Minirecenzie: Zn. Jednodielne YA z roku 2021

Alexandra Bracken: Lore

Pred dávnymi vekmi Zeus potrestal deviatich neposlušných bohov tak, že každých sedem rokov skončili na niekoľko dní uväznení v telách smrteľníkov. V súčasnosti už pôvodných bohov veľa neostalo – potomkovia gréckych hrdinov sa totiž v tomto období snažia bohov zabiť a získať ich moc pre seba a svoj rod. Lore vyrastala ako budúca lovkyňa, ale potom, čo jej rodinu brutálne zavraždili, nechala svoj starý život za sebou. No keď sa po rokoch nečakane stretne s kamarátom z detstva, ktorý mal byť dávno mŕtvy, a neskôr u seba doma nájde zranenú Aténu, je to jasné – minulosť ju dostihla a nastal čas na pomstu.

Fascinovalo ma spojenie gréckej mytológie s dnešným svetom. Na druhej strane sa autorka neinšpirovala práve najvýraznejšie a kniha by s menšími obmenami fungovala aj bez zmienky o konkrétnej mytológii. Rozhodne nedýchala takou atmosférou, v akú som dúfala. Dobré nápady musím autorke uznať v oblasti deja. Zápletku skutočne nemožno označiť za priamočiaru. Na čitateľov čaká také množstvo odhalení, odbočiek, komplikácii a zvratov, že snáď nikto nebude predvídať všetky. Nehovoriac o tom, že je Lore priam nabité akciou a nebezpečenstvom. Chvíľami som však mala pocit, že ide o trilógiu skondenzovanú do jedného dielu a pokojnejšie časti mi tu trochu chýbali. Asi najväčšiu ujmu spôsobil zložitý svet a dej postavám. Veľa sa o nich nedozvieme a nechýba tu ani zvláštne, trochu znepokojujúce zamilovanie sa na spôsob „ako deti sme boli najlepší kamaráti, potom sme sa roky nevideli a teraz sa okamžite milujeme“. Text je ďalej nasýtený informáciami a novými pojmami, takže sa o rýchlom, jednoduchom čítaní sa nedá hovoriť. Za mňa navyše tejto young adultke chýbala taká tá neidentifikovateľná iskra, ktorá by ma motivovala pokračovať. V konečnom dôsledku by som povedala, že kniha nerobí nič vyslovene zle (možno okrem romantiky), lenže ani vyslovene dobre. 3,5*.

Aiden Thomas: Lost in the Never Woods

Wendy ako malá aj s bratmi zmizla v tajomných lesoch. Po polroku sa náhle opäť objavila – sama, s krvou za nechtami a bez spomienok na to, čo sa stalo. Keď po rokoch zrazu začnú miznúť ďalšie deti, je to pre Wendy samo o sebe dosť zlé. Všetko sa však ešte skomplikuje po tom, čo sa v meste zjaví Peter Pan – vymyslená postava z príbehov jej matky. Peter je zjavne skutočný viac než dosť, ale na rozdiel od príbehov každým dňom starne a zároveň stráca svoju mágiu (a je čoraz viac sexy, ehm). Od Wendy žiada, aby mu pomohla chytiť jeho zlomyseľný tieň a zachrániť tým jeho i stratené deti.

V tomto YA prerozprávaní Petra Pana sa mi veľmi páčilo spracovanie prvkov z pôvodného diela. Tieto skoro až rozprávkové pasáže sa prelínajú s tvrdou realitou, čo vytvára zaujímavý kontrast. Dokonca by som povedala, že sa magické aspekty dajú vnímať ako metafora. Riešia sa tu totiž naštrbené rodinné vzťahy poznačené tragédiou z minulosti a psychické problémy Wendy a jej rodičov. Získali si ma teda témy, námet aj postavy. Menej ma už nadchla romantika – bola trochu zvláštna a nie práve presvedčivo napísaná. Úplný záver mi tiež zanechal čudnú pachuť v ústach. No hlavný problém v tomto prípade predstavuje dej – alebo skôr jeho neprítomnosť. Kniha pôsobí ako séria náhodných stretnutí a rozhovorov a pomaly dávkovaných odhalení. Väčšinu času dej skrátka nikam nesmeruje. Celkovo by som povedala, že je Lost in the Never Woods vydarené a šikovné prerozprávanie... Akurát to nie je až taká dobrá kniha. 3,5*.

Amanda McCrina: Traitor (A Novel of World War II)

Historické YA Traitor sa odohráva koncom druhej svetovej vojny na území Poľska, kde hlavným problémom nie sú ani tak Nemci a Sovietsky zväz, ale skôr dlhodobý krvavý konflikt medzi obyvateľstvom tvoreným Poliakmi i Ukrajincami. Dej sledujeme z dvoch pohľadov. Tolya sa v roku 1944 ocitá uprostred všetkého toho chaosu. Je totiž spolovice Poliak, spolovice Ukrajinec, ktorý najprv narukoval do sovietskej armády, aby neumrel od hladu, a neskôr zastrelil svojho nadriadeného a skončil so skupinkou ukrajinského odboja. Povedzme, že mu idú po krku... vlastne všetci. A rozhodne nevie, či môže veriť druhej významnej postave – Soloveyovi. S ním sa zase čitatelia pozrú pár rokov dozadu a zistia, že ani s jeho príslušnosťou k jednej skupine to nie je až také jednoduché.

Oceňujem, že sa autorka rozhodla nepísať tradičné dielo z frontu a že si zvolila málo známe historické fakty a hrdinov, ktorí takpovediac na svojej strane a snažia sa predovšetkým neumrieť. Podarilo sa jej na vojnu, nacionalizmus či lojalitu pozrieť z trochu iného uhla a kniha nenásilne ponúka nejeden podnet na zamyslenie. Čo sa týka deja, nejde o typický šablónovitý príbeh, skôr o akési útržky zo života dvoch mladých mužov ovplyvnených ťažkou dobou. Túto voľbu do istej miery chápem, ale zároveň mi typickejšie vyvrcholenie a záver akosi chýbali. Navyše je ťažké nestratiť sa v tom, kto je kto a ku ktorej skupine patrí. Opakovane som si musela čítať autorkinu poznámku, v ktorej vysvetľuje historický kontext, a občas nahliadnuť do priloženého zoznamu postáv – na druhej strane tam tieto materiály aspoň sú. Aby som to zhrnula, Traitor je výnimočná kniha, ktorá čitateľným spôsobom podáva svedectvo o oblasti, udalostiach a problémoch, o ktorých som doteraz popravde nepočula a načrtáva fascinujúce témy. Na druhej strane by z nej trochu viac príbehovosti či prepracovanejšie postavy urobili lepší čitateľský zážitok. 3,5*.

Emiko Jean: Tokyo Ever After (#1)

Denník princeznej je späť – akurát tentoraz s príchuťou Japonska. Izumi vyrastá ako mladá Američanka s japonskými koreňmi v meste plnom belochov a veľmi tam nezapadá, jedine ak ku svojim trom kamarátkam s ázijskými črtami. Keď teda koncom strednej školy zistí, že jej otec je v skutočnosti japonský korunný princ a navyše ju pozýva na návštevu, Izumi to nadchne. V Japonsku určite vytŕčať nebude! Nuž, vzhľadom síce nie, ale za to veľmi rýchlo zistí, že nepoznať kultúru a neovládať jazyk nie je pre mladú členku monarchie práve ideálna pozícia. A tak sa Izumi učí a strápňuje a zamilováva sa do svojho sexy mladého bodyguarda Akia – hneď, ako ho prestane neznášať.

Tokyo Ever After je z väčšej časti ľahké, vtipné YA contemporary. Príbeh je písaný z pohľadu Izumi, ktorá má vo zvyku konať nepremyslene a impulzívne – keby však bola rozumnejšia, dej by asi nebol taký zábavný. V kontraste s typickými americkými tínedžermi sa v knihe prezentuje japonská kultúra a predovšetkým život monarchie. V rámci vážnejších tém sa autorka venuje napríklad Izuminmu pocitu, že nikdy nie je dosť dobrá – ani dosť dobrá Američanka, ani dosť dobrá Japonka... Ďalším zásadným aspektom je samozrejme romantika. Prechod od nemáme-sa-radi k sme-kamoši bol vydarený. Za to prechod od sme-kamoši k vášnivým vyznaniam a plánom do budúcnosti už pôsobil náhle a nepodložene. Akio má ako postava potenciál, no zároveň zvykne z úst vypúšťať neskutočne klišé vety. Celkovo by som povedala, že námet a úvod sú skvelé, ibaže celkové spracovanie malo výrazne slabšie miesta. Ak máte náladu na takúto oddychovku, fajn – akurát ju treba brať s rezervou. 3,5*.

Amy McCaw: Mina and the Undead

Hlavná hrdinka Mina sa koncom 90. rokov vyberie na leto do New Orleans – práve tam totiž odišla jej sestra krátko po tom, čo ich obe opustila matka posadnutá upírmi. Mina mala vždy rada záhady, krvavé legendy a hororovú atmosféru, takže je spočiatku nadšená. Navštevuje správne desivé turistické atrakcie, rýchlo získa prácu v múzeu hororových filmov a ešte rýchlejšie si padne do oka so sestriným príťažlivým spolubývajúcim. A potom Mina narazí na mŕtvolu a z brutálnej vraždy inšpirovanej new orleanskými mýtmi obvinia jej sestru. Mina sa preto musí ponoriť do nebezpečného nadprirodzeného sveta, v ktorom nie sú všetci tými, za ktorých sa vydávajú.

Námet, prostredie New Orleans aj atmosféra vystavaná na všadeprítomných legendách a hororových príbehoch sa mi na tomto YA horore jednoznačne pozdávali. Akurát musím dodať, že celkom nerozumiem, aký malo zmysel zasadiť ho do 90-tych rokov namiesto súčasnosti. Takmer by som si to totiž nevšimla, keby mi to autorka niekde v druhej polovici nepovedala. Zvyšok knihy by som zase označila za vyslovene priemerný. Postavy, či už Mina alebo tie vedľajšie, nie sú prepracované do hĺbky a nie je ťažké sledovať ich s odstupom, prípadne rovno bez záujmu. Ani tá trocha romantiky nie spracovaná nijako ohromujúco, pôsobí mierne povinne. Detailne prepracovaní nie sú ani upíri, keď sa konečne objavia. Takmer nič o nich nevieme a to, čo sa dozvieme, pôsobí genericky. Mám dojem, že by to bol lepší príbeh, keby sa našli prirodzené vysvetlenia a autorka by to ťahala skôr smerom k thrilleru. Dejové zvraty sú vo svojej podstate fajn, ale dejú sa zásadne náhle a v priebehu pár viet, takže nemajú veľký efekt. Na jednoduchých, krátkych knihách pritom nemusí byť nutne nič zlé, lenže táto konkrétna bola taká nedotiahnutá, že pôsobí nemastne-neslano a navyše je zabudnuteľná. 3*.

obálky z goodreads.com