Naslouchač | Dystopická Európa

Petra Stehlíková počas uplynulých rokov vydala už zopár fantasy diel. Do literárneho sveta však vpadla ako veľká voda až svojou sériou Naslouchač, ktorá od roku 2016 vychádza vo vydavateľstve Host. Vo všeobecnosti mám s českými autormi samé nadpriemerné, občas priemerné, skúsenosti. Je však pravdou, že doteraz som čítala hlavne tú fajnovú drsnú cynickú krvavú mestskú českú fantasy, ktorá je na míle vzdialená od young adult dystopie s prvkami high fantasy. Napriek vysokému hodnoteniu som do tejto knihy nešla s očakávaniami. Obávala som sa zbytočne alebo právom?

Anotácia

Originální česká fantasy z fascinujícího temného světa.

Po Velké válce je svět rozdělen na dvě části, jedna je obyvatelná a druhá je zamořená jedovatými plyny. Obyvatelnou polovinu chrání štít, který čerpá energii ze zvláštního nerostu zvaného sklenit. V blízkosti štítu žije národ sklenařů, kteří jako jediní dovedou sklenit těžit. Platí však za to vysokou daň. Nejenže energetické pole štítu odkazuje sklenaře k životu v téměř středověkých podmínkách, těžba sklenitu způsobuje mnoho nemocí a znetvoření. Navíc byli sklenaři zotročeni lidmi z nížin.

Třináctiletá Ilan se jako jedno z mála dětí narodila bez deformací. Aby nebyla odvedena od své rodiny, od dětství se vydává za chlapce a skrývá se v hábitu s maskou, který musí sklenaři nosit na znamení podřízenosti. Díky své schopnosti naslouchat sklenitu se začíná učit sklenařským brusičem.

Její dar je tak výjimečný, že si ji vybere sám kapitán pětadvacítky, družiny bojovníků, jež má za úkol chránit sklenářská města před nebezpečnými tvory zrozenými z otráveného vzduchu za štítem, kterým sklenaři říkají Nasterea.

Ilan ví, že musí za každou cenu uchránit své tajemství. Před pětadvaceti bojovníky, nepřáteli, kteří zotročili její lid. Přesto se nedokáže ubránit, postupně se s muži sbližuje a zjišťuje pravdu, která byla sklenařům po celá léta tajena. (Originálna anotácia)

Recenzia

Naslouchač sa rozhodne prepracoval na môj rozrastajúci sa zoznam suprovej českej fantasy, ktorá bez problémov zvalcuje väčšinu zahraničných. Pokiaľ ste knihu nečítali a neviete, o čom je, dúfam, že ste práve teraz nepreskočili anotáciu! Pomerne jasne, stručne a jednoducho opisuje základný dej, takže nemá význam, aby som to tu prerozprávala.

V prvom rade je potrebné vyzdvihnúť autorkinu prácu so svetom. Aj keď ide technicky o dystópiu, hlavná hrdinka Ilan sa celý čas pohybuje v priestore, ktorý pripomína sekundárne svety vykresľované v high fantasy. Máme tu nové vymyslené mestá s novou špecifickou spoločenskou štruktúrou, kde žije nám doposiaľ neznámy ľudský druh, sklenaři. Tento nový svet ovláda nám takisto neznámy prvok, sklenit, ktorého vlastnosti a využívanie majú skôr magický než technický či vedecký charakter. Jeho stredoveká atmosféra pohltí informácie, že niekde v nížinách, ktoré sú protikladom k svetu pod Duvalským pohorím, existuje moderná technika poháňaná energiou vyťaženou zo sklenitu. Objavujú sa tu aj nové pojmy, ktoré sú obsiahnuté v slovníčku na konci knihy.

Ak vám názov Duvalské pohorie nič nehovorí, nebojte sa, nemôžu za to vaše medzery v zemepise. Autorka zasadila príbeh do východnej Európy pod Ural, ktorý bol po stáročiach premenovaný. Pôvod sklenařov zas našla v Rumunsku. Aj vďaka tomu kniha vyniká spomedzi toho množstva amerických dystópií, ktoré sa často boja prekročiť hranice USA. Dalo by sa tomu vytknúť, že tu chýba akýsi český alebo slovanský duch – nepoužívajú sa pre nás typické mená a spoločným jazykom je angličtina. Ale to je asi otázka uhla pohľadu. Autorka zvolila Ural zo strategických dôvodov. Tiahne sa takmer cez celú pevninu od severu až na juh, takže na ňom mohol vyrásť ochranný štít. Ten ako jediný chráni Európu – alebo to, čo z nej zostalo – pred jedovatými plynmi, ktoré zahltili opačnú stranu pohoria. Je to dôvod, prečo sú sklenaři zotročení a prečo je sklenit taký dôležitý. Nad celým príbehom sa vďaka tomu vznáša neustála hrozba globálnych rozmerov.

Když jsem byla malá, matka mi za temných večerů často vyprávěla o tom, kým jsme kdysi bývali. Ležela jsem na slaměném lůžku, držela si její ruku přitisknutou na tváři a hltala každé slovo. Bylo nám zakázáno číst a psát, a tak se historie našeho lidu přenášela ústně z rodičů na děti. Vzpomínky pro nás byly velice důležité. Museli jsme si zapamatovat, že to, co jsme teď, je jen důsledek lidské chamtivosti.

Stehlíková si zvolila zvláštny spôsob zasvätenia čitateľa do príbehu. Taký zvláštny, že by mohol niekoho odradiť od ďalšieho čítania. Prvých sto strán je venovaných dospievaniu hlavnej hrdinky – jej dosahovanie jednotlivých životných míľnikov je prepojené s vysvetleniami a odkrývaním pravidiel, záhad a tajomstiev sveta. Je to celkom opačný formát, než na aký sme zvyknutí – kedy autori vkladajú črepinky informácií o svete či o hlavnej postave do scén, ktoré už od začiatku posúvajú dej dopredu. Miestami mi to pripadalo ako čítanie učebnice dejepisu. Až po tejto sérii opisných epizód sa konečne dostávame k reálnemu deju, ktorý vo vás vyvolá tú dôležitú otázku: „Čo sa bude po tomto diať ďalej?“ Sama ale neviem, či táto autorkina voľba je alebo nie je problémová. Nebola som motivovaná čítať ďalej, no nenudila som sa práve kvôli tomu, aký zaujímavý svet a zaujímavý osud tie kapitoly opisujú. Odporúčam preto prečítať aspoň prvých sto strán, než knihu v prípade nezáujmu odložíte.

Aj keď má hlavná hrdinka počas väčšej časti príbehu dvanásť rokov, rozhodne nejde o čítanie pre dvanásťročných. A hoci ide oficiálne o young adult, na svoje si isto prídu i starší čitatelia. Nejde totiž o tú typickú súčasnú YA fantasy, skôr by som to atmosférou prirovnala k neskorším dielom Harryho Pottera. Ilan navyše nepôsobí svojím myslením a občas ani správaním ako dvanásťročné decko. Jej vnútorný hlas znie ako hlas múdrejšej a skúsenejšej ženy, čo ma privádza k myšlienke, že celý tento príbeh je vlastne retrospektívnym rozprávaním dospelej postavy. Pokiaľ ide o jej správanie opisované priamo v scénach, dá sa to vysvetliť tým, že Ilan nevyrastá v našom svete. Nemôžeme súdiť jej činy podľa toho, ako sa chovajú naše deti v dnešných, poväčšine bezstarostných podmienkach. Priznávam, že som sa bála čítať o takej mladej hrdinke, ale práve tieto skutočnosti (ktoré som si pravdepodobne vymyslela), pre mňa robili čítanie dospelejším. Tým rozhodne netvrdím, že Ilan vôbec nepôsobí ako dieťa – mala v sebe to typický vypytovanie sa, nevinné nechápanie zla vôkol seba, zúfalú naviazanosť dieťaťa na domov. Nie, autorka vás nenechá zabudnúť, že to všetko sa deje skutočne iba dieťaťu.

Okrem hlavnej hrdinky, z ktorej pohľadu je kniha napísaná, sa na výslnie dostáva predovšetkým pětadvacítka, čo je dvadsať päť najlepších bojovníkov, ktorých úlohou je chrániť a udržiavať poriadok vo svete. Nie sú to vládcovia – len sa ich každý obáva, ako keby nimi boli. Iba oni dokážu ovládať energiu číreho sklenitu, čo je najvzácnejší druh sklenitu, a bojovať s nebezpečnými tvormi žijúcimi za ochranným štítom. Najviac spoznávame ich kapitána a jeho pobočníka. Keďže ich vidíme skrz Ilan, vnímame ich sčasti ako hrdinov, ale sčasti ako zloduchov. Ľudia z nížin predsa zotročili sklenařov. Naša hrdinka sa tu dostáva do vnútorného konfliktu s tým, čo o ľuďoch vie, čo videla, keď s nimi po rokoch prišla do kontaktu, a čo vie o osude a minulosti svojich druhov. Tí, ktorí by mali stáť na Ilaninej strane, sa jej obrátili chrbtom a tí, ktorí by ju mali nenávidieť, jej chrbát kryli. Autorka priniesla zmes postáv, ktoré nie sú zameniteľné (možno až na tých zvyšných dvadsať tri bojovníkov, ktoré si zamieňa aj Ilan). Jediný rozptyľujúci je tu vzťah medzi Ilan a tými dvoma dospelými chlapmi. Čitateľ vie, že ona je iba dvanásťročné dievča, takže romantické city sú vylúčené. A pritom to medzi nimi aj tak pôsobí ako romantický trojuholník. Je to mätúce. Má to znamenať, že podvedome tušia, čo je zač? Alebo ju vnímajú ako syna, ktorého nikdy nemali/stratili? Necítila som z toho vyslovene priateľské puto.

Přimhouřila jsem oči a prohlížela si jednoho po druhém. Který z nich by upoutal mou pozornost nejvíc, kdybych mohla stát s ostatními v sále? Nedokázala jsem si vybrat. Hodnotila jsem jejich tváře i těla a pohledem se zastavila na bojovníkovi v čele skupiny. Musel to být kapitán. Kdo jiný by muže vedl? Byl přesně takový, jak ho popsal mistr. Hrdý, nádherný, vysoký. Krátké světlé vlasy, oholená tvář, vysoké lícní kosti. Pohled člověka zvyklého velet. Ovšem ani ten po jeho pravé straně nevypadal špatně. Delší hnědé vlasy se mu na ramenou mírně vlnily a rty se lehce usmívaly. Nebo se mračil? Světlo svíček občas mátlo.

Táto kniha sa miestami vyhýba tomu, na čo sme dnes v príbehoch zvyknutí. Nenájdete tu napríklad jedného úhlavného nepriateľa. Z pohľadu Ilan je všetko za dverami jej koliby zlo. Faja, pod ktorého vládou hynú sklenaři v Amárii kvôli nedostatočným životným podmienkam. Ľudia z nížin, ktorí ich zavreli do ghett, nútia ich zahaľovať sa do mantií a nechávajú ich zomierať v doloch kvôli vlastnému blahu. Pětadvacítka, ktorá odvliekla Ilan z domova a ktorá ju určite zabije, ak zistia, že je dievča. Nebezpečné plyny na opačnej strany ochranného štítu. Strašidelné tvory, ktoré prenikajú spoza nepreniknuteľného štítu a zabíjajú ľudí i sklenařov. Individuálny dej ide v knihe do úzadia, až môžete mať dojem, že tu taký neexistuje. Ja osobne ju vnímam ako pomalý, no mimoriadne obdivuhodný rozbeh trilógie. Napriek tomu sa vám dostane dostatok dramatických a akčných scén plných napätia, strachu, krvi a pár oddelených končatín či hláv. Na škále medzi zábavným a depresívnym sa to prikláňa na tú menej vtipnú stranu.

Naslouchač v sebe otvára viaceré zaujímavé témy, ktoré dokážu prekryť akékoľvek nedostatky. Ako dokážu rozhodnutia menšiny negatívne ovplyvniť životy väčšiny. Ako sú ľudia ochotní ísť cez mŕtvoly, aby dosiahli svoje. Ako nás dokáže strach dohnať k obrovským ohavnostiam. Ako si niekedy možno môžeme za všetko sami vlastnou nečinnosťou. Autorka si však dala záležať, aby na nikoho neukázala prstom a neoznačila ich za to skutočné zlo. Každý príbeh má totiž dve strany. Možno sú sklenaři obyčajní otroci. Možno sú ľudia z nížin tyrani. Možno majú sklenaři v rukách moc k ovládnutiu celého sveta. Možno majú ľudia z nížin panický strach z tých, ktorí majú v rukách ozajstnú moc.

Druhý diel série, Faja, vyšiel v roku 2017a poslednej časti by sme sa mohli dočkať v roku 2019. A ja sa rozhodne chystám pokračovať v čítaní.

        

_{Obrázky z Pinterest.}