Renegades | Ste hrdina alebo zloduch?

  

Americká autorka Marissa Meyer našliapla svoju spisovateľskú kariéru až príliš úžasnou dystopickou retellingovou YA sériou The Lunar Chronicles (recenzia), ktorá ju preslávila aj v našich končinách. Neskôr pokračovala v retellingoch príbehom Heartless (ktorý som stále neprečítala) a v novembri 2017 na nás vybafla s prvou časťou trilógie Renegades (český preklad prinieslo na trh vydavateľstvo Egmont).

Trilógiu tvoria knihy Renegades (v češtine Renegáti), Archenemies (Protivníci) a Supernova (Supernova). Každý diel má približne 550 strán, takže to rozhodne nie je ľahké čítanie – ak máte v rukách vydanie v pevnej väzbe. Nie som si istá, do ktorého subžánru by sme ju mohli zaradiť. Zase dystópia? Klasické sci-fi? Superhrdinská fantasy? Nech je to akokoľvek, Renegades nám priniesli superhrdinský príbeh pre mládež o hrdinoch a zloduchoch ako z komiksov. Ako sa autorke podarilo zhostiť tejto témy? Ste na správnom mieste, aby ste to zistili skrz môj super objektívny názor.

O čom to vlastne je?

 

Pred stovkami rokov boli všetci ľudia so zvláštnymi schopnosťami utláčaní a zabíjaní ako obludy, démoni a čarodejníci. Potom prišli Anarchisti. Zničili spoločnosť, infraštruktúru, všetky vládne aj bezpečnostné zložky i ekonomiku. Anarchia mala priniesť slobodu ľuďom so schopnosťami, ale nasledoval ju chaos, zločiny a násilie – doba, kedy každý bojoval sám za seba. Vtom sa zjavili Renegáti, hrdinovia, ktorí sa rozhodli používať svoje schopnosti na pomoc ostatným. Zastavili anarchiu a začali budovať nový svet. Svet, v ktorom sa z ľudí so schopnosťami stali hrdinovia – superhrdinovia. A každý, kto sa rozhodol nenasledovať ich morálny kódex, pravidlá určujúce to, ako majú mocou obdarení jedinci zaobchádzať so svojimi schopnosťami, sa stal zloduchom.

Náš príbeh sa začína desať rokov po skončení obdobia anarchie. Hlavná hrdinka Nova je jedným z posledných členov skupiny Anarchistov, ktorí pomáhali Aceovi Anarchistovi bojovať proti Renegátom. V tom čase bola ešte dieťaťom, ale napriek tomu má svoj dôvod, prečo nenávidí Renegátov a obzvlášť ich Radu, piatich pôvodných superhrdinov, ktorí kedysi zmenili svet. Jej neúspešný pokus o odstránenie jedného z nich ju privedie k možnosti infiltrovať sa medzi Renegátov a získať informácie, ktoré pomôžu Anarchistom zastaviť ich raz a navždy.

Druhým rozprávačom príbehu je Renegát Adrian. Ako adoptívny syn dvoch členov Rady už nemôže mať k Renegátom a ich hodnotám bližšie. Nova ho hneď uchváti svojimi zvláštnymi zručnosťami a nadšene ju prizve do tímu. On a jeho priatelia nepatria medzi slávne renegátske jednotky, ale to mu nebráni dožadovať sa, aby mohli vyšetrovať záhadnú Nightmare, ktorá sa pokúsila o atentát na jeho otca – a ktorá by mohla mať informácie o smrti jeho matky. A ako Nova, tak aj Adrian skrýva pred svetom tajomstvo – svoje druhé superhrdinské alter ego.

Worldbuilding a postavy

Prvá časť trilógie začína krátkym úvodom, ktorý vám predstaví históriu konfliktu obyčajných ľudí s ľuďmi so schopnosťami (v angličtine prezývanými prodigies, ale netuším, ako to spracovali v českom preklade). Najprv som z tohto info-dump spôsobu worldbuildingu nebola unesená, ale pravdou je, že to stačilo, aby som sa v príbehu zorientovala, a keď som potom vhupla do deja, nachádzala som sa vo svete, ktorému som viac-menej rozumela a mohla som sa sústrediť na zápletku a postavy. Vo svojej podstate autorka nepriniesla nijak zvlášť komplikovaný príbeh a čitateľom dala skôr základné orientačné body, než aby sa príliš zaoberala tým, čo bolo, alebo priveľkými detailmi o samotnom svete.

