18. 9. 2018

Predstavujem: Majka Danihelová - V znamení ametystu (dvojitý rozhovor)

Tento článok je súčasťou projektu Zoznámte sa, Majka Danihelová, ktorý sme pripravili spolu so Sue, Michelle a Lili.


Základné info:

V znamení ametystu je prvý diel young adult fantasy série od mladej slovenskej autorky Majky Danihelovej, ktorú môžete poznať napríklad z jej knižného blogu. Už dávnejšie som mala možnosť si VZA prečítať a kniha sa poľahky zaradila medzi moje obľúbené, preto sa veľmi teším na 21. 9., kedy konečne oficiálne vyjde. Aby som nám spríjemnila čakanie, vyspovedala som Majku a tiež autorku obálky Michelle - rozhovor nájdete hneď pod anotáciou.

Sedemnásťročná Meggie je celkom obyčajné dievča, ktoré má rado volejbal, kamošov a svojho uleteného bratranca. Jedného dňa sa však na oblohe zjavia zvláštne fialové vlny, zaútočí na ňu bojovníčka s očami čiernymi ako najhlbšia temnota sveta a zachráni ju zvláštna starena s palicou, na ktorej ožívajú čudesné ornamenty. Meggie sa razom ocitne v prapodivnom Ametystovom lese, ktorý doteraz poznala len z maminho rozprávania. Obdivovala svet plný víl bez krídel, prísnych pravidiel a temných tajomstiev. Považovala ich však len za výplody fantázie. No Ametystový les je skutočný. Prírodné spoločenstvo víl a voktarianov v ňom žije pod ochranou Ametystového lampáša, ktorý ich chráni pred nezvanými hosťami a udržuje mier a pokoj. Meggie sa v tomto fantastickom svete neocitla náhodou. Nie všetkým členom Lesnej rady ide o dobro spoločenstva a Meggie sa snaží pred svojím pravým poslaním utiecť. Spoločníkmi jej budú noví priatelia a zápisky mŕtvej mamy.

Ponorte sa do fantastického sveta mladej slovenskej blogerky Majky Danihelovej. Objavte čaro príbehu, ktorý doteraz koloval len zákutiami blogerského vesmíru a konečne uzrel svetlo sveta ako skutočná kniha. (anotácia & obálka z goodreads.com)


Rozhovor:

Ahoj, Majka, vitaj na Booklande. Už čoskoro budeš v ruke držať svoju vlastnú knihu, aký je to pocit?

Keďže o vydaní knihy snívam od dvanástich, je to úžasný pocit.


V znamení ametystu vychádza pod CooBoo, no pokiaľ viem, tvoja cesta za vydaním nebola celkom priamočiara. Môžeš nám ju priblížiť?

Aktívnejšie som sa o vydanie pokúšala prvýkrát v pätnástich, keď som ešte písala upírsku sériu. Vtedy som poslala rukopis do Slovartu a nikto sa neozval (lebo som nepriložila žiadne kontaktné údaje, však načo :D). Uvedomila som si, že asi ešte nenadišiel môj čas. Ďalší problém spočíval v tom, že som o písaní a vydavateľstvách nič nevedela, a preto som začala študovať zahraničné stránky o písaní aj editovaní. To, čo sa mi zdalo podstatné, som si zapísala do zošita. Taktiež som sa viac zaoberala slovenčinou, obzvlášť gramatikou, písaním čiarok, priamou rečou a pozornejšie som sledovala v knihách, aké používajú autori uvádzacie vety, ako opisujú situácie, kde robia odseky… Editorstvo ma napokon tak chytilo, že som ho šla študovať na výšku.

V znamení ametystu som začala písať v šestnástich. V osemnástich som prvýkrát skúsila šťastie s vydaním, lenže ponuka, ktorú som dostala, mi nevyhovovala po finančnej stránke a musela som ju odmietnuť. Nasledujúce roky som oslovovala ďalšie vydavateľstvá, ale nikto sa nikdy neozval, maximálne s tým, že majú plný edičný plán. Aj do Albatrosu som posielala rukopis trikrát a odpovedali mi až v roku 2016 (keď som to poslala štvrtýkrát). Potom som polroka čakala na verdikt a hneď po bakalárovi mi písali, že rukopis berú.


