Kniha, ktorá sa mi najviac páčila
Pavel Bareš – Meta [GR]
Bola to jedna z prvých kníh, ktoré som prečítala v roku 2022 a po zvyšok roka ju nič neprekonalo. Skvelo napísaný ženský pohľad mužským autorom, emocionálne náročná téma spracovaná realisticky napriek fantasy kulisám, jazyk blízky reálnym ľuďom a nie slovníkom, superhrdinské schopnosti poňaté z iného uhla než v komiksových príbehoch a geniálne rozuzlenie. Táto kniha ani nepotrebuje ďalšiu chválu – skrátka si ju hneď teraz dajte na zoznam alebo ju rovno rozčítajte.
Kniha, ktorá ma najviac prekvapila
Krystal Sutherland – House of Hollow [GR]
House of Hollow sa vám buď páči, alebo nie – nič medzi tým zrejme neexistuje. Buď na vás zaberie tá podivná, ponurá, hranične strašidelná atmosféra, zvláštny intenzívny vzťah medzi tromi sestrami a túžba rozuzliť záhadu toho, čo sa im pred dávnymi rokmi prihodilo, keď na mesiac zmizli z povrchu Zeme. Alebo vás to nechá chladnými a budete sa nudiť. Ja som sa prekvapivo ocitla v prvej skupine čitateľov. Je to odteraz moja obľúbená kniha? Nie. Mali by ste tomu dať šancu? Určite.
Epické zakončenie série
Jan Hlávka – Bůh strachu
Jiří Pavlovský – Poslední stadium
Kladivo na čaroděje #11–12
Ak máte radi českú fantasy, mestskú fantasy, drsné výjavy, cynický (čierny a miestami aj nekorektný) humor i svojské zápletky, aké sa rodia v šialených mysliach, určite si prečítajte Kladivo na čaroděje. Ja som minulý rok dorazila posledné dve časti. Jedenásty diel, Bůh strachu, patrí jednoznačne medzi tie najlepšie knihy série – od humoru cez zápletku, spracovanie postáv, akciu až po dramatické finále. Dvanásty diel, Poslední stadium, bol rovnako ohromný, ale pôsobilo to ako posledných tridsať minút finálnej epizódy seriálu, kedy je už všetko v sračkách a vy len čakáte na zázrak. Koniec bol… zničujúci. Nenávidím ho. No nestrácam nádej, že autori čoskoro vypustia von prvý diel druhej série. (Áno, táto séria má svoje vlastné séria.)
Kniha, ktorá ma rozplakala
Brian K. Vaughan – Saga, Volume 10
Niektorí čitatelia čakali na pokračovanie série Saga roky, ja našťastie iba pár mesiacov. Ako mnohí iní som dúfala, že udalosti z konca deviatky napokon nebudú také trvalé, ako sa zdalo. Ide predsa o fantasy grafické novely odohrávajúce sa vo svete, kde existuje rasa bytostí s televízormi namiesto hláv! Túto nádej som si držala až do poslednej „kapitoly“. A stačilo jediné slovo na jednej z posledných strán, aby som mala slzy v očiach. Milujem Sagu a zároveň ju nenávidím za to, ako ma emocionálne ničí.
YA, ktoré sa oplatí prečítať aj dospelým
Holly Bourne – Am I Normal Yet?
The Spinster Club #1
Ako House of Hollow, aj Am I Normal Yet? som si prečítala na základe odporúčania od Christie (a že mi ich odporúčala už mnohokrát). Obidve nás zaskočilo, že u mňa napokon obe knihy uspeli. Am I Normal Yet? je kvázi humorný príbeh zaoberajúci sa nie až takou humornou témou nalomeného duševného zdravia (miestami vo mne vyvolával nepohodlie – alebo ako vravia dnešné deti, „I was triggered“) a spracúva opozerané motívy realistickejším spôsobom. Nie som síce fanúšikom toho typu feministických úvah, aké postavy až príliš často v knihe viedli, ale je to kvalitné čítanie.
Romantika pre dospelých, ktorej by ste mali dať šancu
Lusy Adams – Nightmare Neighbor
Neighbors #1
Ak poznáte Lusine knihy, viete, že písanie romantických scén jej skrátka ide. Ak poznáte Lusy ako osobu, viete, že neznáša písanie akčných scén. Aj preto sa vo svojej prvej anglickej knihe Nightmare Neighbor rozhodla zablúdiť do vôd romancí zo súčasnosti. Dočkáte sa v nej autorkinho typického uštipačného humoru, love-hate vzťahu i iskrivého chatovania. Popritom budete sledovať osudy dvoch sympatických ľudí, ktorí zápasia s osobnými, pracovnými i rodinnými problémami. Kniha uprednostňuje spoznávanie, očakávanie a sexuálne napätie pred stránkami plnými grafického sexu či dramatických konfliktov.
Pokračovanie, na ktoré sme čakali príliš dlho
Majka Danihelová – V znamení rubína
Kronika strateného impéria #2
Tak fajn, ja som na V znamení rubína nečakala až tak dlho ako ostatní, pretože som
v rámci betareadingu čítala druhý diel Kroniky
strateného impéria veľmi krátko po jednotke. V každom prípade, minulý
rok som si konečne dala re-reading finálnej verzie a stále je to úžasné!
Meggieno dobrodružstvo vo fantasy
svete sa rozširuje o politiku, intrigy, život na kráľovskom dvore
a predovšetkým romantiku! Ak by ste sa o knihe chceli dozvedieť viac,
prečítajte si moju recenziu.
Trilógia, od ktorej som nemala žiadne očakávania
Leigh Bardugo – The Shadow and Bone
Trilogy
Leigh Bardugo milujú snáď všetci, ale väčšinou vďaka jej Six of Crows dilógii. Viacerí ma dokonca varovali, že budem so Shadow and Bone iba strácať čas a možno to ani nedočítam. Lenže po videní prvej série jej seriálovej adaptácie som bola príliš zvedavá. Trilógiu som napokon zdolala vo forme audioknihy, čo určite prispelo k môjmu pozitívnemu hodnoteniu, ale príbeh ako taký ma bavil oveľa viac, než na čo som sa pripravovala. Hoci ma postavy nechytili za srdce (a absolútne nerozumiem shippovaniu Aliny a Darklinga), Bardugo vytvorila zaujímavý vesmír, na ktorý literárny svet tak skoro zrejme nezabudne.
Kniha, ktorú som čítala desať rokov
Jiří Kulhánek – Dobrák
Cesta krve #1
Lepšie povedané – túto knihu som prvýkrát otvorila pred desiatimi rokmi, keď som ešte chodievala na bakalárske štúdium. Dostala som sa do polovice a potom som sa k nej už nevrátila. Bola taká hrozná? Ani zďaleka! Kulhánek má talent napísať vtipný, záživný a akčný text, v ktorom vystupuje okrem hlavného hrdinu (ktorý sa väčšinu času baví sám so sebou) už len nehovoriaci chlapec, lietajúce taniere (ktoré sa ich snažia zabiť) a vraždiaci zombíci. Minulý rok som po tom znovu siahla a za pár dní som to prečítala. Je to trochu ako sledovať počítačovú hru, v ktorej postupne získavate lepšiu výbavu a na konci každého levelu musíte poraziť ďalšieho, ešte silnejšieho protivníka. No funguje to!
Kniha, ktorej som ochotná odpustiť jej predvídateľnosť
Marissa Meyer – Gilded
Gilded #1
Ak ste si mysleli, že Meyerovej Cinder bola predvídateľná, tak to si počkajte na Gilded (čoskoro v českom preklade). V jednom aspekte sa autorka ani nesnažila čitateľov zavádzať a ten druhý vás neprekvapí, ak poznáte rozprávkovú predlohu – Rumpelstiltskin. V každom prípade, Meyerová opäť raz napísala bravúrny retelling, v ktorom spracovala prvky z predlohy excelentným spôsobom a priniesla postavy, ktoré vás nenechajú chladnými. Erlking je minimálne taký hrozný ako Levana, ak nie horší. Je to lepšie než The Lunar Chronicles? Nie. Ovplyvnila moje hodnotenie aj úžasne spracovaná anglická audiokniha? Áno. Oplatí sa tomu dať šancu? Určite.
