Demon Road prvý diel hororovej YA trilógie z pera írskeho autora Dereka Landyho. Toho môžete poznať napríklad vďaka jeho detskej sérii
Príbeh sa začína úplne normálnym dňom úplne normálnej tínedžerky Amber, teda aspoň do chvíle, kedy sa naštve a omylom odhryzne prst jednému fakt protivnému chalanovi. Jej predstavy o svete vzápätí naruší fakt, že sa dokáže zmeniť na červenú rohatú príšeru (ťažko povedať, či je jej vzhľad taký klišé zámerne alebo nie) a jej rodičia ju chcú zabiť a potom zjesť.
Našťastie ju nečakaná záchrankyňa posadí do auta s pochybným Milom, ktorému zaplatila za Amberinu ochranu. Majú pred sebou dve jednoduché úlohy: a) utiecť pred Amberinými rodičmi, b) vyjednať pre Amber výhodnú dohodu s démonom.
Začiatok tejto knihy je akčný, šokujúci, bizarný, znepokojujúci a nechutný. A nielen začiatok. Predpokladám, že sa autor snažil napísať dobrodružný, hororový príbeh s dávkou (čierneho) humoru. Nuž, jednoznačne uspel. Či sa mu však podarilo napísať všeobecne skvelú knihu je otázne.
Amber a Milo cestujú v tak-trochu-živom-a-zlom aute po tajomnej Demon Road, teda po ceste plnej monštier a temnoty. Nechýbajú upíri, stromočarodejnice či nesmrteľní sérioví vrahovia. K výprave sa okrem toho pridá istý šibnutý Ír Glen. Zdá sa, že jeho úlohou je najmä do knihy vnášať humor. Občas však núti prevracať očami nielen svojich spoločníkov, ale tiež čitateľov.
Asi najväčší problém tejto knihy vidím v tom, že všetkého priveľa škodí – snahy šokovať, pseudovtipných monológov aj komplikácií podľa jedného vzorca. Päťsto strán je na cestovanie hore-dole a občasné bitky skrátka priveľa. Uvítala by som, keby dej napredoval trochu rýchlejšie a keby v knihe nebolo toľko odbočiek viac-menej na jedno kopyto.
Asi najväčší problém tejto knihy vidím v tom, že všetkého priveľa škodí – snahy šokovať, pseudovtipných monológov aj komplikácií podľa jedného vzorca. Päťsto strán je na cestovanie hore-dole a občasné bitky skrátka priveľa. Uvítala by som, keby dej napredoval trochu rýchlejšie a keby v knihe nebolo toľko odbočiek viac-menej na jedno kopyto.
Demon Road sa priebežne zaoberá vážnymi témami – úplne nevážne. Smrť, pomsta, vyčíňanie šialených masových vrahov, jedenie ľudských tiel... To všetko sa okolo čitateľa len mihá a Amber sa so svojou situáciou príhodne rýchlo zmieri. Všetky pocity, náznaky hlbšieho preskúmania postáv (napríklad Milo mal potenciál) či nebodaj morálnej dilemy pomerne rýchlo ustupujú ďalšej akcii a ďalším pokusom všetko odľahčiť a zabaviť. Osobne mi takýto povrchný prístup k témam a postavám veľmi nevyhovoval.
Väčšina knihy je navyše natoľko odtrhnutá od reality, že občasné zmienky o Amberinom obľúbenom seriáli a pokusy chatovať s online kamarátmi, ktoré by som normálne maximálne ocenila, v tomto kontexte pôsobili skôr ako päsť na oko.
Aby som to zhrnula, Demon Road je svojská kniha, ktorá svojím akčným spracovaním, pochmúrnou atmosférou, nechutnými opismi, nenapodobniteľným humorom a prakticky žiadnym priestorom pre emócie či vzťahy sadne istej skupine čitateľov. Ani tí ostatní pri nej zrejme nebudú trpieť a môžu ju poňať ako fajn oddychové čítanie so silnými a slabšími stránkami. (I keď to rozhodne nie je môj typ oddychovky.) Lenže pri naozaj dobrých knihách by sa podľa mňa čitateľ nemal vzdávať žiadneho aspektu príbehu na úkor iných, a preto odo mňa táto „žánrovka“ v konečnom dôsledku získava 3 hviezdičky.
Krásně napsaná recenze! O knize slyším poprvé a hodně mě zaujala, no zároveň mě od možného přečtení odrazují body, které knize vytýkáš (které však oceňuji, bo ona je to celkem nuda číst pořád dokola převážně jen pozitivní recenze o naprosto dokonalých knihách :D ).
OdpovedaťOdstrániťAwww, ďakujem pekne za kompliment aj za komentár. :) Táto kniha je fakt taká, že veľmi závisí od subjektívnych preferencií, nakoľko človeku sadne.
Odstrániť