Čo by si odkázala nádejným slovenským autorom, ktorí snívajú o vydanej knihe?

Ak to myslia vážne, mali by sa najprv naučiť gramatiku, poriadne sa vypísať a pozisťovať si, ako funguje vydávanie. Žiadne remeslo sa nedá robiť bez toho, aby o ňom človek nič nevedel. Dokonca ani písanie. Taktiež im nesmie chýbať trpezlivosť a musia sa pripraviť na to, že po prvej knihe nebudú milionári. Vlastne viac peňazí do toho autor vrazí, než dostane, a je jedno, či ide cez vydavateľstvo, alebo vydáva samonákladom.


Ako dlho si na VZA pracovala a akými zmenami si príbeh prešiel od svojho vzniku?

Pracovala som na tom osem rokov a odvtedy som rukopis najmenej tisíckrát prepísala. Pôvodné VZA malo 650 strán a mala som spojenú dokopy prvú aj druhú časť. Pochopila som však, že príbehu chýba hĺbka a napokon som ho rozdelila. Jedna hlavná postava, ktorá je v knihe teraz, v pôvodnej verzii dokonca vôbec nebola! Veľa scén som pomenila, úplne prepísala… Ani neviem, čo z prvého rukopisu ešte v knihe je. Už sa mi všetko zlieva dokopy. Ak niečo toľkokrát prepisujete, máte problém odsledovať už aj logické chyby a preklepy. To je na prepisovaní asi najhoršie. Môj mozog si pri čítaní automaticky dopĺňal to, čo tam malo byť, a nevnímal to, čo tam naozaj bolo, čiže opravovanie mi robilo obrovské problémy a často sa teraz obávam toho, aké chyby mi tam čitatelia objavia.


Čo ťa na písaní bavilo najviac a čo najmenej?

Na písaní je najlepšie to, že sa môžem odtrhnúť od reality. Existovať v inom vesmíre. Žiť odlišné životy. Prežívať dobrodružstvá spolu s hrdinami. Čítanie dobrej knihy je zážitok, lenže napísanie príbehu je, ako keby ste sa prebrali v úplne inom vesmíre, ktorý je ohromný a pre vás dokonalý. Nechcete odtiaľ odísť, pretože je to miesto, kde všetko funguje podľa vašich pravidiel. Občas je dobré odtrhnúť sa od skutočnosti, tak je život pestrejší. Len treba nájsť rovnováhu medzi tým, koľko času trávi autor vo svojom svete a koľko v tom reálnom, inak to nefunguje ani v jednom.

Najmenej ma bavilo čakať na vydanie. Pripadala som si ako uväznená v kruhu a čas sa neuveriteľne vliekol. Od septembra do decembra minulého roka šlo všetko ako po masle a od januára tohto roku to bola katastrofa. Odpočítavala som dni do apríla, keď mala pôvodne knižka vyjsť, no napokon mi odsunuli vydanie štyrikrát a skončila som až pri septembri. Zmenili mi redaktora, rukopis musel prejsť ďalšími opravami a už mi to pripadalo, ako keby sa všetko len kazilo. Som rada, že je konečne september. :)


Komu je kniha určená? Vnímaš v súvislosti s ňou nejaké vekové obmedzenie?

Príbeh odporúčam čitateľom vo veku od 15 do 26 rokov. Samozrejme, môžu to čítať aj starší čitatelia, ale hlavná hrdinka má sedemnásť a v druhej časti osemnásť, čiže najlepšie sa s ňou stotožnia hlavne mladí dospelí. Pri editovaní mi redaktor vyčítal, že to budú čítať aj dvanásťročné baby a niektoré veci tam jednoducho nemôžem mať podané tým spôsobom, ako som mala. Ibaže ja som hneď na začiatku vydavateľstvu písala, pre akého čitateľa je to určené a rukopis mi schválili, takže som potom zostala mierne zaskočená. Druhá časť totiž už vonkoncom nie je pre dvanástky.


Tvrdíš, že sa riadiš mottom: „Píš také príbehy, aké by si si chcel sám prečítať, a nikdy nerob to, čo sa odo teba očakáva.“ Prezraď nám teda, aké príbehy najradšej čítaš a bez čoho sa podľa teba nezaobíde dobrá kniha.

Najradšej čítam fantasy príbehy (Sarah J. Maas, Cassandra Clare, Phillip Pullman…) alebo ako oddychovky YA contemporary (Kasie West) a New Adult knižky (Colleen Hoover). Dobrá kniha musí mať hlavne zaujímavú zápletku a postavy, ktoré si ma získajú. Pokiaľ ma ich osud nezaujíma, ani kniha ma nebaví. Nesmie tam chýbať prvok prekvapenia a kúsok originality. Ak príbeh spracúva tie isté motívy, ktoré sme tu už mali tisíckrát, aspoň nech to autor podá zaujímavo a nie len skopíruje najlepšie časti iných titulov. 


V knihách zbožňujem veľké záhady, prepojenie na mytológiu a romantiku, ktorá nie je napísaná štýlom: v druhej kapitole sa už milovali na život a na smrť. Som rada, keď sa vzťahy vyvíjajú postupne a sú dobre prepracované.


Dovolím si povedať, že každý autor potrebuje občas pomôcť. Napríklad viem, že Michelle je takpovediac tvojou „dvornou grafičkou“, autorkou obálky VZA i ďalších propagačných materiálov. Navyše je dnešným druhým hosťom na Booklande – zdravím, Michelle. Moje ďalšie otázky preto patria vám obom: ako vznikla vaša spolupráca a ako funguje?

Naša spolupráca vznikla tak, že som náhodou natrafila na Michellinu knihu na nete a hneď ma upútala obálka aj anotácia. Písala som známej, ktorá to čítala, či mi to vie zohnať a ona mi dala rovno kontakt na Michelle, že si to mám vypýtať sama. Odvtedy si píšeme v podstate každý deň. Michelle je úžasná osoba a úplne sme si sadli. Poradila mi vo veľa veciach nielen v živote, ale aj pri písaní. Je to tá najmúdrejšia osoba, akú som kedy stretla a píše úžasne. Neviem sa dočkať dňa, keď sa jej knižky dostanú na pulty kníhkupectiev.

Oh, Majka, ty si taká drama queen! Keď mi napísala, bola som taká nadšená, že niekto prejavil záujem o moju osobu, že by som jej možno poslala aj obličku! Spočiatku sme sa zhovárali najmä o písaní a posielali sme si prvé verzie našich príbehov. Časom som jej tak prirodzene nanútila svoju tvorbu i bez toho, aby ma o čokoľvek poprosila. A keď potom začala všade vykrikovať o SVOJEJ NOVEJ OBÁLKE, hrozne ma potešilo, že som mohla potešiť ju. Majka je nesmierne talentovaná, prekliato odhodlaná a neskonale silná víla a ja som rada, že jej môžem robiť „dvornú grafičku“! Ak si niekto zaslúži miesto na výslní, tak rozhodne ona!


Čo samotná tvorba obálky – z čoho ste vychádzali? Bolo jednoduché naladiť sa na rovnakú vlnu a zhodnúť sa alebo tento proces zahŕňal množstvo verzií a úprav? 

Keďže už aj v messengri sa nám často stáva, že v jednej chvíli napíšeme podobnú myšlienku, naladiť sa na rovnakú vlnu nebol problém. Vlastne… Michelle som nemusela skoro vôbec nič hovoriť, mám pocit, ako keby presne vycítila, aké obálky sa mi k príbehu hodia a jednoducho to urobila. Zatiaľ sú štyri a som z nich neskutočne nadšená. Asi je divné, že to hovorím o obálkach k svojmu príbehu, ale nič originálnejšie som ešte nevidela. Keď ich totiž všetky uložíte vedľa seba, tvoria jeden súvislý obrázok.

Ako som už spomínala, Majka ma o nič neprosila, takže mi ani nemohla dať žiadne inštrukcie či opísať svoje predstavy. Jedného dňa som otvorila Photoshop a vložila doň obrázok, ktorý sa mi zhmotnil v hlave. Jej sa natoľko páčil, že voči nemu nemala ani tie najmenšie námietky. Vytvoriť obálky k ďalším častiam už bola hračka – dokonca i bez toho, aby som ich čítala, hehe. Nech tam capnem hocičo, Majka aj tak povie, že to vystihuje príbeh a je to dokonalé.

K väčším úpravám došlo, až keď sa vydavateľstvo rozhodlo obálku – ktorú som vytvorila pred približne päť a pol rokmi pre potešenie kamarátky – zužitkovať. Najprv sa im vôbec nepáčila a chystali sa použiť ilustráciu, ak sa nemýlim, ale Majka zúrivo dupala nožičkami. Napokon prehodnotili svoj názor, no chceli upraviť text. Po niekoľkých variantoch sa aj tak vrátili k pôvodnému fontu a iba sme zmenili veľkosť. Pri záverečných úpravách došlo ešte k zmene stromov, nakoľko tie pôvodné pôsobili vyschnuto a smutne a nereprezentovali Ametystový les práve najlepšie.

S tvorbou mapy to bolo horšie. Nakreslila som ju na polovicu koberca v obývačke a na jednej fotke celej mapy sa nedali rozlíšiť detaily, čiže Michelle dostala štyri zábery a mala z toho niečo vyčarovať. Ešte aj rieky mi tiekli zle. :D

Áno, jej rieky zväčša nikde nepramenili a nikde neústili. Tvorbu mapy však vníma ako horšiu len preto, lebo sa do nej musela aktívne zapojiť, hehe. Bez jej detailnej predlohy – nebol to iba od oka nakreslený plán, ale podrobná mapka so stromami, horami, mrakmi, mestami, snehom, bambusmi atď. – by som len ťažko niečo vytvorila. Zabralo to veľa času (takmer každý strom znamená jedno kliknutie myšou) a toľko vrstiev vo Photoshope, že môj počítač skoro skolaboval (a plné rozlíšenie je také veľké, že som ním zaskočila samu seba), ale bola to zábava a som otvorená tvorbe ďalších máp!

Do knihy sa však dostala druhá verzia mapy vytvorená po tom, ako Majka podpísala zmluvu (ale predtým, než sme si boli isté, že ju vydavateľstvo vezme – áno, bavilo ma to tak veľmi, že som sa s ňou piplala bez istoty, že to použijú). Na tej prvej bolo všetko také maličké, že by to v knihe nikto nenašiel. Znamenalo to teda znovu nakresliť každý strom, iba o čosi väčší. Doplnili sme názvy jednotlivých geografických oblastí a niekoľko detailov, ktoré predtým Majke vypadli. Naša spolupráca bola ohromná, pretože Majka presne vedela, čo chce a vždy ma správne naviedla.


Aby som využila, že tu mám rovno autorku aj čitateľku VZA, položím vám niekoľko otázok súvisiacich priamo s príbehom. Takže, ktorá postava je vaša najobľúbenejšia a prečo?

To sa mi ťažko hovorí, keďže som príbeh vytvorila. Ale asi Meggie. Keby som ju nemala rada, dosť ťažko by sa mi o všetkom písalo z jej uhla pohľadu. Mám dojem, že v niektorých veciach sme si veľmi podobné a v niektorých nie. Ona je všetko, čo ja nie som, ale zároveň by som chcela byť.

Hm, to je zložité! Mám dva problémy. Po prvé, po prečítaní pôvodnej verzie jednotky to bol jednoznačne stratený nevinný obyvateľ Ametystového lesa, s ktorým sa Meggie spriatelila – Wen –, ale v jeho charaktere došlo k istým zmenám a teraz to už nie je také zlatíčko (alebo sa len zmenilo moje vnímanie?). Po druhé, moja aktuálna obľúbená postava sa vyskytuje skôr v dvojke ako v jednotke a nechcem ju tu menovať. Hmm, mám rada napríklad Toriho – nikdy neviete, čo tá horúca hlava urobí, a je zaujímavé sledovať jeho vnútorný konflikt medzi povinnosťou a tým, čo je správne, či hranicou, ktorá sa nachádza na pomedzí.


Viete si predstaviť, že by ste sa ocitli na Megginom mieste, teda zmätené a uväznené v nebezpečnom Ametystovom lese? Čo z nášho sveta by vám najviac chýbalo?

Zbožňujem cestovanie, aj keď som zatiaľ nemala až toľko možností pochodiť svet, čiže rozhodne by som šla na výlet do Ametystového lesa. No nechcela by som tam byť uväznená a bez možnosti na návrat domov. Veľmi by mi chýbala rodina, môj partner a priatelia. Okrem toho, bez Michelle by som tam asi dlho neprežila, lebo bez nej si niekedy neviem rady ani v normálnom živote. :D 

A káva! Na tú som skoro zabudla. Bez tej by to boli veľmi pochmúrne dni.

Budem veľmi povrchná a poviem, že by mi najviac chýbal internet. Veď bez Googlu by som zasa ja neprežila v normálnom svete. (A samozrejme, že aj rodina a naše mačky… a tak.) Ametystový les určite ponúka kopu krásnych scenérií, ale ja by som sa bezpochyby zbláznila z ich striktného spôsobu obliekania a trochu jednosmerného zmýšľania. Na druhej strane, som blonďavá a modro/zelenooká, takže by mi hádam aspoň nedýchali na krk.


Na záver mám pre vás úlohu. Opíšte V znamení ametystu jednou vetou, aby ste na knihu nalákali čo najviac čitateľov.

Je to príbeh o babe, ktorá musí prežiť v novom svete a podarí sa jej to jedine vtedy, keď odhalí starobylé tajomstvá spájajúce náš svet s tým druhým.

Uff, no dobre. Je to… ohromná jazda po fantastickom svete, aký ste ešte nevideli, počas ktorej sa dozviete príbeh o hľadaní vlastného domova, svojho miesta vo svete i samého seba.


Ďakujem vám za rozhovor a na záver dodám svoju jednu vetu: V znamení ametystu je super kniha, ktorá si zaslúži pozornosť!


Kam ďalej?

-> Knihu si môžete pridať na goodreads.
-> Zakúpiť si ju môžete napríklad na albatrosmedia alebo na martinuse.
-> Viac o knihe či autorke sa dozviete jej oficiálnej webstránke.
-> Majku môžete sledovať tiež na facebooku alebo instagrame.
-> Na sociálnych médiách môžete sledovať (a samozrejme používať) tagy #vznameniametystu a #kronikastratenehoimperia.
+ Čoskoro sa dočkáte mojej recenzie.

4 komentáre:

  1. Vďaka za prizvanie do rozhovoru! ♥ Osobne sa neviem dočkať, kedy budem tú bichlu držať v rukách ♥ Hlavne keď cesta k jej vydaniu bola taká strastiplná :D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Tiež sa teším a to na nej ani nemám podiel. :D Ale už sa nám to kráti. :)

      Odstrániť
  2. Osem rokov písania je dlhá doba, veľmi sa teším na výsledok a klobúk dolu pred vytrvalosťou, je skvelé, že sa Majka nenechala odradiť a jej sen sa naplnil :-)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Však? Úplne žasnem nad tým, aká je Majka húževnatá a snaživá. :) Už sa teším, kedy budem mať knihu v rukách. :)

      Odstrániť