Knižný súhrn: December 2021

Nastal čas na posledný knižný súhrn roka! Okrem zhrnutia môjho knižného decembra nebude chýbať ani celoročná štatistika či menší oznam relevantný pre budúcnosť blogu.

Na blogu v decembri pribudli iba dva príspevky. Oba sa týkali knihy Moje javisko Svet. Túto biografiu slovenskej divadelnej herečky židovského pôvodu som čítala v spolupráci s vydavateľstvom Ikar a príjemne ma prekvapila. Viac sa o nej dozviete v tomto príspevku v rubrike Predstavujem. Svoj názor som zase spísala v recenzii.

Keď už je reč o recenzných výtlačkoch, oznámim vám rovno jednu podstatnú novinku: od budúceho roka oficiálne nespolupracujem so žiadnym knižným vydavateľstvom.

Spolupráce so Slovartom, Albatros Media a Ikarom som nadviazala pred rokmi, v časoch, keď som ešte bola aktívna knižná blogerka s dostatkom času i energie a môj blog patril k tým navštevovanejším. Keďže už dlho neplatí ani jedno z toho, vôbec ma neprekvapilo, že so mnou v uplynulom roku Slovart a Albatros Media spoluprácu ukončili. Prekvapilo ma však, že som namiesto sklamania cítila úľavu. Vtedy som si uvedomila, že som sa pravdepodobne mala dávno odhodlať skončiť, a po splnení zvyšných povinností som rozviazala aj svoju poslednú spoluprácu. Nechápte ma zle - som za všetky tie roky a skúsenosti vďačná a vážim si, že som vôbec dostala takúto príležitosť... Lenže nič netrvá večne a v tomto prípade to skrátka prestalo fungovať.

Svoj čas a energiu tak odteraz môžem venovať čisto knihám, ku ktorým mám čo povedať, a prípadne tvorbe nejakého iného knižného obsahu. Dúfam, že sa táto zmena v nasledujúcom roku pozitívne odrazí na blogu. Uvidíme.

Teraz sa však už presuňme k niektorým ďalším príbehom, ktoré som stihla prečítať v decembri.

Jedným z nich je milá YA fantasy oddychovka Six Crimson Cranes. Dej je pomalý, hlavnej dvojici chýba poriadna chémia a svet je predstavený skôr okrajovo, ale autorke sa podarilo do diela zaradiť niekoľko fajn prvkov (draci, charakterový vývoj hrdinky, šikovné prerozprávanie známej rozprávky) a podať ho prudko čitateľne.

Keď sme pri tých prerozprávaniach rozprávok, prečítala som i poviedkovú zbierku Beasts and Beauty. V tomto prípade sú, žiaľ, nové verzie rozprávok moderné v tom nesprávnom zmysle slova. Autor sa snažil byť zbytočne nasilu "woke" a diverzný. Celkový dojem tak nezachránila ani správne pochmúrna atmosféra či niekoľko zaujímavých zvratov.

Keďže som tento rok naplno prepadla k-popu, začali ma lákať príbehy z tohto prostredia - napríklad som siahla po K-pop Confidential. Na jednej strane sa kniha môže pochváliť dobre zvládnutým prostredím a šikovným prepojením reálnych a fiktívnych skupín. Na druhej strane ju ťahá ku dnu zle napísaný zbytočný milostný trojuholník, obmedzená hlavná hrdinka (ktorá sa rozhodne stať k-pop hviezdou bez toho, aby si o tomto priemysle čokoľvek zistila), zbytočne veľa nerealistických momentov a klišé záver. Škoda.

Titul najhoršia prečítaná kniha za mesiac december jednoznačne získava Kissing Emma. Tvári sa totiž ako seriózne contemporary s inšpiratívnym posolstvom o nástrahách, ktorým čelia krásne mladé dievčatá. V konečnom dôsledku však ide o zlátaninu bez poriadneho deja a psychologickej hĺbky. Ešte aj tie odkazy sú značne rozporuplné a skôr toxické.

Konečne som prečítala tiež YA thriller Sadie, ktorý zvyšok internetu hromadne čítal asi pár rokov dozadu. A neľutujem. Je to príbeh o chudobných malých mestách, miznúcich dievčatách, ktorým sa dejú zlé veci, a o sesterskej láske. Autorke sa podarilo vytvoriť správne mrazivé, pútavé a premyslené čítanie. Od ostatných kníh sa Sadie navyše líši tým, že hlavná hrdinka koktá a že je časť textu písaná formou podcastu.

Tento rok som trochu zanedbávala čítanie pokračovaní. Rozhodla som sa preto na poslednú chvíľu prečítať Blood Sworn, druhý a posledný diel série Ashlords. Zatiaľ čo jednotka bola vydarená akčná YA fantasy so zaujímavými magickými potvorkami a netradičnými závodmi v centre deja, dvojka sa naplno zamerala na spoločenské problémy a vojnový konflikt. Snažila sa všetko vyriešiť, prepojiť tri hlavné postavy a... Zlyhala v tom. Výsledok bol príliš jednoduchý a priamočiary, postavy mali málo interakcií a kniha ma v konečnom dôsledku nudila.

Za to The Burning God, záverečný diel fantasy trilógie The Poppy War, je pre mňa jednoznačne najlepšou knihou mesiaca. Potvrdilo sa mi totiž, že ide o geniálne, premyslené čítanie, ktoré kombinuje skvelé postavy a vzťahy, nápaditý svet, fantastické prvky i politicko-vojenské konflikty - a autorka medzi tým všetkým úspešne našla rovnováhu.

Čo sa týka celkového číselného zhrnutia roka 2021, prečítala som dokopy 101 kníh, pričom iba 1-krát šlo o re-reading. Jednoznačne najviac kníh som prečítala v angličtine, bolo ich 66. Nasledovalo 27 kníh v slovenčine, 6 kníh v češtine, 1 vo fínčine a k tomu sa pridala 1 fínsko-česká Finská čítanka. V ruštine som tento rok neprečítala nič. Svoje knižné naj vám predstavím snáď čoskoro v osobitnom príspevku.

Nuž a to je na dnes všetko.  Šťastný nový rok a príjemné knihomolenie!