9. 8. 2018

Cara Delevingne a Rowan Coleman - Všetci za jedného

Verím, že známe osobnosti môžu mať literárne nadanie a napísať super knihu. Často však ide iba o marketingový ťah, a preto sa tak trochu skepticky dívam na knihy, ktoré napísali celebrity "s niečou pomocou". Keď zaostríte na obálku Všetci za jedného (v origináli Mirror, Mirror), zistíte, že sa na nej okrem Cary Delevingne podieľala istá Rowan Coleman. Ako ich spolupráca prebiehala vám síce nepoviem, môžem vám však povedať, akú knihu vytvorili.

Všetci za jedného možno označiť za klasickú trendy contemporary posledných rokov: nechýbajú v nej svojské postavy, tínedžerský život bez príkras, sociálne médiá, love storky, dráma, diverzita a pátranie po pravde na vlastnú päsť. Anotácia sľubuje, že "svetoznáma modelka a herečka Cara Delevingne napísala pútavý debut o sile priateľstva, skutočných citoch a o tom, že netreba ľudí súdiť podľa toho, ako vyzerajú".

Red, Leo, Rose a Naomi majú každý vlastné problémy a dôvody, pre ktoré tak úplne nezapadajú. Red má mamu alkoholičku a otca sukničkára, Rose strieda chalanov a utápa spomienky v alkohole, Naomi uteká z domu, Leov brat je vo väzení... Našťastie ich spojí kapela Zrkadielko, zrkadielko a ich životy sa pomaly menia k lepšiemu.

Ibaže potom Naomi - zase raz - zmizne a nájdu ju polomŕtvu v rieke. Polícia je pripravená prípad uzavrieť ako pokus o samovraždu, no jej priatelia tomu neveria a zrejme právom...

5. 8. 2018

Ako prežiť povinné čítanie a klasiku podľa Neliss & Michelle

Možno patríte k ľuďom, ktorí v povinnej literatúre a vôbec klasike dokážu nájsť isté čaro. Ak áno, dobre pre vás. Fakt seriózne dobre pre vás, určite vám to uľahčilo hodiny literatúry. Ak nie, vitajte v klube – zakladám ho spoločne s Michelle (Zdravím!), ktorú som si dnes prizvala na pomoc. Podelíme sa s vami o tipy, ako si poradiť s povinným čítaním a tiež ako prečítať klasiku, keď máte pocit, že ju chcete otestovať na vlastnej koži, ale zároveň na ňu nemáte dosť trpezlivosti.


Povinné čítanie

V tomto prípade záleží hlavne na tom, aké povinné je vaše povinné čítanie. Možno vám stačí napísať si poznámky z (ne)vydareného referátu spolužiaka a/alebo počúvať na hodine. Možno to musíte podporiť trochou googlenia. A možno to nestačí vôbec. Dnešná generácia si ani len neuvedomuje, aké má šťastie – keď som v posledných ročníkoch základnej školy mala svoje prvé povinné čítanie, nič také ako „trocha googlenia“ neexistovalo. Mojím Googlom boli čitateľské denníky staršej sestry.

Na strednej som sa teoreticky mohla zaobísť aj bez čítania, no ja som dosť veľká poctivka a záležalo mi na známkach, preto som svoj zoznam povinnej literatúry neignorovala. Nepotrebovala som však poznať šialené detaily ani sypať z rukáva hĺbkovú analýzu. To prišlo neskôr. Zato ja som chodila na dokonalú strednú, kde sme nemali ani zoznam hypotetickej povinnej literatúry. Ale pretože som tiež bola poctivka, poctivo som sa učila obsahy všetkých kníh a niektoré si pamätám dodnes, hoci som okolo nich ani nikdy neprešla v knižnici. Taký skvelý je náš školský systém.

Na vysokej ma postretlo nešťastie v podobe britskej literatúry. Zrazu som musela z týždňa na týždeň prečítať čoraz čudnejšie knihy, rozanalyzovať ich a na písomke som len dúfala, že si spomeniem na úplne nepodstatné detaily a správne identifikujem neurčité citáty. Áno, vysoká už pripravila aj mňa o bezstarostný nepovinnočitateľský život. Mali sme hodiny svetovej, regionálnej, slovenskej i detskej literatúry. To bolo veľa literatúry a veľa seminárnych prác plných interpretácií a analýz (trvalo mi semester, kým som zistila, čo je to tá interpretácia). Nevravím, že som prečítala všetko, líšilo sa to od požiadaviek učiteľov (určite som však prečítala všetko, čo malo pod sto strán). Najhoršia bola slovenská vojnová a medzivojnová literatúra, ktorá má tendenciu dohnať vás k depresii svojimi vraždami, samovraždami, matkovraždami, otcovraždami, vraždami zvierat, zoofíliou, pedofíliou, znásilňovaním a ďalšími ducha povzbudzujúcimi vecami.

V oboch prípadoch sa osvedčil rovnaký postup, akurát s menšími obmenami:

31. 7. 2018

Knižný súhrn: Júl 2018

V júli som prečítala...

...4 knihy, z toho 1 v angličtine, 3 v slovenčine, 0 v češtine a 0 v ruštine:

1. Sarah J. Maas: Veža na úsvite (#6) - sj - recenzia
2. Fredrik Backman: Medveďovce (#1) - sj - recenzia
3. Sarah Lark: Spev mušlí - Stratené šťastie (#1) - sj - recenzia
4. Cori McCarthy: Now a Major Motion Picture - aj

29. 7. 2018

Harry Potter TAG s Michelle

Už dlhšie som plánovala vyplniť nejaký tag a keď som blogu Čítam, teda som narazila na tento s tematikou Harryho Pottera, bolo rozhodnuté. Dokonca som si prizvala posilu - Michelle. Michelle je jednou z mojich obľúbených blogeriek (ehm, prečítala by som si od nej aj nákupný zoznam), preto sa veľmi teším, že toto nie je náš posledný spoločný článok (a vlastne ani prvý).

A ja som Neliss nesmierne vďačná, že ma znovu oslovila (a všetko našla a prichystala). Lebo moja relevancia v internetovom svete spočíva výhradne v tom, že o mne hovoria ostatní, heh.

(c) Michelle

1. V akej fakulte si?
Považujem sa za slizolinskú Bystrohlavčanku, no keďže modrá farba je moja obľúbená, zvyčajne uvádzam Bystrohlav.

Podľa väčšiny testov (tzn. všetkých), ktoré som si robila, by som patrila do Bystrohlavu, ale v jednom som mala vysokú hodnotu aj pri Slizoline. Vždy som však preferovala červenú farbu, takže som si aj tak kúpila chrabromilskú kravatu. Rebelka. #Always