Minirecenzie: Zn. 4x YA sci-fi & fantasy

Túto dávku minirecenzií tvorí náhodná kombinácia kníh, ku ktorým som sa už dhlšie chcela vyjadriť. Ale ak sa zamyslím... Všetky sú pre mládež, všetky sú dlhšie a patria buď do fantasy alebo sci-fi žánru. A až tri z nich jednoznačne stoja za prečítanie!

Patrick Ness: Počúvaj nôž (#1) & Nájdi odpoveď (#2)

Todd žije v Prentissove, zvláštnom mestečku na inej planéte. Všetci ľudia i zvieratá tu majú svoj šum (teda neustále počujete ich myšlienky) a šumový vírus zabil všetky ženy. Ibaže jedného dňa Todd v močiaroch narazí na dievča (čože?), ktoré žiaden šum nemá (čože???) a zrazu mu ide o krk.

Neviem, či som niekedy videla tak jedinečne napísané knihy, ako tieto. Autor sa dokonale vyhral s jazykom - keď sme v Toddovej hlave, text znie skutočne ako jeho vnútorný hlas. Nechýbajú dlhé súvetia, nespisovné výrazy, svojské vnímanie okolia a, samozrejme, šumu. No osobitosť štýlu nič nemení na tom, že sa kniha ľahko a rýchlo číta. Pri jednotke k tomu napomáha i dynamický dej - spolu s Toddom sa ocitáme na úteku a valíme sa závratným tempom cez rôzne katastrofy a problémy - je to skrátka obrovská akčná jazda, ktorá vám nedá vydýchnuť. (Ani na konci, pozor na cliffhanger!)

Druhý diel je dejovo dosť iný - oveľa temnejší, plný politiky, manipulovania, lží, až nepríjemne realistických brutálnych udalostí... Neexistuje tu žiadna čiernobiela ani žiadna istota. Napriek tomu sa stále výborne číta, genialita nápadov a odhalení ma posadila na zadok a vývoj postáv ešte väčšmi.

V konečnom dôsledku obom dielom udeľujem 4,5* (posledná polhviezdička je rezervovaná pre moje osobné srdcovky) a pripájam odporúčanie. Akurát dobre zvážte, či vám nebude prekážať depresívny smer, ktorým sa trilógia uberá.

Siri Pettersen: Ódinovo dítě (#1)

Vitajte vo svete, v ktorom majú všetci chvosty a dokážu primknúť k Sile. V klasickej young adultke by hlavná hrdinka Hirka disponovala obzvlášť silnou schopnosťou primknúť – nie však v tejto. Hirka primknúť nedokáže vôbec a vlastne nemá ani chvost. Ako značne znevýhodnené dieťa z iného sveta sa musí ukrývať a bojovať o život v spoločnosti, ktorá odmieta všetko cudzie. A ako to už býva, postupne sa zamotá do niečoho väčšieho ako je ona sama, keďže v krajine vrú politické nepokoje a ožívajú desivé bytosti z legiend. 

Autorke sa podarilo organicky prepojiť Hirkin osobný príbeh s priam celosvetovými udalosťami a zároveň dosiahnuť, že ma zaujímali obe časti. Pri budovaní svojho sveta sa inšpirovala severskou mytológiou, no predovšetkým zapojila fantáziu a poprepájala všetko možné aj nemožné. Kniha má výbornú, trochu temnejšiu atmosféru a je plná mágie a tajomných síl. Do toho sa primiešajú rôzne mocenské boje, veľmi realisticky zobrazená spoločnosť a, samozrejme, Hirkina snaha neumrieť. Hirka má ledva pätnásť, takže pochopiteľne nie vždy urobí to najmúdrejšie rozhodnutie, ale bavila ma jej vynaliezavosť, drzosť a odvaha.

Keď sa k všetkým tým fascinujúcim nápadom, realistickým postavám, pomalej romantike a zaujímavým témam pridá prudko čitateľný štýl písania, jednoducho nie je o čom. Ódinovo dítě je jedno z najlepších a najprepracovanejších YA fantasy, ktoré sa mi dostali do rúk, a zároveň pôsobí jedinečne a originálne. 5*.

Hafsah Faizal: We Hunt the Flame (#1)

We Hunt The Flame je zasadené do sveta, z ktorého sa vytratila mágia. Hlavná hrdinka Zafira chodieva na lov do tajomného lesa, ktorý postupne požiera všetko naokolo – ako jediná sa v ňom totiž dokáže nezblázniť. Jedného dňa tam stretne tajomnú čarodejnicu, ktorá ju pošle na nebezpečný ostrov získať knihu, ktorá môže zachrániť celú krajinu... Lenže rovnakú úlohu dostal aj utrápený princ Nasir, plniaci príkazy svojho skazeného otca, ktorého sprevádza vtipkujúci generál Altair. Neskôr sa partia rozrastie o niekoľkých ďalších členov, ktorí nedostali práve veľa priestoru.

Úvod bol zaujímavý – oboznamovali sme s novým komplexným svetom a jeho jazykom, vychutnávali si atmosféru, spoznávali minulosť postáv. Problém nastal, keď sa konečne všetci zišli na ostrove plnom nebezpečenstiev. Autorka sa náhle snažila pokryť priveľa pohľadov, myšlienok, zmien, postavy sa mi zrazu zdali akési plytké, vývoj ich vzťahov zase neuveriteľný. Ani dialógy či dynamika skupinky neboli ničím zapamätateľné alebo obzvlášť zábavné. Pomedzi rozhovory a hádky stíhali bojovať s rôznymi príšerami – tie boli iné, než na aké sme zvyknutí (keďže autorka vychádzala z odlišnej mytológie), ibaže dej až prirýchlo skĺzol do opakujúceho sa vzorca. Dokonca som uhádla niektoré z veľkých odhalení!

Aby som to zhrnula, We Hunt The Flame ponúka kombináciu komplikovaného sveta, jednoduchého príbehu, fajn prvkov a začiatočníckeho spracovania na zbytočne veľkom počte strán. V konečnom dôsledku ide možno o príjemnú oddychovku v danom žánri, nie však o prevratné dielo, ktoré si musí každý prečítať. Za mňa 3*.

obálky z goodreads.com