Keď som si minulý rok prečítala prvý diel Ničneveru, okamžite si ma získal (viac sa dozviete v tomto príspevku, v mojej recenzii alebo v najnovšom článku venovanom magickému svetu, v ktorom sa séria odohráva). Do dvojky som sa púšťala s miernymi obavami, či ma nesklame - našťastie sa ukázali byť neopodstatnené.
Pokiaľ sa chcete vyhnúť spoilerom k jednotke, preskočte nasledujúce dva odseky a pokračujte samotnou recenziou.
Morrigan je prvá čarotepka od čias nebezpečného vraha Ezru Squalla. Žije v spoločnosti, ktorá čarotepcov viní za všetko zlé. Našťastie má podporu svojho patróna Jupitera a kamaráta Hawthorna. Po mnohých skúškach sa konečne stala členkou elitného Spolku výnimočných a nastúpila do ich úchvatnej školy. Lenže v tej sa stretáva s množstvom nepochopenia, nedôvery, nespravodlivých obvinení a dokonca s vyhrážkami - zdá sa, že niekto pozná jej tajomstvo a chce všetkým prezradiť, že je čarotepka.
Akoby toho bolo málo, nenávidený Squall ju nenecháva na pokoji (ponúka sa jej ako učiteľ). Morrigan má čoraz väčšmi pocit, že možno nie sú až takí odlišní... Čo ak majú všetci pravdu? Čo ak je naozaj zlá?
Akoby toho bolo málo, nenávidený Squall ju nenecháva na pokoji (ponúka sa jej ako učiteľ). Morrigan má čoraz väčšmi pocit, že možno nie sú až takí odlišní... Čo ak majú všetci pravdu? Čo ak je naozaj zlá?
V jednotke si ma získal príjemný štýl písania, nenásilný humor, sympatické postavy a fascinujúci čarovný svet, v ktorom sa dej odohráva. V dvojke nič z toho nechýbalo a moje nadšenie iba silnelo.
Ukázalo sa totiž, že si pre nás autorka v rámci Ničneveru pripravila hneď niekoľko prekvapení. Nechýbajú ďalšie slávnosti, potulky mestom či zákerné magické uličky. Okrem toho sa pozrieme do školy Spolku výnimočných - a poviem vám, že by som tam hneď nastúpila! Prostredie je skutočne skvelé, užívam si ho ešte aj teraz a ako dieťa by som potrebovala asi štyri re-readingy.
Zároveň lepšie spoznávame postavy, či už hlavnú hrdinku Mog, jej patróna Jupitera alebo členov Spolku výnimočných. Zbožňujem ich pestré, nedokonalé charaktery a bavilo ma ich opatrné zbližovanie sa. Páčilo sa mi tiež, ako si autorka poradila s tým, že sú hlavné postavy deti a mali by svoje problémy logicky posúvať dospelým, ktorým dôverujú - Morrigan sa s Jupiterom rozpráva, on ju neignoruje a celkovo bola ich dynamika výborne spracovaná.
Tento diel má svoju vlastnú "epizódnu" zápletku, ktorá takpovediac neurazí ani nenadchne. No v pozadí sa zároveň črtajú väčšie veci (som vážne zvedavá, čo mali všetky tie narážky a prísľuby znamenať) a taktiež sa tu nenásilne riešia dôležité témy ako predsudky, nespravodlivosť alebo dobro/zlo. Jediné, čo môžem Čarotepke vytknúť, je rozsah - určite by neuškodilo o čosi svižnejšie tempo alebo menší počet strán.
Celkovo som však so svojím čitateľským zážitkom spokojná. Kombinácia originálneho prostredia, vtipných hlášok, zaujímavých postáv i čarovnej atmosféry zase raz zafungovala a ja knihe udeľujem 4,5*. Sériu odporúčam nielen mladším čitateľom (nečakajte na Vianoce, kým im ju darujete), ale aj tým starším, ktorí si radi prečítajú dobré middle-grade na zlepšenie nálady.
Ukázalo sa totiž, že si pre nás autorka v rámci Ničneveru pripravila hneď niekoľko prekvapení. Nechýbajú ďalšie slávnosti, potulky mestom či zákerné magické uličky. Okrem toho sa pozrieme do školy Spolku výnimočných - a poviem vám, že by som tam hneď nastúpila! Prostredie je skutočne skvelé, užívam si ho ešte aj teraz a ako dieťa by som potrebovala asi štyri re-readingy.
Zároveň lepšie spoznávame postavy, či už hlavnú hrdinku Mog, jej patróna Jupitera alebo členov Spolku výnimočných. Zbožňujem ich pestré, nedokonalé charaktery a bavilo ma ich opatrné zbližovanie sa. Páčilo sa mi tiež, ako si autorka poradila s tým, že sú hlavné postavy deti a mali by svoje problémy logicky posúvať dospelým, ktorým dôverujú - Morrigan sa s Jupiterom rozpráva, on ju neignoruje a celkovo bola ich dynamika výborne spracovaná.
Tento diel má svoju vlastnú "epizódnu" zápletku, ktorá takpovediac neurazí ani nenadchne. No v pozadí sa zároveň črtajú väčšie veci (som vážne zvedavá, čo mali všetky tie narážky a prísľuby znamenať) a taktiež sa tu nenásilne riešia dôležité témy ako predsudky, nespravodlivosť alebo dobro/zlo. Jediné, čo môžem Čarotepke vytknúť, je rozsah - určite by neuškodilo o čosi svižnejšie tempo alebo menší počet strán.
Celkovo som však so svojím čitateľským zážitkom spokojná. Kombinácia originálneho prostredia, vtipných hlášok, zaujímavých postáv i čarovnej atmosféry zase raz zafungovala a ja knihe udeľujem 4,5*. Sériu odporúčam nielen mladším čitateľom (nečakajte na Vianoce, kým im ju darujete), ale aj tým starším, ktorí si radi prečítajú dobré middle-grade na zlepšenie nálady.
Obálka z bux.sk
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára