Štyri dni v Neapolskom zálive: Herculaneum, Vezuv, Pompeje, Capri a Neapol (1. časť, úvod)

Neapolský záliv, po taliansky Golfo di Napoli, sa nachádza na západnej strane južného Talianska. Nájdete tam ruiny antického mesta Baiae, vulkanické kaldery zvané Flegrejské polia a mestečko Pozzuoli, mesto Neapol, pozostatky starovekých miest Herculaneum a Pompeje, vulkán Vezuv i hornatý polostrov, na ktorom sa nachádza rovnomenné mesto Sorrento. Súčasťou zálivu sú aj tri obľúbené ostrovy – Ischia a Procida na severozápade a Capri na juhu. Všetky tieto miesta sú súčasťou regiónu Kampánia, ktorý patrí medzi najnavštevovanejšie oblasti v Taliansku. Južne od Sorrenta sa tiež rozprestiera malebné pobrežie Amalfi, ktoré je obľúbenou dovolenkovou destináciou.

Zhrnuté, podčiarknuté – či už ste milovníkom prírody, histórie alebo len radi obchádzate nové mestá a spoznávate nové kultúry, v Neapolskom zálive sa nájde niečo pre každého.

Ruiny hlavného fóra v Pompejach

Ostrov Jeju: Ako obísť celý ostrov za tri dni a vidieť toho čo najviac? (2. časť)

V prvom článku o ostrove Jeju – Ostrov Jeju: Cesta na ostrov, cestovanie po ostrove, ubytovanie a tipy – som sa venovala všeobecným praktickým informáciám, ktoré by sa vám mohli hodiť, ak by ste naň plánovali vycestovať. V tomto príspevku vám konečne predstavím náš cestovný itinerár – kde všade sme boli a čo všetko sme videli. Rada by som z toho urobila taký ten „3-dňový itinerár na ostrove Jeju“ typ článku, lenže už som ich prečítala dosť na to, aby som vedela, že náš itinerár zahŕňa príliš málo oddychu, reštaurácií a kaviarní, aby niekto zvažoval, že sa ním bude riadiť. Na druhej strane, vďaka tomuto článku zistíte, čo všetko sa počas návštevy Jeju v priebehu troch dní dá reálne stihnúť a možno vám to pomôže pri plánovaní vlastného výletu.

Tiež by som rada podotkla, že sme šli na Jeju obdivovať predovšetkým prírodné krásy a úkazy. Iste, tie sú na ostrove tým najväčším lákadlom všeobecne, ale nájdete tu aj viacero záhrad, parkov, arborét, múzeí a zážitkových atrakcií – viacero z nich som zmienila v predchádzajúcom článku. Nečudujte sa teda, že väčšinu času boli naším cieľom zdanlivo náhodné skaly či opustené pláže. Zdanlivo, pretože každé z týchto miest je v skutočnosti výnimočné.

Všetky body, ktoré ma na ostrove Jeju nejako zaujali, som si zaznačila na tejto mape.

Handam Coastal Trail na ostrove Jeju

Ostrov Jeju: Cesta na ostrov, cestovanie po ostrove, ubytovanie a tipy (1. časť)

Ostrov Jeju (po slovensky/česky tiež Čedžu) je najväčším ostrovom Južnej Kórey, známy aj ako juhokórejský Havaj. Nachádza sa juhozápadne od Kórejského polostrova a leží vo Východočínskom mori. Ostrov vznikol sopečnou činnosťou pred zhruba 2 miliónmi rokov a nájdete na ňom najvyššiu horu Južnej Kórey – sopku Halla-san s nadmorskou výškou 1950 m n. m. Od roku 2007 je na zozname svetového prírodného dedičstva UNESCO a označujú ho za jeden zo siedmich nových divov sveta.

O Jeju som sa dozvedela krátko pred cestou do Južnej Kórey a myslela som si, že ide o maličký ostrovček, ktorý prejdete za deň. V skutočnosti sa rozprestiera na rozlohe 1 833 km² (približne, našla som rozličné údaje) – také hlavné mesto Južnej Kórey, Soul, by sa doň zmestilo trikrát (Praha takmer štyrikrát). Naozaj sme váhali, či sa nám oplatí odcestovať naň, keďže náš pobyt v Južnej Kórei trval iba dva týždne a na programe sme toho mali veľa. Lenže ostrov Jeju ma počas môjho prieskumu tak očaril, že som nedokázala odletieť na opačný koniec Zeme bez toho, aby som ho navštívila.

