Prečo som si zamilovala The Lunar Chronicles?

Ešte v apríli som prečítala prvý diel The Lunar Chronicles (vyšlo aj v ČR ako Měsíční kroniky) s názvom Cinder a úplne som jej prepadla, v dôsledku čoho som väčšinu mája venovala práve tejto sérii. Najprv som zhltla Scarlet a Cress, čiže druhý a tretí diel, a nezastavila som sa ani pred všetkými dostupnými novelkami a príbehmi. Za obeť mi teda padli Glitches, The Queen's Army, The Little Android a Carswell's Guide to Being Lucky. (Linky vedú na goodreads.)

Hoci som už medzi časom neraz napísala, že túto sériu vrelo odporúčam a existuje veľa článkov, ktoré podobné odporúčania i zdôvodňujú, skrátka musím napísať vlastný (s podtitulom Lepšie neskoro ako nikdy). Takže - prečo milujem The Lunar Chronicles?

Pretože Marisse jeden žáner nestačí!

Väčšina kníh sa dá presne zaradiť do jedného žánru, ktorého hlavných znakov sa drží. Pritom vhodná kombinácia viacerých dokáže hotové zázraky!

Každá kniha The Lunar Chronicles je voľne založená na motíve inej klasickej rozprávky. Autorka však rozhodne nešetrila na originalite. Jedná sa skutočne iba o závan inšpirácie a pár znakov, ktoré knihy & postavy skvele ozvláštňujú a dodávajú im tú správnu atmosféru.

Nachádzame sa v budúcnosti - vo svete, ktorý výrazne ovplyvnila vojna, vo svete, ktorý so sebou prináša vlastnú politické situáciu, odlišné zvyky, názvy a dominujú mu nové technológie. Nesmieme samozrejme zabudnúť ani na zákerný vírus ohrozujúci budúcnosť populácie. Navyše to všetko nie je iba akýmsi odfláknutým pozadím, Marissa Meyer svoju verziu budúcnosti pozná dokonale a v správnej miere vedomosti dávkuje i svojim čitateľom.

Ďalším výrazným prvkom, ktorý The Lunar Chronicles posúva na nový level, je Luna. Náš drahý Mesiac je teraz osídlený ľuďmi, až na to, že... Jeho obyvatelia viac nie sú tak úplne ľuďmi, majú totiž Zlú kráľovnú schopnosti. Schopnosti, ktoré autorka rozoberá a rieši z vedeckého hľadiska (rovnako ako neskôr mnoho iných vecí), takže sa prikláňa skôr k sci-fi, no nie úplne tradičným spôsobom... Skrátka, celý tento nápad a jeho svojské poňatie & podanie ma maximálne zaujalo a očarilo.

Pretože Marisse nestačí ani jedna hlavná dvojica!

Hoci celé Kroniky riešia veľké problémy (osud ľudstva!) a akčných, napätých i dramatických situácií je tu viac než dosť, na dobre napísanú romantiku sa tiež nájde čas. Niekoľkonásobne.

V Cinder niečo pomaly a opatrne vzniká medzi cyborgskou "Popoluškou" a mechaničkou Cinder a princom Kaitom, no vzhľadom k tomu, že sú všetky postavy nielen ľudské, trojrozmerné, nedokonalé a sympatické, ale zároveň aj inteligentné, títo dvaja sa na všetko nevykašlú kvôli tomu, že medzi nimi takpovediac "preskočila iskra". Napriek tomu (práve preto?) každá ich scéna stojí za to.

V Scarlet tu potom máme "Červenú čiapočku" a jej "Vlka", v Cress zase jedného arogantného zlodeja a dlhovlasú odborníčku na počítačové technológie Cress.

Každý vzťah je iný, avšak logický, pomalý a nie je to ani zďaleka to jediné, čo postavy definuje alebo zaujíma. Každopádne áno - The Lunar Chronicles by som označila za romantické a navyše úplne úžasným spôsobom. Nebudem zbytočne veľa prezrádzať, prečítajte si ich sami.

Pretože je to jednoducho tak!

Nápad, zápletky, postavy, štýl písania - to všetko vytvára úžasný celok, ktorý ma nadchol a pohltil od prvej stránky jednotky, pričom ďalšie diely to len potvrdili. V poslednej dobe mám neskutočný problém nájsť knihu, ktorá by ma akosi úprimne a bezpodmienečne chytila za srdce, ako to kedysi dokázali napríklad The Hunger Games či The Mortal Instruments.

The Lunar Chronicles sa k tomuto blížia, ak to aj úplne nedokázali. A preto ich odporúčam. Viem, že nie každý bude nimi takto veľmi nadšený a niektorí nebudú nadšení dokonca vôbec, ale... Čo ak áno? Takže, ak ste ešte sérii stále nedali šancu, zvážte to.:)

Ja budem zatiaľ ticho trpieť očakávať Fairest (novelu o kráľovnej, zaregistrovali ste?) a hlavne štvrtý, záverečný diel - Winter. A potom čokoľvek ďalšie, čo autorka napíše.

obálky z goodreads.com