22/04/2021

Anarchorance | Tri planéty, jeden nepriateľ

Sci-fi kniha Anarchorance prvýkrát uzrela svetlo sveta koncom roka 2020 vďaka vydavateľstvu Elist a je debutovým dielom slovenskej autorky a obľúbenej bookstagramerky Ivety Pernišovej. Ak ste aktívnym členom slovenskej knižnej komunity, predovšetkým na Instagrame, určite ste na túto knihu už narazili. Ja som sa do nej pustila v rámci spoločného čítania s Neliss. Ako to dopadlo? Ohúril ma príbeh rovnako ako veľké množstvo čitateľov, vďaka ktorým má Anarchorance k dnešnému dňu na Goodreads hodnotenie krásnych 4.31? Alebo pôjdem svojím názorom proti prúdu?

Anotácia


Čo ak je váš nepriateľ niekto bez jasného cieľa? Nechce peniaze. Nechce moc. Nechce ani územie. Nevyjednáva, nemá požiadavky. Nikdy nevydal jediné vyhlásenie. Zabíja, ničí, koná pudovo bez stratégie a logiky. Môže ním byť v podstate ktokoľvek…

Presne v takom svete žije Shade. Nepriateľ bez tváre ho pripravil o brata a nasmeroval jeho budúcnosť nebezpečným smerom. Do jeho pokojného života zasiahne poverenie od kráľovnej, ktorá ho vyšle na miesto, odkiaľ ostatní utekajú. Je to test, snaha zbaviť sa ho alebo skutočná dôvera v jeho schopnosti?
A presne do takéhoto sveta vstúpila Lyra. Mladá žena unesená zo Zeme a hodená do budúcnosti. Tak sa cíti každý deň a jej jedinou starosťou je, ako sa spolu s ostatnými unesenými dostanú späť domov. Neznámy svet navôkol a jeho problémy ju nezaujímajú. Nepriateľ je len hrozba, o ktorej všetci hovoria, až kým sa s ním nestretne tvárou v tvár…
 
A nakoniec je tu Vanille, žena s dušou dievčaťa, ktorá nemala príležitosť skutočne dospieť. Na pleciach jej leží osud dvoch planét a zatiaľ čo sa ona snaží zabrániť tomu, aby rozmáhajúca sa hrozba prepukla aj na jej rodnej planéte, iní plánujú jej smrť. Keď si na stole nájde obálku s pečaťou najznámejších galaktických pirátov, nie je otázkou len to, kto v paláci je zradca, ale aj motívy ich činov.

Recenzia

Anarchorance predstavuje čitateľom príbeh troch planét rozprávaný prostredníctvom troch pohľadov. Prvý a najrozsiahlejší patrí pozemšťanke Lyre, ktorá bola spolu s ďalšími ľuďmi unesená zo Zeme, aby sa stala obyvateľkou planéty Anarchorance. Odmieta sa vzdať svojho skutočného domova, ale cestu naspäť môže nájsť iba tak, že sa naučí pravidlá tohto nového sveta a stane sa jeho súčasťou. Vďaka Lyriným kapitolám dostáva čitateľ veľa technických informácií o fungovaní vesmíru bez toho, aby si nimi pripadal zavalený. Spoznáva autorkin svet prirodzene spolu s hrdinkou. Zároveň však tieto časti pôsobia ako rozsiahla expozícia, v ktorej neostal priestor pre zložitejší dej.

Druhý pohľad prináša Shade, bojovník kráľovského rodu, ktorý sa vďaka špeciálnej misii dostáva na to najnebezpečnejšie miesto v galaxii. Shadov pohľad je zdrojom akcie a najväčšieho napätia v príbehu, stretávame sa vďaka nemu s drsnejšou stránkou tohto cudzieho sveta. Nečakajte však obrovské boje, skôr menšie zápasy, ktoré sem-tam oživia inak pomalšie tempo knihy pozostávajúce prevažne z dialógov. Tretí, najkratší pohľad patrí princeznej Vanille a zoznamuje nás najmä s politickými aspektami knihy.

Kde to, doriti, som?

Bolo to iné ako ráno po náročnej noci. Nebolela ju hlava, nesušilo ju v ústach a ani žalúdok ju neťažil. Zostávalo iba okno v jej spomienkach.

Autorka nepochybne vložila veľa fantázie do tvorby svojho vesmíru. V mnohom sa podobá na ten náš (väčšina „mimozemšťanov“, s ktorými sa v príbehu reálne stretávame, až na pár detailov vyzerá a správa sa rovnako ako pozemšťania), ale doplnila ho špecifickými detailmi, vlastnou históriou i technológiou, ktorú budete so zvedavosťou spoznávať. Všetko je vždy podané dosť zrozumiteľne, takže sa v novom svete a jeho pravidlách nestratíte. Autorka má zároveň príjemný štýl a svojský, čerstvý humor. Jednotlivé pohľady sa od seba dajú odlíšiť vyjadrovaním i zmýšľaním postáv.