Za najlepšie obdobie na návštevu Jeju sú označované mesiace marec – máj a potom september – október, kedy býva počasie stabilnejšie, tak akurát teplé a menej daždivé. Turistická sezóna však trvá od júna do augusta – vtedy musíte rátať s teplejším počasím, väčším počtom turistov a najmä s monzúnovými dažďami, ktoré môžu vyústiť do tajfúnov. My sme boli na ostrove v polovici apríla a zažili sme si aj absurdnú vlhkosť, aj ostré slnečné lúče, aj chlad a trošku poprchávania.

(Ceny uvádzané v články boli platné v apríli 2024.)

Čo si nenechať ujsť v Južnej Kórei?

Na jar 2024 sa mi podarilo splniť si sen a vyraziť na dva týždne do Južnej Kórey (okej, zdržiavali sme sa najmä v Soule... ale nie výlučne!). Mala som skvelú spoločnosť, ktorá zahŕňala moju milú spolublogerku Michelle. Presne tú Michelle, ktorá jej zhruba rok pred týmto výletom vravela, že ju návšteva Južnej Kórey nijak zvlášť neláka. Niežeby som voči tejto krajine mala nejaké predsudky, len nie som do tej juhokórejskej kultúry až taká zažratá ako iní (videla som iba pár skvelých seriálov). Hádajte, kto zásadne zmenil názor a kto by sa tam chcel čoskoro vrátiť.

Pri písaní tohto cestovateľského článku tak môžeme spojiť sily. Keďže sme nemali vždy rovnaký program a ani nemáme ambíciu podať vám kompletné hlásenie o každom našom kroku (z toho by bol hotový článkový seriál), rozhodli sme sa tento príspevok spracovať formou tipov, čo by ste podľa nás pri návšteve tejto fascinujúcej krajiny nemali vynechať.

Palác Gyeongbokgung

ROZHOVOR: Iveta Pernišová | „Každý, koho ego sa zmestí do dverí, vie, že vždy sa dá zlepšovať“

Treťou autorkou, ktorá mi kývla na rozhovor, je Iveta Pernišová, ktorú určite poznáte vďaka jej YA sci-fi románu Anarchorance. Ten sa dostal na pulty kníhkupectiev ešte v roku 2020 a na istý čas ovládol Instagram. Tento rok – vlastne už čoskoro – sa však konečne dočkáme druhého pokračovania, ktoré nesie názov Riján a ktoré opäť vyjde vo vydavateľstve Elist.

V rozhovore sa dočítate, ako vyzerala autorkina cesta na slovenský knižný trh, kto jej pomáhal dozvedieť sa viac o vesmíre, aby mohla zostaviť svoje planéty a prezradila aj niečo málo o tom, čo nás čaká v druhom pokračovaní jej sci-fi trilógie.

Autorku môžete sledovať napríklad na Instagrame či na Facebooku.

 

© Iveta Pernišová

1. Tvoj debutový sci-fi román Anarchorance vyšiel v roku 2020 a na Instagrame si získal obrovské množstvo ohlasov. Aké to pre teba bolo, keď ho začali všetci naraz analyzovať a hodnotiť? Prekonával dobrý pocit z toho množstva pozitívnych ohlasov kritiku? Máš vo zvyku čítať recenzie?

Z vydania Anarchorance som mala a stále mám obrovskú radosť, ale čakanie na prvé recenzie bolo desivé. Kniha pre mňa veľa znamená, preto som si kládla neistú otázku, či sa bude páčiť aj iným. S vydaním prišli aj rôzne iné obavy, lebo aj keď človek urobí všetko, čo je v jeho silách, stále sa dá niečo pokaziť. 😊 Viem, že žiaden príbeh nesadne všetkým, ale aj tak som dúfala v prevahu pozitívnych reakcií. Som preto veľmi šťastná i vďačná, že to tak naozaj je.

Recenzie si zvyknem čítať, hlavne tesne po vydaní som pravidelne kontrolovala, či pribudla nejaká nová. Príbehy by som písala, aj keby ich nikto nevydal, ale pretože sa mi to podarilo, zaujímajú ma názory a pocity čitateľov. A to ako pochvala, tak aj kritika. Myslím, že každý, koho ego sa zmestí do dverí, vie, že vždy sa dá zlepšovať. Preto aj keď kritika dokáže zamrzieť, snažím sa vziať si niečo z tej objektívnej a zlepšiť sa. No a potom je tu tá príjemnejšia stránka recenzií – ten pocit, keď sa niekto do môjho príbehu tiež zamiluje a prežíva ho presne tak, ako som pri písaní dúfala. To je naozaj neopísateľný pocit.