Neliss vs. CoHo

Ak sa zaujímate o romantické new adultky, zrejme vám netreba predstavovať všeobecne obľúbenú autorku Colleen Hoover. Doteraz jej vyšlo asi 16 kníh, niekoľko aj v preklade, a osobne sa na goodreads každú chvíľu stretávam s nadšenými ohlasmi na nejakú z nich. Povedala by som, že ak niekomu raz sadne jej štýl, má čo čítať, lenže... Ja mám s jej tvorbou o čosi komplikovanejší vzťah. Ale pekne po poriadku.

S Colleen som sa prvýkrát stretla v roku 2014 pri knihe Beznádejná aka Hopeless. Kniha vtedy čerstvo vyšla v slovenskom preklade a bolo to moja prvá "tradičná new adultka" - v zmysle, že sa všetko točí okolo dvoch hrdinov, minimálne jeden z nich má temnú minulosť, ich city a vzájomná príťažlivosť sú veeeľmi intenzívne. Čo si budeme hovoriť, strhlo ma to. Bolo to niečo nové, ťažké témy podané ľahkým spôsobom v rámci romantiky mi ešte neliezli krkom, ocenila som Colleenin pútavý štýl písania a - citujem svoju recenziu - "posolstvo, že všetko sa dá prekonať, zvládnuť a prekážky, ktorým musíme čeliť, nás nedefinujú".

Zatiaľ čo Beznádejná odo mňa dostala 4*, jej voľné pokračovanie (čítaj: príbeh prerozprávaný z pohľadu mužského hrdinu) Losing Hope / Stratená nádej získalo dokonca 4,5*, pretože v mojich očiach vhodne doplnilo príbeh a umocnilo moje pozitívne dojmy z jednotky. Colleen si jednoznačne získala moju pozornosť...

...naša spoločná cesta však pokračovala až v roku 2015, kedy som sa pustila do Never Never - veľmi zvláštnej paranormal romantiky, na ktorej Colleen spolupracovala s Tarryn Fisher. Pamätám si, že sa mi celý príbeh zdal divný v zlom slova zmysle a zjavne ma celá záhada veľmi nezaujala, keďže som knihu nedočítala. 

Na tvorbu CoHo som nezanevrela a v roku 2016 som dala šancu Maybe Someday. Hoci som predtým Beznádejnú a Stratenú nádej autorke zhltla aj s navijakom, teraz by som sa v ich prípade entuziastických odporúčaní radšej zdržala. Za to o Maybe Someday vám na plné ústa hovorím: ak chcete fakt dobré NA, choďte do toho. Táto kniha je nielenže dobre napísaná, no tiež skvele vymyslená. Zápletka & povinná dráma je poňatá netypicky, postavy rozmýšľajú, správajú sa rozumne a ich vzťahy sú realistické. Kniha má navyše originálny soundtrack a geniálny humor. Sklamalo ma len niekoľko prehnane sladkých pasáží na konci, kedy som sa mala roztápať a ja som namiesto toho prevracala očami. Tak či tak trvám na tom, že je Maybe Someday štvorhviezdičkovo super.

Logicky som dospela k záveru, že si od Colleen musím prečítať niečo ďalšie. Netrvalo dlho a v rukách sa mi ocitlo Confess (hej, to je tá kniha, ku ktorej nedávno vznikol seriál). S prekvapením a sklamaním som zistila, že príbehu chýba iskra, ktorá by ho pre mňa vytiahla zo šedého priemeru. Pozdávalo sa mi síce prepojenie s umením, ale kniha sa príliš vliekla (rýchly bol iba vznik lásky medzi hlavnou dvojicou) a dokonca som miestami trochu preskakovala. Zarazene som jej udelila 3 hviezdičky.

Nedala som sa však úplne odradiť a keď som v knižnici zbadala Slammed aka Život jedna báseň, poctivo som si knihu odniesla domov a pustila sa do čítania. Meeeeeh. V tomto prípade som tú drámu, intenzívne city prakticky z ničoho a čudnú poéziu (v kombinácii s "hlavnou prekážkou" - on je jej učiteľ) fakt nežrala a nedokázala som sa prinútiť knihu ani dočítať.

Po týchto sklamaniach som si nebola istá, či si s CoHo rozumieme alebo nie, takže som si prezrela, čo všetko napísala, a rozhodla som sa dať šancu November 9 - knihe, na ktorú som nielenže čítala super ohlasy, no i jej obsah znel lákavo.

Keďže chcem toho k November 9 povedať viac, uvediem vás do obrazu: Fallon mala v mladom veku našliapnuté na úspešnú hereckú kariéru. Potom takmer prišla o život pri požiari v dome jej otca a kvôli jazvám stratila nielen šancu splniť si sen, ale aj sebavedomie. V jedno výročie požiaru, 9. novembra, stretne vysokoškoláka a nádejného spisovateľa Bena. Takmer okamžite vedia, že medzi nimi niečo je, ibaže Fallon sa na ďalší deň sťahuje poriadne ďaleko... Strávia spolu niekoľko hodín a uzavrú zvláštnu dohodu: celý rok nebudú v kontakte a o rok sa v ten istý dátum stretnú na tom istom mieste. A takisto ďalší a ďalší... Lenže, ako to už býva, Ben má svoje TT = Temné Tajomstvo s veľkými T.

Táto kniha má potenciál. Ben a jeho písanie, Fallon a jej hľadanie nového životného cieľa, každoročné stretnutia... Mohlo to byť super. Čo sa týka samotného TT a dramatickej časti, opäť to nebolo zlé, dobrý nápad. A (minimálne pre mňa) šokujúci. Len to akosi príliš rýchlo prehrmelo.

Ďalej: kniha sa úporne (a márne) snaží nebyť klišoidná. Fallon rada číta romantické príbehy a niekoľkokrát sa s Benom dokonca bavia o otravných klišé. Potom nastane klišé okamih v ich vzťahu a hlavná hrdinka to vníma spôsobom "ok, v knihe by som na toto frflala, no teraz to tak proste je". Uhm, jasné. (Pardon, Colleen, ale stále je to nerealistické klišé napriek tomu, že si z neho zároveň uťahuješ.)

Mojím asi najväčším problémom bolo, že sa autorka rozhodla venovať výlučne deviatym novembrom, takže akýkoľvek ďalší život postáv šiel do úzadia na úkor ich divného vzťahu - teoreticky sa poznali dlho, strávili však spolu smiešne málo času vzhľadom na ich údajné puto. Nehovoriac o nekonečne dlhých poetických pasážach opisujúcich ich city a bozky... Meh.

Bohužiaľ, posťažovať sa musím aj na Fallon - autorka sa síce tvári, že je Fallon múdra, nezávislá a vie, že musí v prvom rade poznať & mať rada sama seba, než sa pustí do vážneho vzťahu (“You’ll never be able to find yourself if you’re lost in someone else.”), lenže čo sa stane? Áno, Ben niekoľkými motivačnými preslovmi (ktoré predtým určite v podobnom znení počula) zachráni Fallonino sebavedomie a zmení jej život. Hm.

V konečnom dôsledku pre mňa November 9 zapadol do trojhviezdičkového priemeru, recenzie mojich goodreads priateľov pre mňa ostávajú nepochopiteľné a musím konštatovať, že (napriek fajn začiatku a skvelému Maybe Someday) tvorba Colleen Hoover skrátka nie je nič pre mňa.

Čo vy a CoHo? Čítali ste od nej niečo / chystáte sa? Máte svoju obľúbenú knihu? Zhodneme sa v niečom? Budem rada, keď mi zanecháte komentár.

obálky & foto z goodreads.com