Grafická novela, ktorá stojí za pozornosť
Stjepan Šejić – Harleen #1-3
Keďže som superhrdinské komiksy nikdy nečítala, moje skúsenosti s DC pochádzajú len skrz televíziu. Aj keď som v detstve rada sledovala seriál Superman (1993), filmy s ním ma nezaujímali a ani Batman si ma nezískal. Po posledných pokusoch od DC sa môj vzťah k tejto značke príliš nezmenil. V každom prípade, vďaka seriálovému Batmanovi som si obľúbila postavu Harley Quinn a grafická novela Harleen priniesla fascinujúcim spôsobom spracovaný origin story psychologičky, ktorá stratila hlavu pre Jokera. Netuším, ako to pôsobí na niekoho, kto bežne číta komiksy, ale mne sa to nesmierne páčilo – graficky i príbehovo.
A teraz troška negativity…
Kniha, ktorá nenaplnila moje očakávania
Cynthia Hand, Brodi Ashton, Jodi
Meadows – My Contrary Mary
Mary #1
Hoci som si knihu My Lady Jane od rovnakej trojice autoriek hneď zamilovala vďaka humoru, zápletke, postavám i alternatívnej histórii prepojenej s fantasy prvkami, ich ostatné knihy som roky odsúvala na vedľajšiu koľaj. My Contrary Mary však nadväzovalo na príbeh Jane Greyovej a ja som dostala chuť vrátiť sa do sveta, kde sa ľudia menia na zvieratá a kde ich za to tí ostatní nenávidia. No aj keď do toho autorky vložili rovnaký svieži humor, zostala som sklamaná. Kniha sa celý čas vlečie a potom ako keby autorkám povedali, že majú len 50 strán na dokončenie textu a ony namiesto toho, aby skrátili rozvláčny úvod, natisli všetku akciu a rozuzlenie do tých 50 strán.
Kniha, ktorej som dala najnižšie hodnotenie
Danielle Hartová – Pavúčia ľalia
Pavúčia ľalia spracúva neobvyklý nápad, pekne zavádza čitateľa, prináša skvelý zvrat a zaujímavý, netradičný vzťah. Problém je, že je to podané v hrozne amatérskej a jednoduchej forme (peknej po gramatickej stránke, až na miešanie historických výrazov s moderným slangom, čo v historickej knihe pôsobí zvláštne, ak to tam nie je vložené s konkrétnym úmyslom, čo zrejme nie je prípad tohto textu). Autorka úplne ignorovala pravidlo „show, don’t tell“ a hrdinka nám tak hovorí všetko – čo robí, čo si myslí, ako sa cíti, na čo prišla, čo čo znamená a čo si o tom má čitateľ myslieť. A je to neuveriteľne otravné. Kniha potrebovala lepšieho editora – alebo počkať, kým autorka načerpá viac skúseností.
Hotovo! Na záver už len poďakujem všetkým, ktorý si prečítali moje články v minulom roku a dúfam, že sa na náš blog budete vracať aj v roku 2023. Nedokážem vám povedať, čo nás spolu čaká – na začiatku minulého roka mi ani nenapadlo, že sa presťahujem na iný blog a budem ho spravovať spolu s Christie. Pevne však verím, že tu popri iných geekovinách občas bude i z mojej strany reč aj o knihách.
A ak nie, určite sa
môžete tešiť na komentáre k spoločenským hrám, seriálom či filmom, fanúšikovským
akciám a turistickým atrakciám, ktoré sa mi pri troche šťastia v roku
2023 podarí navštíviť.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára