3. 2. 2019

(Ne)výhody knižného blogovania

Knižné blogovanie je nepochybne skvelé, ale ktorý knižný bloger sa občas schuti neposťažuje? Ako asi všetko, aj blogovanie o knihách má svoje svetlé i temné stránky. A práve o nich bude dnes reč.

1. Knižný bloger nepozná nedostatok kníh

Keď začnete blogovať o knihách, začnete väčšmi vnímať všetky tie skvelé knihy, ktoré vychádzajú na Slovensku, v Česku či v zahraničí. Z každej strany sa na vás valia lákavé odporúčania, pravdepodobne sa časom pustíte do čítania v cudzom jazyku, nadviažete nejaké tie spolupráce... Skrátka, kníh máte do konca života dostatok. Čo je skvelé.

Na druhej strane, kto sa niekedy necíti zavalený nekonečnou kopou kníh, ktoré by si rád prečítal? Kto sa niekedy necíti takmer zúfalo z ďalšieho presvedčivého odporúčania, na ktoré si zrejme nenájde čas? A ako v takom množstve kníh nájsť tú pravú?

Nekonečné možnosti sú fajn... Väčšinou.

2. Knihy zadarmo (?)

Väčšina knižných blogerov spolupracuje s rôznymi vydavateľstvami alebo so samotnými autormi a dostávajú od nich knihy "zadarmo" = výmenou za recenziu/propagáciu. Asi nemusím vysvetľovať, aké je to super - venujete sa svojmu hobby a k tomu sa môžete cítiť dôležito si ozdobíte poličky čerstvými novinkami.

Na druhej strane som sa viackrát stretla s tým, že si ľudia nabrali viac recenzákov, ako sa dá zvládnuť, a potom sa v nich priam topili. Pretože spolupráca nie je iba o knihách zadarmo, ale aj o povinnosti niečo napísať/urobiť do určitého dátumu.

Osobne som to s recenzákmi nikdy nepreháňala, a predsa som párkrát úplne neodhadla svoje časové možnosti a z čítania sa zrazu stala neveľmi vítaná povinnosť... Takže hlavne všetko s mierou, nech sa z nášho blogerského života úplne nevytratí radosť zo skvelých príležitostí.

3. Vždy sa je kam posúvať

Čítanie a knižné blogovanie je vďačné hobby - také užitočno-zábavné. Pravdepodobne si pri ňom postupne zlepšíte svoje jazykové a analytické schopnosti, čo vám uľahčí napríklad štúdium. Zároveň sa delíte s ostatnými o svoju tvorbu a môžete načerpať inšpiráciu z ich reakcií.

Čítanie a knižné blogovanie je nevďačné hobby - žerie veľa-veľa času a nie vždy získate zaslúženú odozvu. Hádam pri všetkých kreatívnych činnostiach sa vždy nájde niekto, ktorí robí podobné veci ako vy - ibaže lepšie. Úspešnejšie. V istom bode budete pravdepodobne sledovať iných, porovnávať sa s nimi a pochybovať, či má zmysel pokračovať alebo sa vo všeobecnosti cítiť znechutení a demotivovaní.

Aj tá najlepšia vec na svete dokáže poskytnúť zámienku na zlé pocity. Knižné blogovanie nie je výnimkou. No dôležité je, aby ste sa nenechali odradiť a pokračovali! (Za predpokladu, že vás písanie o knihách baví.)

4. Knižno-blogová komunita

Keď sa pustíte do blogovania o knihách, zrazu sa ocitnete v jednej komunite s množstvom super ľudí, ktorí s vami zdieľajú hneď dva záujmy - čítanie a písanie. Je jednoduché dať sa s niekým do debaty o vašej obľúbenej sérii, nechať si odporučiť knihu, vymyslieť spoločný projekt... Prípadne zájsť na knižný zraz "v reálnom živote" a stráviť pár hodín knihomolením nad dobrou kávou/čajom. Možno sa vám dokonca pošťastí nájsť si skvelých kamarátov, s ktorými vás bude spájať omnoho viac ako iba láska ku knihám.

Na druhej strane sa môžete (ne)chtiac zamotať do frustrujúcej žabo-myšej vojny, začať tápať v tom, kto je s kým na nože, kto koho (ne)má rád... Alebo sa môžete utopiť vo vlne pasívnej agresivity. Pretože knižnú komunitu tvoria len ľudia a ľudské vzťahy i povahy sú predsa megakomplikované.

Nevešajte však hlavu - videla som už všeličo, a stále si myslím, že knižná komunita patrí k tým lepším, takže poďte k nám, máme knihy!

5. Nekonečné debaty o knihách

Knižný blog je miesto, kde môžete vyjadriť svoj názor. V ideálnom prípade sa k nemu budú následne vyjadrovať ďalší ľudia. Zdieľanie a vymieňanie dojmov je zábava, rovnako ako konštruktívna debata.

Pýtate sa, aké "proti" som vymyslela pre tento bod? Tipujete internetových trollov, ktorých životným poslaním je hádať sa? Nuž... Nie. Oveľa väčší problém vidím v nezáujme. V poslednej dobe skrátka komentáre a diskusie nefrčia v takej miere ako kedysi. Ľudia sa často nevyjadria vôbec alebo sa vyjadrujú iba pozitívne. Možno sa im už nechce toľko diskutovať. A možno sa presunuli. Mám totiž pocit, že to teraz žije - nadšením i hádkami - skôr na bookstagrame. Nedávno som u Nataši čítala zaujímavý článok, ktorý viac-menej narážal na to isté: či je knižné blogovanie mŕtve.

Pre všetkých čitateľov tohto blogu mám dobrú správu - ak je knižné blogovanie naozaj mŕtve, tak Bookland je zombie a len tak sa ma nezbavíte! Po viac ako šiestich rokoch knižného blogovania môžem konštatovať, že mi Bookland priniesol do života skutočne veľa, či už kníh, schopností, skúseností, zážitkov alebo skvelých ľudí. Vpred ma síce už dávno nepoháňa začiatočnícke nadšenie, ale napriek všetkému som rada, že sa môžem nazývať knižnou blogerkou.

obrázky z IconFinder.com

12 komentárov:

  1. Najviac ma zaujala tá posledná myšlienku o eventuálnom zániku blogovania ako takom. Určite na tom bude niečo pravdy, pretože si myslím, že máme skôr tendenciu sa pozerať na videá na YouTube -ja sám sledujem len tvoj blog a inak skôr pozriem YouTube, čo sa kníh týka. Nemyslím si, že by to bolo nezáujmom ľudí diskutovať - príkláňam sa osobne asi k druhému argumentu, ktorý si spomenula. Tie diskusie asi majú tendenciu sa diať inde.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Som poctená? :D Dobrá poznámka, na YT je knižná komunita tiež dosť rozsiahla a populárna. :)

      Odstrániť
  2. Vystihla si to úplne do poslednej bodky! Čo sa týka kníh zadarmo, žasnem nad ľuďmi, ktorí majú viac ako 5 aktívnych spoluprác a tie knihy skrátka berú na recenzie jedna radosť. Ja som rada, že stíham aj to málo čo mám a nerozmýšľam nad ďalšími spoluprácami. To by bol čistý Mordor. Okrem toho potom to aj vidieť, keď je bloger úplne pohltený recenzákmi a nestíha. Skrátka tie články nemajú takú úroveň už len z toho, že to je z povinnosti a dosť sa to odzrkadľuje na blogu. A predsa knihy zadarmo sú síce fajn, ale nepoznám lepší pocit ako keď si kúpim knihu, ktorú chcem a nemám tú povinnosť ju zdieľať a písať o nej, ak nemám na to náladu.
    Ešte sa vyjadrím k piatemu bodu lebo mi to nedá pokoja :D Instagram a youtube jednoznačne vedú.
    V poslednej dobe sa mi zdá, že knižné instagramy sú stále viac viac populárne, dokonca viac ako ytb. Som zvedavá ako celé to dopadne. Či mi blogeri skončíme úplne alebo sa presunieme len na inú platformu. Ale ak mám byť úprimná presúvať sa mi veľmi nechce.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Jej, som rada, že to tak ešte niekto vníma a ďakujem za komentár.:)
      Jasné, už som si viackrát doslova nechala ujsť príležitosť na "knihu zadarmo", lebo skrátka nebol čas - myslím si, že je to jediný spôsob ako sa nezblázniť. :D A úplne súhlasím, nemusieť o knihe rozprávať je niekedy až šokujúco príjemné (vzhľadom na to, že väčšinou sa vyjadrovať chcem :D).
      Ach, tiež som zvedavá a tiež sa mi presúvať nechce. Dúfajme, že ak to bude nutné, vznikne ešte niečo iné ako IG a YT - fakt nie som typ na natáčanie/fotenie, písanie je to, čo ma baví a v čom som doma. :D

