10 vecí, ktoré sme sa s Michelle dozvedeli o Twilighte

logo (c) Michelle

Ak ma sledujete napríklad na Instagrame, zrejme viete, že sme sa s Michelle (ahoj!) nedávno pustili do spoločného čítania Twilightu po rokoch – a dopadlo to zaujímavo.

Všetko sa začalo Meyerovej oznámením, že sa rozhodla vydať Midnight Sun, t. j. Twilight z Edwardovho pohľadu. Nostalgicky som si zaspomínala na teen časy, keď bol Twilight veľkou súčasťou môjho života. Vôbec to neboli zlé časy – našla som si kamarátov a aktívna účasť vo fandome mi pomáhala rozvíjať koníčky ako grafika a tvorba webstránok. Zrazu som dostala chuť prečítať si MS a zistiť, ako na mňa ten príbeh bude pôsobiť s približne 12-ročným časovým odstupom. Lenže MS vychádza až v auguste a ja som bola zvedavá hneď!

Mňa Twilight strhol len na chvíľu, no poslúžil mi ako brána do sveta young adult literatúry. Vzhľadom na to, koľko sa toho o knihe nahovorilo, ma zaujímalo, aký by na mňa urobila dojem po takej dlhej dobe. Slovo dalo slovo a nakoniec sme sa dohodli na spoločnom čítaní Twilightu, ktoré by sme zúročili pri napísaní ďalšieho spoločného príspevku.

Upozornenie č. 1: Článok obsahuje spoilery. Prekvapivo.

Upozornenie č. 2: Nesnažíme sa na nikoho útočiť – ak sa vám Twilight páči, síce vás nechápeme, ale rešpektujeme vaše právo na vlastný názor. Čítaj a nechaj čítať.

Upozornenie č. 3: Do re-readingu sme nešli s úmyslom hejtovať. Ani jedna z nás nepopiera, že sme bývali fanúšičkami. Ešte na začiatku som bola presvedčená, že vlastne pôjde o celkom v pohode oddychovku. Pravda pravdúca, osobne som verila, že sa mi to stále bude páčiť a že moja stará láska ustojí túto skúšku časom. Ja som nebola až taká optimistická, no nečakala som ani takúto katastrofu.

Nuž, dosť bolo úvodných rečí, ideme na to!

Knižný súhrn: Máj 2020

V máji som prekvapivo zrealizovala hneď niekoľko rereadingov. Konkrétne sa mi podarilo znovu prečítať štvorku a päťku Zaklínača, Věž vlaštovky a Paní jezera. Zatiaľ čo z poviedok a prvých dielov ságy o Ciri a Geraltovi som bola nadšená, od trojky to pre mňa začalo ísť dolu vodou a týmito dvomi knihami som sa ledva prevliekla. Iste - Sapkowski má výborné nápady, vie vytvoriť skvelé postavy a jeho cynicko-humorný pohľad na svet stojí za to. Ibaže postupne začal príbeh neskutočne naťahovať, zaujímavé postavy odsúval na vedľajšiu koľaj a písal až príliš experimentálne... Takže za mňa sklamanie. Nedostal ma ani najnovší román o Geraltovi, Bouřková sezóna, ktorý som čítala tento mesiac prvýkrát.

Okrem toho som pustila do novej verzie vydarenej urban fantasy Odstíny života od českej autorky Lusy Adams (viac v recenzii) a do spoločného čítania Twilightu po rokoch s Michelle - výsledok sme spracovali do článku, ktorý zverejníme už v sobotu.

Nechýbalo ani niekoľko pre mňa netypickejších kníh. Siahla som po autobiografii Demi Moore Moja spoveď, od ktorej som čakala kopu historiek z natáčania, no dostala som predovšetkým deprimujúci príbeh o jej ťažkom životnom osude a snahe vyrovnať sa s ním. Čítanie však neľutujem a viac vysvetľujem v recenzii.

Lusy Adams - Odstíny života (#1)

Mladá česká autorka Lucie Adamová - známa tiež pod pseudonymom Lusy Adams - prvýkrát vydala knihu Odstíny života v roku 2011. Teraz je späť s vylepšenou verziou vo forme cenovo dostupného e-booku a pracuje aj na pokračovaniach. Ak máte teda náladu pustiť sa do novej urban fantasy série, určite zbystrite pozornosť.

Alexandra Goodwynová nemá pokoj ani v hrobe. Takmer tri roky po tom, čo ju zavraždili, sa totiž opäť preberá k životu. Vzápätí zisťuje, že po svete behajú čarodejnice, démoni a iné nadprirodzené bytosti, zúri v ňom nepretržitá vojna Dobra so Zlom a, čo je najlepšie, práve ona je vyvolená spasiteľka, ktorá má rozhodnúť tento odveký boj. Spočiatku sa snaží pred touto zodpovednosťou utiecť, lenže neúspešne. Pridáva sa preto k skupine Lovcov, od ktorých sa môže veľa naučiť o boji s nebezpečným potvorami - za predpokladu, že sa dokážu povzniesť nad prílišné vzájomné sympatie a antipatie.

Minirecenzie: Zn. Tých autorov poznám!

Dnes si posvietim na tri knihy, ktorých autorov zrejme poznáte vďaka ich predchádzajúcim YA počinom. V prvom rade ide o Chosen Ones od Veronicy Roth – áno,  autorka Divergencie a Zárezov smrti je späť a tentoraz píše pre dospelých (vraj). Ďalej vám poviem niečo o novej YA fantasy Ashlords od Scotta Reintgena, ktorý si mnohých čitateľov stihol získať Nyxiou (ja som ju zatiaľ nečítala). Článok uzavrie hodnotenie knihy Aurora Burning (pokračovanie YA sci-fi Aurora Rising) od spisovateľského dua Kaufman & Kristoff známeho najmä vďaka trilógii Illuminae. Tak poďme na to!

Veronica Roth: Chosen Ones (#1)

Chosen Ones si kladie zaujímavú otázku – ako sa dokážu vyvolení záchrancovia sveta zaradiť do bežného života, keď je svet konečne v bezpečí? Sloane nikdy nebola slniečkový, roztomilý materiál na dokonalú vyvolenú a po traumatických zážitkoch z prvého boja o záchranu sveta nie je v poriadku už vôbec. Posledné, čo potrebuje, je ďalší boj so zlom... Ale zdá sa, že práve to našich vyvolených vo výslužbe čaká.

Veľmi sa mi páčilo autentické prepojenie vyvolených s našou každodennou realitou. Jasné, že by z nich boli celebrity! Jasné, že by neboli psychicky v pohode a vyrovnávali by sa s traumou všelijakými nešťastnými spôsobmi. Sloane ma ako hlavná hrdinka bavila a povedala by som, že je psychika postáv celkovo dobre zvládnutá, rovnako ako ich vzťahy. Na druhej strane si autorka dáva načas s budovaním sveta a zápletky. Trvá asi sto strán, kým sa dostane k pointe, a ďalších sto, kým ma naozaj vtiahla do deja. Počet strán zvyšujú i rôzne dokumenty a extra materiály vložené pomedzi Sloanine kapitoly. Zatiaľ čo niekedy príbeh zaujímavo dopĺňajú, inokedy sú skôr zbytočné, prípadne až mätúce. Aby som to zhrnula, Chosen Ones mi kvalitatívne prišlo podobné ako Zárezy smrti – nie dokonalé, nie zlé. Akurát má výnimočnejší a lákavejší námet. Mňa si kniha napokon získala, preto jej dávam opatrné 4*.

Mimochodom, čo sa týka faktu, že ide o literatúru pred dospelých – hrdinovia majú síce cez dvadsať a nadáva sa tu, no väčšinu času sa rieši (vekovo neobmedzená) skaza sveta, sex je skôr naznačený než detailne opísaný a násilie nie je o nič brutálnejšie ako v temnejších young adultkách. Určite by som teda Chosen Ones žiadnemu tínedžerovi z rúk netrhala.