 

Knihy sú písané v tretej osobe a rovnomerne v nich sledujeme pohľad Novy i Adriana. Vďaka nim vidíme, ako to vyzerá na oboch stranách, na strane hrdinov aj zloduchov, aké sú ich hodnoty, pohľad na dobro a zlo, na spoločnosť a jej fungovanie. Meyerová sa nikdy neprikláňa k jedným či druhým – je čisto na čitateľovi, aby sa rozhodol, koho názory mu imponujú viac. Neznamená to, že tu nemáme skôr kladné a skôr záporné postavy, len pohľad na ne a ich správanie nie je vždy čiernobiely.

Oboch rozprávačov som si užívala rovnako. Adrian je optimistický, plný nádeje i odhodlania. Jeho prílišná dobrota môže na niekoho pôsobiť nudne, ale mňa si získal, pretože dobré postavy nie sú veľmi v móde. S jeho postojmi a názormi som sa najviac stotožňovala a nesmierne som si obľúbila jeho superhrdinské alter ego – plus vie kresliť! Áno, občas – hlavne ku koncu – je tiež prehnane naivný, ale bez ohľadu na to bol mojím obľúbencom od začiatku do konca. Nova je zas bystrá a šikovná, všetko, čo dokáže, si musela odmakať a jej motívy sú dostatočne jasné, aby ste chápali jej pesimistický postoj. Často ma štvala svojimi (pokryteckými) myšlienkovými pochodmi a názormi, ale to neznamená, že by ma jej pohľad nebavil či nezaujímal. Nova si v príbehu prejde ohromnou cestou, a hoci by som ju občas prefackala, vždy som jej fandila. Postoj čitateľa k obom hrdinom bude asi závisieť od toho, či stojí skôr na strane Renegátov alebo Anarchistov. Môj postoj je už zrejme očividný.

Od začiatku príbehu je jasné, že Nova a Adrian majú tvoriť aj romantickú dvojicu a mňa si získali. Tešila som sa, kedykoľvek sa stretli – či už ako Nova a Adrian, alebo ako Nightmare a Sentinel (to druhé ma bavilo viac, pretože tajné identity sú mojím obľúbeným motívom). Ich vzťah sa rozvíja pomaly, pričom najviac romantický je druhý diel (preto ho mám radšej), ale aj tak to autorka neprehnala. Nova a Adrian vôbec nie sú klišé párikom, nie sú presladení a nepodliehajú ani moderným trendom. Obaja sú silní iným spôsobom, majú iné prednosti, dopĺňajú sa a sú si rovnocenní. Osobne by som medzi nimi privítala viac romantiky, pretože niekedy to skĺzalo do fázy, kedy nechápete, ako je fyzicky možné, aby tí dvaja po tom všetkom mohli byť spolu. Občas mi tiež pripadalo, že sa ich vzťah rozvíjal skôr prostredníctvom myšlienkových pochodov Adriana a Novy než v reálnych scénach.

V knihe sa nachádza habadej ďalších postáv. Viac než v pravidlách sveta som mala sprvu chaos v toľkých menách, aliasoch a schopnostiach, ktoré k nim patria, ale keď postavy spoznáte bližšie, rýchlo sa v nich zorientujete. Sú to jedinečné osobnosti, ktoré navzájom nesplývajú a majú čím zaujať. Či už je to Queen Bee ovládajúca včely a podobný hmyz, ktorá vie byť zároveň elegantná i desivá, alebo jedlom posadnutý Oscar so svojimi dymovými šípmi či nepremožiteľný Kapitán Chromium. Sama som si však k postavám (mimo Novy a Adriana) vybudovávala vzťah pomaly a skôr až v druhej a tretej časti, keď som s nimi strávila viac času. Je ich naozaj veľa, takže im autorka nemohla venovať extrémne množstvo priestoru.

Trocha objektivity

O všetkých troch dieloch sa dá povedať, že sa rozbiehajú extrémne pomaly. Autorka často rieši situácie do detailov, čo môže niektorých čitateľov nudiť. „Najhoršie“ je na tom prvá časť, ktorej úlohou je vtiahnuť vás do príbehu, no svojou neakčnosťou by mohla dosiahnuť opak. Od kníh o superhrdinoch som čakala viac bitiek na štýl Avengers či Batman v Superman, kde dôjde k demolácii mesta. Meyerová však stavila skôr na konflikty medzi postavami a medzi rôznymi pohľadmi na život i spravodlivosť. Ja sama som sa v žiadnom bode príbehu nenudila, ale mohlo to byť zapríčinené aj tým, že som počúvala skvelo spracovanú audioknihu. Preto pre mňa bolo ľahké nechať sa pohltiť zaujímavými interakciami postáv a naplno si užívať strety ich postojov a vývoj ich vzťahov. No určite by som v jednotke privítala nejakú jednodielnu zápletku, vďaka ktorej by kniha stála na vlastných nohách a nebola by to len jedna tretina väčšieho príbehu.

 

Pokiaľ už máte prvý diel za sebou, ale váhate s pokračovaním, určite sa dajte zlákať. Archenemies síce sprvu pôsobia málo akčne, ale ku koncu vás čaká famózny konflikt, ktorý vás strhne a posledný diel už nedokážete odignorovať. V tejto časti Meyerová maximálne predviedla talent na frustrujúce okamihy. Určite to poznáte – keď sa postava takmer niekam pozrie a takmer niečo odhalí, lenže potom ju čosi vyruší a ona nad tou podozrivou vecou mávne rukou a vy si trháte vlasy. Takýchto scén tam bolo viac než dosť. A ak knihu čítate (v dôsledku okolností) tak dlho, ako som ju počúvala ja, môžete sa z nich zblázniť. Chvíľami na mňa tie scény pôsobili zbytočne, lenže autorka ich predsa zúročila, hoci až v tretej časti.

Supernova je spočiatku plná scén, ktoré by sa dali skrátiť či vyškrtnúť, ale v polovici naberie spád, ktorý vás pripraví o dych a až do konca je to obrovská dynamická akčná jazda. Ten záver je taký ohromujúci, že by som autorke možno aj odpustila veci, ktoré ma na knihe iritovali. Avšak neodpustím a z tohto dôvodu odo mňa nedostala plné hodnotenie. Do svojej recenzie na GR som zahrnula aj spoilery a detaily o tom, čo všetko ma štvalo, ale tuto to zhrniem takto: Meyerová si vybrala menej náročný spôsob, ako dospieť k záverečnej akcii, na úkor inteligencie jednej zo strán. Nechala ich urobiť hlúpe rozhodnutia, ktoré ich dosť potupili, a to by som od takej talentovanej autorky nečakala. Veľmi som sa bála, že mi to pokazí dojem z knihy aj zo série, ale napokon som sa cez to s prižmúrenými očami preniesla a záver som si užila, no objektívne to vidím ako veľkú chybu.

Celkové rozuzlenie príbehu bolo v niektorých aspektoch predvídateľné (keď autorka siahla po príliš klišé riešeniach), ale v mnohom dokázala prekvapiť. Nie každého poteší, ako to dopadlo – niekto by si možno prial odvážnejší záver –, ale prevažná väčšina bude určite v šoku, ako som bola aj ja. No ktovie, možno pre nás autorka chystá nejaké ďalšie pokračovanie, ako to spravila s doplnkovými grafickými novelami pre The Lunar Chronicles.

Záver

 

Trilógia Renegades možno neponúka originálny námet – pri toľkých existujúcich komiksoch musela byť téma superhrdinov spracovaná všetkými možnými spôsobmi (no komiksy nečítam, takže len usudzujem) –, avšak priniesla so sebou príbeh, na ktorý bude ťažké zabudnúť. Nesnaží sa totiž prezentovať jeden jediný správny pohľad, ale núti vás uvažovať. Je plný dilem a protikladov, o ktorých by sa dali viesť siahodlhé debaty. To naozaj nedokáže hocaká trápna kniha o dospelých ľuďoch v kostýmoch!

Táto trilógia je skvelou voľbou pre fanúšikov superhrdinov a YA fantasy/sci-fi kníh o postavách s dušou, myšlienkami a vnútornými rozpormi. Má svoje plusy aj mínusy. Pomalé začiatky vyvažujú akčné konce, potenciálne nudné pasáže vyrovnávajú zaujímavé konflikty a vzťahy medzi hrdinami. Závisí zrejme na vás, aký typ kníh máte radšej a či ste ochotní prehrýzť sa cez trošku vaty.

Som nesmierne rada, že som sa do Renegades pustila a už teraz túto trilógiu zaraďujem medzi svoje obľúbené. A v prípade, že máte radi audioknihy a v angličtine ste doma, odporúčam anglickú audio verziu, pretože bola spracovaná nádherne. Tak nádherne, že by som si ju rada vypočula znovu. Plus, absolútne som si zamilovala pôvodné obálky!