Slovami na úvod
V poslednom článku do série Putovanie po hradoch a zámkoch som veľmi presvedčene tvrdila, že do konca roka už určite žiadny zámok nenavštívim a ajhľa, všetko je dnes inak. V polovici mesiaca sme sa totiž vybrali na český zámok s čarovným názvom Hrádek u Nechanic. Nakoľko však december nie je typickou turistickou sezónou, nešlo ani o úplne typickú prehliadku. Mám ale dojem, že som si ju užila o čosi viac, než keby to bola iba typická prehliadka.
Hrádek u Nechanic: Kde? Kedy? Ako?
Český štátny zámok Hrádek u Nechanic sa nachádza 11,5 km západne od mesta Hradec Králové na okraji dedinky Hrádek, ale spadá už do obvodu 3 km vzdialenej obce Nechanice. Ide o najmladšiu zámockú stavbu v Českej republike vôbec – bol postavený v rokoch 1839 až 1857 ako neogotický zámok v štýle tudorovskej gotiky. V roku 1945 bol znárodnený a v súčasnosti ho spravuje Národní památkový ústav ako národnú kultúrnu pamiatku.
Niečo málo o jeho histórii sa dozviete na oficiálnom webe.
Nakoľko v súčasnosti (čiže v čase písania článku) sú na stránkach dostupné iba informácie o špeciálnom vianočnom okruhu, mojím zdrojom informácií je fotografia návštevnej doby a otváracích hodín, ktorú som urobila na zámku. Podľa nej sú ideálnym obdobím pre návštevu zámku letné prázdniny, kedy sú otvorené všetky bežné prehliadkové okruhy od deviatej do piatej pre jednotlivcov i pre skupiny. Turistická sezóna oficiálne trvá už od apríla do októbra, ale počas týchto ostatných mesiacov vás obmedzuje počet dostupných okruhov, ktoré sú navyše počas pracovného týždňa dostupné zväčša pre objednané skupiny.
Rozhodne teda nepodceňujte prípravu a pred výletom si skontrolujte návštevnú dobu.
Cesta tam a späť
Hrádek u Nechanic sa nachádza približne 100 km od Prahy, 150 km od Brna či cca 30 km od Pardubic. Pokiaľ nemáte to šťastie, že môžete ísť autom (pri zámku je platené parkovisko), musíte si najprv zájsť do Hradce Králové, kde nasadnete na autobusovú linku smer Myštěves (Nový Bydžov) a o dvadsať minút neskôr vystúpite na zastávke Hrádek „zámek“ (pozor, existuje aj samotná zastávka Hrádek). Odtiaľ je to k samotnému zámku nejakých 200 metrov po rovinke. Záujemcovia o pešiu turistiku sa tam vedia dostať aj z okolitých dediniek po červenej alebo zelenej značke.
Takto povedané to znie ako jednoduchá cesta, ktorá si nutne nežiada nijaké zážitky, však? Nuž, to by som nebola ja, keby si moje šťastie predsa len nenašlo spôsob, ako tam vopchať pár zážitkov. Aby sme mali čo najlepšie spojenie, šli sme na skorý ranný autobus o ôsmej, ktorý nás z Prahy do Hradce doviezol veľmi šikovne načas. Čo neprišlo včas, bol autobus smerujúci na zámok… A potom mu trvalo dvadsať minút, kým naložil celú skupinku východoslovanských (viac na východ než východ Slovenska) turistov, ktorí šli na prehliadku zámku v rámci zájazdu. Menšie meškanie by nám za normálnych okolností neprekážalo – keby jediný autobus priamo naspäť do Hradce nešiel už o pol jednej a ďalší až o piatej večer. Mali sme teda k dispozícii smutné dve a pol hodiny a z toho hodinu tvorila prehliadka zámku.
Ešte zábavnejšia bola cesta späť, kedy sme sa do toho mikrobusu, ktorý nám poslali, snažili všetci (aj s tými východnými turistami) natrepať dnu. V tomto prípade však neplatilo to vtipné „Koľko ľudí sa zmestí do autobusu? Ešte jeden.“ pretože pár ľudí tam zostalo. Za iných okolností by to možno až tak nevadilo, lenže zámok sa nachádza uprostred ničoho a v tom daždi by trojkilometrová prechádzka do najbližšej civilizácie s reštauráciou nebola najpríjemnejšia. Len tak-tak sme dobehli na vlak do Prahy (neplánovali sme ho stihnúť, ale keď už sme boli tak blízko, prečo si nepobehnúť, že?) a obe so sestrou sme zakrátko zaspali. Čo bol dôvod, prečo sme na zastávke Praha-Libeň, kde sme plánovali vystúpiť, vyleteli z vlaku ako splašené husi – pretože som sa prebudila asi dve minúty pred zastavením vlaku.
Poučenie z výletu? Veď tá pražská integrovaná doprava vlastne nie je až taká zlá…
Prehliadkové okruhy na zámku
Ako to bolo v prípade otváracej doby, aj informácie o ponúkaných prehliadkových okruhoch na zámku čerpám z informačnej tabule odfotenej na zámku (ale predpokladám, že behom roka sa o nich dočítate na tomto odkaze). Podľa nej majú k dispozícii dve základné okruhy: 1. lesk a sláva Harrachů, kde uvidíte pôvodné reprezentačné miestnosti v prízemí zámku (tento okruh ako jediný môžete navštíviť počas celej turistickej sezóny bez nutnosti rezervácie počas pracovných dní a tiež je ako jediný bezbariérový), a 2. osobní život šlechty, v ktorom sa prejdete po súkromných izbách grófskej rodiny na prvom poschodí. Výlučne počas letných prázdnin je dostupný tretí okruh, kde navštívite hosťovské izby. Zámok ponúka aj dva špecifické okruhy: hodinová veža, odkiaľ je (vraj) krásny výhľad na široké okolie, a zámocké pivnice.
V decembri je však na zámku dostupný iba jediný okruh – Vánoce na Hrádku u Nechanic. Ako ste si iste domysleli, ide o špeciálny okruh, ktorý bol tento rok dostupný verejnosti dva týždne, od 30.11. do 15.12., ale ide o akciu, ktorá sa na zámku opakuje pravidelne, takže si ho môžete dať do kalendára a skúsiť sa tam pozrieť budúci rok (ale dajte si pozor na návštevné hodiny, pretože pre verejnosť bez nutnosti rezervácie boli dostupné iba víkendové prehliadky). S čistým svedomím môžem povedať, že to stojí za návštevu. Reprezentačné miestnosti v prízemí zámku sú doplnené vianočnými dekoráciami – od farebných stromčekov cez ručne vyrábané ozdôbky po tradične prestreté stoly. Dozviete sa veľa o histórii Vianoc a o zvykoch i tradíciách uznávaných v českých (či všeobecne slovanských) rodinách. Je to hodina strávená v krásnej atmosfére (a pekelnej zime), ktorú si užije každý milovník vianočných sviatkov. Súčasťou našej prehliadky bola navyše návšteva knižnice (tie sú pre mňa akýmsi zámockým must-see), v ktorej sa nachádza podivná zbierka obrazov znázorňujúcich ľudské choroby, ale pretože neexistuje žiadny súpis, dnes už nikto nevie, čo zachytávajú.
Netuším, či to platí pri všetkých prehliadkových okruhoch, ale počas našej obhliadky sme mohli v zámku fotografovať bez použitia blesku.
Na potulkách po okolí zámku
Pretože bol náš výlet časovo obmedzený a navyše pršalo, nevideli sme toho veľa z okolia. Priamo v okolí sa podľa mojich informácií nenachádzajú žiadne výnimočné pamiatky, ktoré by ste si mohli pozrieť spolu so zámkom. Avšak súčasťou zámockého areálu je zámocký park – bol založený v roku 1844 a v súčasnosti sa rozprestiera na 18 hektároch pôdy. Nemali sme čas na dôkladnú prechádzku, ale zašli sme aspoň tak ďaleko, aby sme získali krásny výhľad na zadnú stranu zámku. Bol to úžasný pohľad a mrzí ma, že som tam nemohla byť dlhšie (a urobiť si fotky zo všetkých možných uhlov).
Počas vianočných prehliadok je na zámku sprístupnená aj zámocká kuchyňa, kde sa môžete zohriať pri káve, čaji, horúcej čokoláde alebo pravom anglickom punči (ktorý mi vôbec nechutil, ale je pravdou, že som nikdy žiadny punč nepila, takže si nie som istá, či sa môžem vyjadrovať k jeho kvalite). Neviem, či je zámocká kuchyňa dostupná aj bežne počas roka, ale má skvelé autentické dekorácie doplnené poctivou vianočnou výzdobou a milé pracovníčky. (Vtipné je, že v obchode so suvenírmi pracuje pani z Prešova – Slováci sú proste zalezení všade, hehe.)
Mohlo by vás zaujímať, že…
… do zámku nie je povolený vstup s kočiarmi, aj keď je prvý okruh bezbariérový.
… psíkov by ste si do zámku brať nemali, ale ak máte nejaké dobre vychovaného krpca, tak vám ho dovolia vziať do vnútra pod podmienkou, že ho budete mať na rukách.
… v okolí zámku nie sú žiadne reštaurácie, najbližšie sú až v Nechaniciach.
… v zámockom parku je golfové ihrisko, takže by ste sa mali ohľaduplne držať vyhradených chodníčkov.
… na tomto odkaze si môžete prečítať zoznam filmov natáčaných na zámku (je to celkom ohromujúco dlhý zoznam).
Slovami na záver
Som nesmierne rada, že sme sa so sestrou dokopali k návšteve Hrádku u Nechanic. Jeho vianočná prehliadka je skutočne ohromná, a ak milujete Vianoce a radi sa dozvedáte o starých zvykoch a tradíciách, odnesiete si odkiaľ krásny zážitok a veľa informácií.
Určite by som sa tam však neváhala vrátiť aj počas roka – vyskúšala by som si nejaký iný prehliadkový okruh a hlavne by som sa poprechádzala okolo celého zámku (a urobila si tých ďalších 200 fotografií, ktoré som vinou dažďa nestihla). Ešte stále predsa môžem dúfať, že tam tých autobusov po zvyšok roka chodieva viac... Hádam.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára