrejme, ich vzťah bol predurčený k záhube, ale vždy ma potešilo, keď sa občas (obvykle na konci sérií) objavil – a ešte väčšiu radosť som mala, keď ho nechali zaspievať (neviete si ani len predstaviť, ako ma štve, že ho vo Frozen nechali zaspievať iba tú hlúpu uspávanku pre Svena). Milujem jeho výkon pri „Bohemian Rhapsody“ , ale aj jeho duet s Rachel „Rolling in the Deep“, aj keď mnohí ho neznášajú. Grant Gustin (teraz známy hlavne ako Flash) si v tretej a štvrtej sérii zahral Sebastiana, ktorý mal zálusk na Blaina. V pamäti mi určite zostane jeho duet so Santanou „Smooth Criminal“, kde jej to poriadne natrel. Hral hrozného hajzla, ale bol to hajzel, ktorého som hrozne rada neznášala.
 |
| (zdroj: flaviaavilez.tumblr.com) |
Gwyneth Paltrow sa niekoľkokrát do Glee vrátila, aby si zopakovala rolu Holly Holliday, šialenú učiteľku... nuž, všetkého. Veľmi akčná bola v piesni „Do You Wanna Touch Me“. Dean Geyer si zahral už spomínaného Brodyho. Úprimne zbožňujem všetky jeho piesne (bude to asi tým, že ich nemal zas až tak veľa), ale spomeniem len „How to Be a Heartbreaker“ a jeho duet s Rachel „Creep“. Vo štvrtej sérii zahviezdila aj Kate Hudson v roly učiteľky tanca, Cassandry July. Ďalšia postava, ktorú som zbožňovala nenávidieť. Predstavila sa nám mash-upom „Americano/Dance Again“ a tým sa mi zaryla do pamäte na celý zvyšok série. Znovu spomeniem Adama Lamberta, ktorý hral v piatej sérii Elliota. Priznávam, že som do jeho príchod do Glee poznala Adama len po mene a počula som iba jednu jeho pesničku (pretože na ňu niekto vytvoril video s Emmou a Hookom), no okamžite som sa do jeho hlasu zamilovala. Rozhodne exceloval vo všetkom, čo mu dali zaspievať, ale najviac som si obľúbila jeho duet s Kurtom „I Believe in a Thing Called Love“. A spomeniem aj Demi Lovato a jej Dani, ktorá hrala vo viacerých epizódach piatej série, ale vzhľadom k tomu, že Santana očividne musela skončiť s Brittany, ich vzťah sa v polovici série ukončil – mimo kameru, podotýkam (a hej, štve ma to). Dani hneď v druhej epizóde zažiarila v duete so Santanou „Here Comes the Sun“, potom spievala hlavne v tej Kurtovej čudesnej kapele, ktorá mi vôbec neučarovala.
Za zmienku rozhodne stojí Ricky Martin (David Martinez) a jeho „Sexy and I Know It“, Neil Patrick Harris (Bryan Ryan) a jeho duet s Willom „Dream On“, Matt Bomer (Cooper Anderson) a jeho duet s Blainom „Somebody That I Used To Know“ a kopa, koooooooopa ďalších.
Vybrať si obľúbenú pieseň pri stálych postavách, s ktorými sme sa stretávali aj niekoľko sérií, je už omnoho ťažšie. Prvá pieseň, ktorá mi napadá u Blaina je „Cough syrup“ a – budem podvádzať – u Warblers je to „Raise Your Glass“. U Finna to bude „Jessie's Girl“, u Pucka „Mean“ (a „School's Out“), u Santany „If I Die Young“, u Brittany „Run The World“ (a jej duet s Marley „Tell Him“), u Rachel všetky. Nie, nežartujem. Dobre, tak... „My Man“. A takto by som mohla pokračovať, až kým by sa mi neminuli všetky pesničky.
Dreams Come True
Seriál ukončilo dvojdielne finále. Prvá epizóda s názvom „2009“ bola flashbackom do prvej epizódy, kde nám ukázali, čo priviedlo jednotlivé postavy (tie, ktorých dôvody sme doposiaľ nepoznali) k tomu, aby sa prihlásili do Glee klubu. Vždy som dúfala, že až sa raz Glee skončí, v závere dostaneme ešte jednu, poslednú verziu „Don't Stop Believin'“, ktorú sme počas tých šiestich rokov vypočuli už na štyri rôzne spôsoby. Tvorcovia sa však rozhodli zakončiť dvanástu epizódu záverečnou scénou z 1x01. A viete čo? Nevadí mi to, pretože to aj tak bola tá najlepšia verzia, akú vytvorili.
Trinásta, finálna, epizóda s názvom „Dreams Come True“ slúžila už iba na ukončenie príbehov niektorých postáv – Willa, Sue, Kurta a Blaina, Mercedes, no a samozrejme Rachel. Ak ste to ešte nevideli, ale chystáte sa, nebudem vám prezrádzať detaily, ale nepovažujem za spoiler povedať, že všetky ich sny sa naozaj splnili. Nuž, rozhodne sa tomu dá uveriť jednoduchšie, ako pri finále True Blood. Najviac sa zrejme teším z toho, že moje Glee OTP skončilo spolu. Aj keď to tak pôvodne dopadnúť nemohlo. Aj keď bol on pre ňu iba tou druhou najlepšou možnosťou.
Being part of something special, makes you special, right?
lee bolo vo svojich začiatkoch niečím novým. Komediálny seriál, ktorý sa neberie príliš vážne. Príliš dramatický a v tej istej chvíli totálne komický. Bola to dráma bez drámy zabalená vo vtipoch. Ak som si potrebovala zlepšiť náladu, pustila som si Glee a hneď som bola veselá. Možno preto som sa k tomuto seriálu vracala, aj keď strácal na kvalite. Pretože nech už bol dej akýkoľvek, vždy v ňom bolo niečo, čo ma pobavilo alebo zaujalo. Tak skoro naň určite nezabudnem, pretože jeho hudba mi bude do uší vyhrávať nepochybne ešte celé roky a pravidelne každých pár rokov si dám re-watch od začiatku až do konca. Na konci zase zistím, ako sa ten seriál pokazil, ale keďže nie som ochotná zabudnúť na jeho začiatky, nebudem z toho nešťastná, iba to na čas odložím a potom sa k tomu zasa vrátim. Toto je moja predpoveď.
Being a part of something special does not make you special. Something is special because you are a part of it.
V tomto okamihu odpúšťam Ryanovi Murphymu všetky jeho prešľapy, ktoré so svojimi scenáristami zapríčinil, pretože bez neho by v prvom rade žiadne Glee nebolo a to by ma mrzelo. Možno mal seriál svoje miesto na výslní iba krátky čas, ale aj ten krátky čas stál za to.
Sledovali ste Glee? Ak áno, sledovali ste ho až dokonca, alebo ste to so seriálom postupne vzdali? Aké sú vaše obľúbené/neobľúbené momenty, na ktoré si najlepšie spomínate?
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára