Ani neviem, či ešte existuje niekto, kto by Trón zo skla nepoznal a prípadne na sériu nemal svoj názor. Mňa očaril prvý diel, ďalšie som si zamilovala (viac v mojej recenzii na prvé tri knihy) a až pri piatom pokračovaní som nadobudla neodbytný pocit, že má séria fakt veľa nedostatkov. Napriek tomu som sa bavila a koniec mi vzal dych, takže som knihu opäť hodnotila pozitívne. Keď som si však po takmer dvoch rokoch prečítala šestku, tá už na mňa akosi nefungovala... No pekne poporiadku. Recenzia obsahuje iba mierne spoilery.
Chaol a Nesryn sa vybrali na ďaleký južný kontinent, aby získali potrebnú vojenskú pomoc a tiež aby sa Chaol stretol s legendárnymi liečiteľkami, ktoré sú jeho poslednou nádejou, že bude niekedy opäť chodiť. Sledujeme teda, ako za menej ako dva mesiace každý z nich spozná lásku svojho života na pozadí fascinujúceho sveta, ktorý sa rúti do záhuby... Chaol si toho vo vojne vytrpel veľa a je otázne, či sa vôbec dokáže uzdraviť - fyzicky aj psychicky. Navyše za ním pošlú liečiteľku Yrene (ehm, ehm, čitatelia doplnkových noveliek!), ktorá taktiež pochádza za severu a nenávidí všetko spojené s Adarlanom. Vládca ríše a jeho deti sa zase do vojny vôbec nehrnú, hoci je čoraz očividnejšie, že valgská temnota neušetrí ani ich kontinent.
Veža na úsvite sa začína fakt dobre. Spolu s Chaolom a Nesryn máme prvýkrát možnosť navštíviť južný kontinent, ktorý sme dovtedy poznali len zo zmienok a je to super výlet. Autorka zase raz dokazuje, že je v budovaní nových svetov dobrá. Južný kontinent má svoje vlastné dejiny, politický systém a funguje úplne inak ako ten severný. A hoci je na tom oveľa lepšie, ani tu nie je všetko dokonalé. Zo stránok knihy na mňa doslova dýchala atmosféra horúcich dní, mýtických veží, pokojného života obyvateľov aj intríg kaganovho paláca.
Veža na úsvite sa končí fakt dobre. Posledných asi 150 strán ma skutočne strhlo. Žasla som nad novými dôležitými odhaleniami, ktoré si pre nás autorka prichystala a ktoré sú neoddeliteľne späté práve s južným kontinentom. Zatajovala som dych nad akčnými scénami. Úplne najviac sa mi však páčilo, ako do seba zapadli určité udalosti. Autorka ma presvedčila, že presne takto to malo byť a presne k tomuto všetko smerovalo. Úžasné.
Medzi týmito dvoma úsekmi je však ešte niekoľkokrát stoviek stránok a tie nie sú také skvelé... No ani úplne márne. Autorka sa tentoraz vyvarovala prehnaných, rozťahaných erotických scén. Hurá! Zaujímavý bol i náhľad na Aelin a na udalosti z predchádzajúcich dielov z inej perspektívy, očami iných postáv. Taktiež Chaol si svoj priestor zaslúžil. V tejto knihe totiž podľa mňa začína jeho správanie dávať skutočne zmysel - keď si uvedomíte, aký dopad naňho mali doterajšie udalosti, ako veľmi je v skutočnosti zranený. Chaol nie je najsexy sympaťák, ale jeho (občas fakt nepríjemné) správanie je uveriteľné a ľudské. Proces jeho liečby bol pre mňa fascinujúci a svojím spôsobom uspokojujúci.
Ibaže. Všetky dobré veci sú v tejto knihe zbytočne natiahnuté a poprekladané nudnými časťami. Jasné, chcete sa zoznámiť s novým kúskom autorkinho sveta, pochopiť dynamiku v paláci, zoznámiť sa s kaganom a jeho deťmi... Ibaže sa nechcete zároveň nechať unudiť opismi prechádzok po meste a množstvom opatrných náznakových konverzácií, ku ktorým dochádza, lebo povedať niečo na rovinu je príliš riskantné. Chcete sa dozvedieť nové veci o valgoch a odhaliť zdroj nebezpečenstva v paláci, ibaže nie takýmto nekonečne rozťahaným spôsobom!
Väčšina príbehu na mňa skrátka pôsobila ako vata - príliš pomalá a príliš nezaujímavá. Doteraz Sarah J. Maas dokázala túto sériu napísať tak, že som jej všetko zhltla aj s navijakom. V šestke sa však pre mňa niečo zmenilo. Nové postavy boli nemastné neslané. Ich interakcie ma dostatočne nemotivovali pokračovať v čítaní. A toho ostatného bolo na takmer 700-stranovú knihu jednoducho primálo.
Väčšina príbehu na mňa skrátka pôsobila ako vata - príliš pomalá a príliš nezaujímavá. Doteraz Sarah J. Maas dokázala túto sériu napísať tak, že som jej všetko zhltla aj s navijakom. V šestke sa však pre mňa niečo zmenilo. Nové postavy boli nemastné neslané. Ich interakcie ma dostatočne nemotivovali pokračovať v čítaní. A toho ostatného bolo na takmer 700-stranovú knihu jednoducho primálo.
Aby som to zhrnula, Veža na úsvite je síce trochu iná ako prechádzajúce diely, ale kvalitou je na tom podobne: má kopu pozitív, akurát by zúfalo potrebovala zoškrtať. Jej úspech v podstate závisí na tom, ako veľmi sa vám zapáči nové prostredie a postavy. Na mnoho ľudí zjavne pôsobilo osviežujúco a podmanivo, veď na goodreads nájdete veľa nadšených ohlasov. Ja som sa žiaľ až pričasto nudila. Na druhej strane sa v nej odohrajú veci dôležité pre ďalší dej a preto, ak ste sa v sérii dostali až sem, je Veža na úsvite rozhodne povinná YAzda pred siedmym dielom. Odo mňa získava 3,5*.
Pokiaľ sa chcete o knihe dozvedieť viac alebo si ju rovno kúpiť, môžete tak urobiť napríklad tu, na slovart.sk.
Za poskytnutie recenzného výtlačku výmenou za úprimnú recenziu ďakujem vydavateľstvu Slovart.
Obálka z slovart.sk
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára