Práve čítam #1: Jo Nesbo – Kráľovstvo

Poznáte knižné vlogy, v ktorých booktuberi počas čítania knihy priebežne hovoria o svojich dojmoch? Tak také niečo som sa rozhodla preniesť do podoby článku. Dnes zistíte, ako sa mi čítala Nesbova novinka Kráľovstvo. Samozrejme, spoilery sú označené.

Strana 0:

Kráľovstvo som dostala v spolupráci s vydavateľstvom Ikar, takže som knihu v prvom rade dobre poobracala v rukách (ako všetky nové prírastky), poprezerala si obálku (nech žije červeno-čierna farebná kombinácia!) a priložený letáčik o chystanom krimi. Pohľad na to, koľko kníh u nás Nesbovi vyšlo, ma uistil, že mu dlhujem šancu. Viete, krimi a thrillery čítam veeľmi príležitostne, akosi ma tie mŕtvolky a realistické tragédie neberú, lenže na druhej strane - rozširovať si obzory treba a kým, keď nie Nesbom? Toto je aspoň jednodielne čítanie, hoci ma tých skoro 600 strán trochu desí. Čo ak je to jeden z tých autorov, ktorí postupom času začnú svoje ďalšie diela zbytočne naťahovať? No, to sa asi čoskoro dozviem...

Strana 20:

Najčastejšie knihy rozčítavam tak, že si na prvé posedenie prečítam iba kúsok, trebárs jednu kapitolu. Ani neviem prečo. Ale teda v tomto prípade bol prológ úplne hnusný. Vzhľadom na to, že reagujem na doslova prvú vetu príbehu, nejde o spoiler: zvieratkám by sa v príbehoch nemalo nikdy nič zlé stať! A toto... toto... uffffff. Možno je to len povinné šokovanie a znechutenie na úvod. Uvidíme. V prvej kapitole som si zase pre zmenu uvedomila, že v severských krajinách sa angličtina do ich jazykov infiltrovala rovnako ako do slovenčiny. Je zaujímavé vidieť to zachytené v prekladovej literatúre, keďže typicky prekladáme pôvodne anglické texty.

Strana 137:

Začínam tretiu časť (ani neviem, na koľko častí je kniha rozdelená) a zatiaľ som dostala akurát podrobný opis mesta, jeho obyvateľov a nejaké pochmúrne náznaky tajomstiev. Popravde, celkom sa mi to vlečie a o strhujúcom úvode sa hovoriť naozaj nedá.

Strana 302:

Okej, už toho vieme dosť a – slušné zavádzanie, pán autor. Plus zaujímavá voľba rozprávača. Kráľovstvo rozhodne nemá typických kladných hrdinov, čo si cením. Na druhej strane ide o faaakt pochmúrne čítanie a takéto ťažké knihy nie sú úplne pre mňa. Tejto by navyše neuškodilo rýchlejšie tempo. Mimochodom, ak si rovnako ako ja myslíte, že ide o klasickú detektívku, tak nie, je to mystery thriller. O ktorom ani v polovici celkom neviem, kam smeruje, hm.

Strana 445:

Prečoooo ľudia čítajú o hrozných veciach v skutočnom svete? Inak, uvádzajú sa pri thrilleroch trigger warnings? Alebo pri nich čitatelia preventívne rátajú so všetkým? Nuž, keby ste to chceli vedieť, tak tu máme incest, znásilnenie (xkrát), nápadité (hnusné) zbavovanie sa tiel, domáce násilie, veľmi grafické utrpenie psa... Skrátka „veselé“ čítanie, nehovoriac o „sympatických“ postavách. Mne tu skrátka chýba niečo pozitívne, nejaké svetlo na konci tunela, prípadne aspoň rýchlejší spád. Čo je zrejme dosť subjektívna sťažnosť, no hoci toto nie je môj primárny žáner, rozhodne som čítala detektívky a thrillery, ktoré sa mi páčili viac a deptali ma menej. Teraz by ma zase zaujímalo, či je toto typický Nesbo. V každom prípade - som zvedavá na posledných cca 100 strán, aj keď svoj tip ohľadom veľkého záverečného konfliktu mám.

Strana 567:

Dočítané! A nie, môj tip nebol správny. Asi preto vždy hovorím, že ak niečo uhádnem ja, tak je to naozaj príliš očividné, a toto nebolo. Táto posledná časť ma dosť bavila, zaujímala a, ako som spomenula, prekvapila. Čo sa týka samotného konca, pôsobí tak useknuto, neukončene, hoci nie priamo otvorene - v podstate celkom „ako zo života“, lenže zároveň nie práve uspokojivo. A tak som fascinovaná, znechutená i frustrovaná jedinou knihou a zároveň cítim istú úľavu, že som ju dočítala, ale zlá napriek tomu nebola. 

A tým sa dostávame na koniec dnešného článku. Na uležané dojmy a vôbec zmysluplnejšie hodnotenie dôjde v recenzii. Už teraz mi však môžete napísať, aký je váš vzťah ku krimi, Nesbovi a či vás takýto typ článkov zaujíma.

VERDIKT: Recenziu nájdete tu.