      Odstrániť
  3. Naozaj super článok. Hlavne posledný bod - to som si už všimla aj ja, že komentovanie a diskusie na blogoch upadajú. Kedysi som mávala pri článkoch o písaní kopu komentárov od iných autorov a dnes sa nikomu nechce vyjadriť, aj keď vidím, že článok čítalo veľa ľudí.
    Alebo možno to bude tým, že celý minulý rok som dosť flákala blogovanie a nedokážem zo seba dostať nič, čo je aspoň trochu čitateľné. Vážne neviem. :/
    S čítaním mám posledné mesiace tiež riadnu krízu. Konečne som začala brať menej recenzákov - poriadne zvažujem, čo aj chcem čítať a čo chcem len preto, lebo však každý to číta a knižka by vyzerala na poličke pekne, ale v skutočnosti ma to nezaujíma.
    Mám dojem, že písanie a editovanie mi zaberie väčšinu dňa a potom sa mi už vôbec nechce sadnúť ku knihe, keď som celý deň civela do textu.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem.:) Myslím si, že je to trend, ktorý zasahuje väčšinu blogov, čiže to asi nebude len tou neaktivitou... hoci tá určite nepomáha (ani u mňa - a cez semester som márna :D).
      Tomu rozumiem, predsa len sú to svojím spôsobom "podobné" činnosti, takže je logické, že ako oddych vyhľadávaš niečo iné.

      Odstrániť
  4. Ahoj. Musím sa priznať, že ani ja už vôbec nekomentujem, no čítam články recenzentov. Vidím, že aj vy čítate moje, takže si myslím, že komentáre by sa mali písať len vtedy, ak človek má čo napísať. Už sme sa dostali do takejto doby :) Ale keby mi aj na krk stúpili, Instagram si nevytvorím. Je mi to proti srsti. Ani sama neviem prečo :D Asi (určite) som zástankyňou toho starého a nechcem sa toho vzdať. Neznášam tento trend. Dúfam, že o chvíľu ustane :D :D
    Áno, je úžasné mať knižných kamarátov. Jediní chápu tvoje knižné problémy a dilemy :)
    Keď som začínala, tak som si brala hŕbu recenzákov, no teraz si vyberám. Je pre mňa dôležitá kvalita. Negatívne recenzie veľmi nerada píšem, aj keď to môže vyzerať inak :D
    Super článok. Vystihla si všetko :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Asi áno. Sama nekomentujem toľko ako kedysi, nie že nie. Ale veľakrát komentáre nepribúdajú ani pri článkoch (nie práve mojich), ktoré by v minulosti tú diskusiu určite rozprúdili (s hádkou ako bonusom :D).
      Mne IG ako koncept nevadí, ľudí na ňom sledujem, len by bolo skvelé, keby sa popularita bookstagramu a knižných blogov nevylučovala. :D
      Ďakujem. :)

      Odstrániť
  5. Já bych za sebe k výhodám přidala ještě jeden bod - díky blogování jsem se seznámila a setkala také s několika autory, což je pro mě úplně ta nejkrásnější věc.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Juu, tak to znie super, vďaka za dodatok. :)

      Odstrániť
  6. Nie som tak celkom typický knižný bloger, minimálne bod 2 a sčasti bod 4 (bola som síce na pár zrazoch, ale do hádok sa nezapájam ani som nikoho nenaštvala svojimi názormi za tie roky) sa ma netýkajú, no inak sa s tvojimi názormi viem stotožniť.

    Pokiaľ ide o to posledné (k čomu sa asi každý vyjadruje nejviac :D) nie je to až taká záhada, prečo sa to presunulo na YT a IG. Ľudia čoraz menej čítajú, informácie chcú dostať čo najkratšou, najmenej bolestivou a najzábavnejšou možnou cestou. Pekná fotka s kratučkým komentom alebo dobre spracované video zapôsobia viac ako niekoľkostranový text, nech už autor článku píše akokoľvek pútavo. Iróniou je skôr to, že aj ľudia, ktorí milujú čítanie, tiež radšej kráčajú touto cestou najmenšieho odporu. Obdivujem tých, ktorí majú schopnosti a zručnosti na vytváranie krásnych fotiek a skvelých videí a ich úspech (vyjadrený počtom sledovateľov či lajkov či krátkych komentíkov) je zrejme zaslúžený, pretože pritom isto strávia kopu času. V každom prípade to nie je úplne médium pre mňa (ďalšia irónia, keďže je to poznámka od grafika, eh :D). Tak nejako to teda celé ide ruka v ruke - ak už musí niekto prečítať celý článok, je z toho asi taký unavený, že sa mu nechce komentovať. Alebo sa mu nechce čítať vôbec a radšej si ide zase prescrollovať svoj instagram.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Som rada, že s nimi nie som jediná. :D

      Tak teraz si fakt vystihla dnešné nastavenie ľudí. :D A áno, tú iróniu práve pri knižnej komunite tiež vnímam. :D Asi toho čítania knihomoľom už stačí inde? :D Samozrejme, tiež netvrdím, že za IG alebo YT nie je kopa práce či že si úspech nezaslúžia - pochopiteľne zaslúžia. :D Akurát ma trochu mrzí, že sa tá popularita týchto médií a klasických blogov akosi... vylučuje. :D A teda, ani moje médium to nie je. :D

      Vďaka za skvelý koment!:)

      Odstrániť