Danielle Hartová - Pavúčia ľalia

Včera som vám predstavila túto historickú knihu pre mládež od slovenskej autorky a dnes je čas podeliť sa s vami o výsledné dojmy.

Anglicko, 19. storočie. Mladej Lillian Whiteovej poplietol hlavu paholok, ktorý sa stará o kone na rodinnom panstve. Jej otec sa rozhodne zakročiť skôr, ako by Lillianine city prerástli do niečoho vážnejšieho - jeho jediná dcéra a dedička si predsa také čosi nemôže dovoliť.

Lillian je teda nútená nastúpiť na súkromnú dievčenskú školu. Ibaže študentky na Dievčenskej akadémii svätého Félixa pochádzajú z vyššej spoločenskej vrstvy ako ona a Lillian si nájde iba jedinú priateľku - svojhlavú Isabellu.

Čím viac času však Lillian trávi na akadémii a s Isabellou, tým viac zvláštnych tajomstiev sa pred ňou vynára...

Začnem zasadením do Anglicka 19. storočia. Autorka v tomto smere nezachádza do veľkých podrobností a spočiatku môže táto voľba pôsobiť trochu povrchne. Našťastie sa postupom času nazbieralo dostatok dobových detailov (a hlavne žiadne historické prešľapy, ktoré by spoznala moja laická duša), aby toto rozhodnutie predsa len príjemne dotváralo atmosféru. Samotné prostredie pochmúrnej internátnej školy s čudnými pavúčími ozdobami a záhadnými obyvateľkami výborne fungovalo od začiatku až do konca.

Čo sa týka štýlu písania, je nenáročný a svižný. Akurát ma rušilo, že sa v texte občas vyskytovali na jednej strane výrazy ako "zamak" či "hľa" a na druhej strane nenáležite moderné slová ako "zaláskovanie". Nešlo však o veľa prípadov a celkovo sa kniha čítala príjemne.

Pavúčia ľalia nie je rozsiahly príbeh a na menej ako 250 stranách sa zrejme nedá dosiahnuť všetko. Z môjho pohľadu bol tento krátky rozsah trochu na škodu. Napríklad postavy síce pôsobili zaujímavo, ale zároveň nie natoľko prepracovane, aby si ma celkom získali. Dej plný tajomstiev a záhad si ma naopak vyslovene získal a vzbudil vo mne správnu dávku napätia, zvedavosti aj neistoty. Na druhej strane sa mi neskôr zdalo, že záverečná dráma pominula akosi prirýchlo - najmä v porovnaní s pozvoľným rozbehom. (A asi by sme sa mohli pozastaviť nad tým, či neboli isté zvraty prehnané, no to ma vzhľadom na celkový gotický nádych diela až tak nevyrušovalo.)

Kniha je na internete viac-menej prezentovaná ako historická romanca. To je do istej miery pravda, lenže nejde o úplne typického zástupcu žánru. I keď je romantika dôležitá pre dej a konanie postáv, v knihe nenájdete veľké množstvo vyslovene sladkých scén a taktiež je jej spracovanie... iné, ako by ste možno čakali. (Minispoiler: diverznejšie.)

Celkovo Pavúčiu ľaliu vnímam ako svojské, podmanivé mysteriózno-historické čítanie pre mládež, ktoré si ako oddychovku dokážu užiť aj starší čitatelia. Napriek niekoľkým výhradám knihu odporúčam tým, ktorých nejakým spôsobom zaujala, a za seba jej udeľujem opatrné 4 hviezdičky.

 

Pokiaľ sa chcete o knihe dozvedieť viac alebo si ju rovno kúpiť, stačí kliknúť vyššie.
Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Ikar, čo však nijako neovplyvňuje úprimnosť mojej recenzie.

Ak hľadáte niečo podobné, mohlo by vás zaujať napríklad:

-> Korene hriechu (podmanivá slovenská historická romantika pre dospelých)

-> Crave (prekvapivo vtipná paranormálna romantika, ktorá sa odohráva na internátnej škole)

Obálka z bux.sk