V znamení rubína | Dlho očakávaný návrat do Ametystového lesa

Debutová kniha slovenskej autorky Majky Danihelovej, V znamení ametystu, vyšla ešte v roku 2018 vo vydavateľstve CooBoo (a pokiaľ ste ju nečítali, odkážem vás radšej na moju recenziu na prvý diel). Hoci prvý diel YA fantasy série Kronika strateného impéria získaval medzi čitateľmi prevažne pozitívne ohlasy, uplynuli takmer tri roky než sme sa dočkali informácie o tom, či vyjde na svetlo sveta aj pokračovanie. Autorka síce musela zmeniť vydavateľa, ale napokon sa jej štyri roky po vydaní jednotky s pomocou vydavateľstva Venupress podarilo pretlačiť na pulty našich kníhkupectiev druhý diel série – V znamení rubína. Čo myslíte? Stálo nám to čakanie za to?

Anotácia

Meggie sa po troch dňoch od udalostí na krvavom večierku preberie z mŕtvych. Kým niektorí to pokladajú za zázrak, ona sa horko-ťažko vyrovnáva s následkami smrti a s problémami spojenými s jej odhalením. Spolu s Liou a Torim musia zostať v paláci pod prísnym dozorom Lesnej rady a kráľovskej rodiny. V Ametystovom lese vládne chaos, nikto im neverí a obyvateľov sužuje zákerná bialymia, na ktorú zatiaľ neexistuje medicína.

Meggie je rozpoltená. Mala by naďalej hľadať cestu na Zem alebo pomôcť Ametystovému lesu a pátrať po svojich príbuzných? V jej rukách leží väčšia moc, ako si spočiatku myslela. Moc, ktorá by mohla priniesť svetu záchranu, ale rovnako i záhubu. Nájde v sebe silu bojovať za seba a za priateľov, keď musí popritom čeliť najväčšiemu nepriateľovi zo všetkých – vlastným emóciám?

(Oficiálna anotácia)

Recenzia

Kniha V znamení ametystu predstavila čitateľom príbeh sedemnásťročnej Meggie – nie až takej všednej Američanky, ktorá dokázala liečiť ľudí dotykom, jej šialené červené vlasy sa nedali ostrihať a po oblohe ju prenasledovali fialové vlny. Jedného dňa na ňu zaútočila desivá žena s čiernymi očami, pred ktorou ju ochránila podivná starena tým, že ju preniesla do iného sveta. Takto sa Meggie ocitla v Ametystovom lese obývanom vílami a voktarianmi s blond vlasmi a modrými či sivými očami, medzi ktorých ani trochu nezapadala. Zoznámila sa s Mai, dievčatkom, ktoré vída záblesky budúcnosti, aj so slepým chlapcom Wenom. S ich pomocou sa jej darilo skrývať pred zrakmi prísnych strážcov, zatiaľ čo pátrala po spôsobe, ako sa vrátiť na Zem. Jej kroky ju priviedli do hlavného mesta, kde spoznala Liu, učnicu prorokyne, s ktorou Meggie spája výnimočné puto. Obyčajné hľadanie cesty domov sa zmenilo na odkrývanie záhad nielen magického Ametystového lesa, ale i celého Spoločenstva národov, na ktoré sa nebezpečná Čierna princezná snaží zoslať obrovské zlo z dávnej minulosti.

V prvej časti Kroniky strateného impéria čitatelia spolu s hlavnou hrdinkou predovšetkým objavovali zákutia Ametystového lesa – od drobných osád uprostred ničoho až po väčšie mestá, zoznamovali sa so životom jednoducho žijúcich víl a voktarianov i bohatej aristokracie a osvojovali si pravidlá tohto originálneho sveta aj jeho bohatú, dopodrobna premyslenú históriu. V znamení ametystu by sa dalo označiť za dobrodružný príbeh, v ktorom vás rôzne stopy privádzajú k odhaleniu obrovskej záhady a to cez oči dievčaťa, ktoré sa uprostred cudzieho sveta snaží nájsť cestu domov a popritom odhaliť pravdu o vlastnom tajomnom pôvode. Druhý diel, V znamení rubína, tieto témy ďalej rozvíja – záhady a tajomstvá tu doslova tečú prúdom – a dopĺňa príbeh o tvrdú politiku, neľútostné intrigy i vzťahy, ktoré sú s každou stranou komplikovanejšie, zamotanejšia a intenzívnejšie.

Rozžiarili sa jej nafialovo oči, vlasy jej poletovali okolo hlavy ako vznášajúce sa hady. Čupla si ku mne a dlaňou sa mi dotkla zátylku. „Len pokoj.“ Vyprchávala zo mňa sila. Nasledovala omamná úľava, vypĺňala ma až prázdnota. Otrasy ustávali, no Aliine oči svietili intenzívnejšie. Chytila mi tvár a nútila ma, aby som na ňu hľadela, aby som hľadela do  neznesiteľného fialového svetla. „Nemôžeš hrať ich hru, pokiaľ nerozumieš pravidlám.“

Meggie sa v druhej časti ocitá v celkom novej situácii. Nielenže sa musí vyrovnať s vlastnou smrťou, no odrazu o nej vie celý les – vrátane obávanej Lesnej rady a ešte hrozivejšej kráľovnej Laderny. Aj keď ju nezavreli do žalára, nemôže utiecť zo zdanlivo pohodlnej klietky, pokiaľ nechce ohroziť životy svojich priateľov. A už nestačí ani to, aby splynula s okolím. Musí rovno predstierať, že doň patrí. Jej úprimnosť a neochota podriadiť sa nezmyselným či zastaraným pravidlám prírodného spoločenstva ju neustále dostávajú do problémov. Krutosť a bezohľadnosť sa zdajú byť kľúčom k víťazstvu v tomto svete, ale dokáže ísť Meggie proti vlastným zásadám? A čo ak sú tieto vlastnosti dávno v nej a iba ich potláčala? Jej schopnosti rastú a pomaly sa stávajú hrozbou ako pre ňu, tak i pre ostatných. Meggie zostáva napriek zmenám prostredia verná svojmu charakteru – vie byť silná, priebojná a odvážna, no silné emócie ju dokážu dohnať k iracionálnym rozhodnutiam a reakciám. Jej chyby a nedokonalosť z nej však robia uveriteľnú hrdinku, ktorej budete prirodzene fandiť.

Už prvý diel so sebou priniesol množstvo rôznorodých, viac i menej dôležitých postáv. V tejto časti ponúkla autorka okrem Megginho pohľadu aj tri ďalšie, písané pre zmenu v tretej osobe. Jednou z nich je Lia, skrz ktorú sledujeme prírodné spoločenstvo očami niekoho, kto v ňom vyrastal a kto má na niektoré Meggine názory a činy odlišný pohľad. Na jednej strane predstavujú zaujímavú zmenu v príbehu, ktorý sa zásadne opiera o Meggine vnútorné konflikty a myšlienkové pochody, na druhej strane môžu pôsobiť ako zbytočné predlžovanie textu, pretože väčšina kľúčových informácií by sa doň dala zakomponovať inak. Umožňujú nám však lepšie spoznať postavu Lie, ktorá sa snaží vyrovnať so zmenami v jej vzťahu s Meggie a zároveň zdoláva vlastné srdcové trampoty s Torim.

Ďalšou významnou postavou sa v druhej časti stáva záhadný cudzinec, z ktorého sa na konci jednotky vykľul princ Sky. Ich silné tvrdohlavé povahy spôsobujú, že si s Meggie večne skáču do vlasov. Panuje medzi nimi nedôvera a predsudky, ktoré sa zdajú neprekonateľné, a napätie medzi nimi neuľahčuje ani ich vzájomná príťažlivosť, ktorá je tým silnejšia, čím viac sa jej vzpierajú. Kým v jednotke prakticky absentovala výraznejšia romantická dejová linka, v dvojke to pri niektorých scénach doslova iskrí a ak ste tým dvom nefandili už v prvej časti, teraz vás ich vzťah zvalcuje svojím pozvoľným, pulzujúcim a pomaly intenzívnejúcim tempom. A hoci teraz poznáte jeho meno a identitu, Sky a jeho úmysly napriek tomu neprestávajú byť do posledného okamihu obrovskou záhadou.

Prudko ma pustil. Rýchlo som dýchala a triasli sa mi kolená. Nevedela som však, či od zlosti z toho, aká som sa pri ňom cítila bezmocná, alebo z jeho dotyku.

Nie, vlastne som to vedela, a to ma strašne rozčuľovalo.

Romantika nie je jediným vylepšením, ktoré so sebou priniesol druhý diel. Vo V znamení ametystu čelila Meggie skôr všeobecnej hrozbe z neznáma a nepriateľom, ktorý ju prenasledovali väčšinu času bez toho, aby im reálne čelila. Príbehu vďaka tomu trochu chýbal skutočný zloduch, ktorého by mohli čitatelia nenávidieť alebo ktorého motívy by sa snažili rozlúsknuť. Vo V znamení rubína dostáva zlo konkrétnejšie obrysy. Kým Meggie a jej priatelia prichádzajú na kĺb plánom Čiernej princeznej a ako ďaleko siahajú jej chápadlá, odhaľujú inú hrozbu, ktorá sa nachádza oveľa bližšie – podlú, zákernú a zodpovednú za strašnú bialymiu, ktorá zabíja obyvateľov Lesa. Konečne dostanete konkrétnu tvár, ktorú môžete z hĺbky duše nenávidieť a vďaka ktorej sa vám bude variť krv v žilách, kedykoľvek sa objaví na scéne. Jej lži, manipulácie, pretvárky a intrigy na vás striehnu na každom rohu.

V znamení rubína je, presne ako jej predchodkyňa, kniha nadupaná tajomstvami a záhadami, ku ktorých rozlúsknutiu vás ako kúsky chlebovej kôrky vedú desiatky nenápadných stôp roztrúsených po celom jej rozsahu. Nie je to dielo, ktoré rýchlo prečítate a odložíte – a to nie len preto, lebo má 536 strán (a pri zachovaní pôvodnej veľkosti písma z jednotky by to bolo až 700!). Ak nebudete dávať pozor, v texte sa ľahko stratíte a váš následný dojem z čítania tak môže byť jednoducho ovplyvnení tým, nakoľko ste sa v príbehu dokázali zorientovať. No rozhodne sa v tomto prípade oplatí dávať pozor, lebo iba tak dokážete plne oceniť detailnosť a dômyselnosť tohto skrz-naskrz fantas(y)tického príbehu. Niektoré veci, ktoré vám v jednotke mohli pripadať nedomyslené, vám dokonca až teraz začnú dávať zmysel. A vy spätne oceníte, ako sa autorka vyhrala so svojím svetom, ktorý ani zďaleka nie je kópiou stredovekej spoločnosti, o akú sa často opierajú iné príbehy zo žánru vysokej fantasy.

Obrnila som sa proti prívalom šťastia, ibaže sila, s akou do mňa vnikla fialová energia, mi vyrazila dych. Bola taká intenzívna, až ma sotila na kolená a dusila ma. Prebíjala sa mi pod kožu a snažila sa mi prepáliť fialové svetlo do sietnice.

Hrôzostrašné kvílenie a náhly poryv vetra sprevádzal ďalší úder. Zasiahol ma do hrude. Vietor mi rozkrútil vlasy. Listy šušťali a okolie žiarilo. 

Ako dokázala takáto krása toľko ubližovať?

Ak sa vám aspoň trochu pozdával prvý diel, V znamení rubína si musíte prečítať. Je to ešte epickejší, detailnejší, šialenejší, záhadnejší, romantickejší a emotívnejší príbeh, v ktorom sa neustále voľačo deje a ktorý vás v závere rozdrví náložou obrovských odhalení, zvratov a ďalších nových tajomstiev. Kniha je silno orientovaná na postavy i budovanie sveta a bude si od vás vyžadovať veľkú pozornosť, ale ak jej obetujete svoj čas, vynahradí vám to príjemným čitateľským zážitkom.