Postavy ako také nie sú ani zďaleka povrchné, iba ich pocity a motivácie často nebývajú dostatočne vyjadrené, aby sa s nimi čitateľ ľahko stotožnil – predovšetkým s Lyrou, ktorá svoj únos ani predstavu, že sa možno nikdy nevráti domov, nijak zvlášť neprežíva. Napriek najmenšiemu priestoru vidíme do hlavy najviac Vanille – jej obavy z budúcnosti, v ktorej sa má stať kráľovnou, i zo zlých rozhodnutí, ktorými by mohla ohroziť vlastný ľud, sú pochopiteľné a uveriteľné. Je to zároveň aj nevinná naivka, no taktiež obeť špecifickej výchovy, ktorá jej nedovoľovala objavovať samu seba. Shade je zasa drzý, zvedavý a podľahne každej sukni, čím sa musí nonstop chváliť. Do konca knihy však predsa len musí viackrát čeliť vlastnej morálke a jeho vnútorné dilemy ho značne poľudšťujú.

Od mala mal jasno v tom, kto je, čím bude a čo chce. Predurčovalo ho jeho meno, postavenie, výchova i výber štúdia. Úsilie, ktoré do neho vložil. Spočiatku nebol nervózny, ani keď mu jeho priatelia zo školy písali o listoch, ktoré dostávali. Trpezlivo čakal.

Nerozhodilo ho to, skôr posilnilo, keď sa dopočul o slabších článkoch tímov. Tí, ktorí sa za celé roky ani raz nepriblížili k výhre, dostali svoje poverenia, tak čoho sa mal báť on – kapitán? Každý jeden rok štúdia doviedol ich zostavu k víťazstvu, bol si sebou prekliato istý. Dlho chodil s vypnutou hruďou a sebaistota z neho vyžarovala, ani nemusel otvoriť ústa.

Napokon skončil neistý v jedálni rodinného domu, skľúčený svojimi i otcovými očakávaniami. Deprimovaný rečami a domnienkami, ktoré už museli mať jeho priatelia i súperi.

Od príbehu nečakajte romantiku. Aj keď sa tu formuje niekoľko vzťahov, žiadna z postáv nemá lásku na zozname priorít (na Shadovom zozname je nanajvýš sex). Práve vďaka tomu Lyra vyniká medzi ostatnými YA hrdinkami – hoci vzhľadom na vyšší vek postáv Anarchorance nespadá priamo do YA kategórie. Na druhej strane, svojou atmosférou a jazykom zrejme najviac zaujme práve túto skupinu čitateľov.

Napriek typickým sci-fi prvkom sa kniha nedá nazvať ideálnym príbehom pre hardcorových fanúšikov tohto žánru. Obzvlášť v Lyriných kapitolách si môžete pripadať, ako by ste sa ocitli na vysokoškolskom kampuse, kde sa riešia vzťahy, šaty, jedlo, párty a do toho pokus o útek z planéty. Najväčším osviežením sú ťažké tréningové hodiny (lebo bez kondičky sa pozemšťania nemôžu stať obyvateľmi Anarchorance). Je pochopiteľné, prečo autorka nechce zo svojich ľudí-unášajúcich mimozemšťanov robiť monštrá, prečo ich pochybné rozhodnutia vysvetľuje tak, ako ich vysvetľuje (mierne, priam spasiteľsky), ibaže nejaké to väčšie testovanie unesených, fyzické i duševné, by príbehu dodalo na inej atmosfére. Môžeme dúfať, že v pokračovaní autorka pritlačí na pílu.

Pípnutie. Šuchotavý zvuk. Dvere sa otvorili ani nie za dĺžku jedného nádychu, ale obraz za nimi sa aj tak zjavoval nekonečne dlho. Alebo prirýchlo, Lyra sa nevedela rozhodnúť. Chcela to mať za sebou a zároveň sa jej zbabelý pocit držal ako kliešť. Dýchala plytko, dlaň ju bolela, ako do nej zarývala nechty.

Kniha má okrem skvelej obálky aj zaujímavo spracované úvody kapitol. Chcelo by to však do druhého dielu popracovať na gramatike a štylistike, ktorá občas odvádza pozornosť od deja.

Ak to mám zhrnúť, Anarchorance je YA ladený príbeh postavený na zaujímavo vybudovanom svete s postavami, ku ktorým ak si hneď na začiatku nájdete cestu, čítanie o nich si dozaista užijete. Nečakajte však veľké vesmírne sci-fi s uzavretým dejom. Keďže ide o prvý diel z plánovanej trilógie, dostanete iba jednu tretinu príbehu plnú otázok a žiadnych odpovedí. No potenciál na zlepšenie tam rozhodne je.


star_up  star_up  star_up  star_down  star_down


Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára