V posledných dvoch článkoch som sa rozpísala o našom výlete do ruín antického mesta Herculaneum a o dramatickom výstupe na sopku Vezuv. Dnes konečne prišiel rad aj na slávne Pompeje, ktorým sme venovali celý jeden deň a ani to nestačilo, aby sme videli všetko, čo táto pamiatka, dlhé storočia ukrytá pod sopečným materiálom, ponúka.
Cesta za slávnymi antickými ruinami
Zhruba 24 km od Neapolu na
rozlohe iba 12 km2 nájdete okrem ruín antického mesta Pompeje,
ktoré z tejto plochy zaberajú asi 1 km2 , aj moderné mestečko
nesúce rovnaký názov. Nie je tu veľa ďalších pamiatok, ale môžete navštíviť napríklad
Baziliku a katedrálu Panny Márie Ružencovej (Pontificio Santuario della Beata Vergine del Santo Rosario di Pompei)
postavenú v roku 1876, ktorá patrí medzi putovné miesta.
Do Pompejí sa dostanete autom,
autobusom i vlakom, ale ak ste odkázaní na verejnú dopravu a idete
sem z Neapolu alebo zo Sorrenta (vzdialeného taktiež asi 24 km), určite
použite vlak, pretože na autobusy sa v tejto krajine nedá príliš
spoľahnúť. V meste je hneď niekoľko vlakových staníc – Pompei Scavi–Villa Dei Misteri a Pompei Santuario sa nachádzajú
v sieti liniek Circumvesuviana spoločnosti EAV, stanicu Pompei zasa obsluhuje spoločnosť
Trenitalia. Vlaky Circumvesuviana bývajú preplnené, nie sú nijak zvlášť
pohodlné či presné, ale zato sú lacné. Vlaky Trenitalia sú komfortnejšie,
luxusnejšie i drahšie. Pre lepšiu prehľadnosť by som to zhrnula takto:
- Pompei
Scavi–Villa Dei Misteri – túto stanicu využíva
väčšina turistov prichádzajúcich z Neapolu alebo zo Sorrenta, pretože sa
nachádza pri hlavnom vstupe do areálu zvanom
Porta Marina. Rátajte tu s dlhšími radmi pri pokladniach i na
vstup.
- Pompei
Santuario – ak nasadnete na
vlak smerujúci z Neapolu do Poggiomarino, môžete vystúpiť na tejto stanici
a použiť zadný vstup do areálu na Piazza
Anfiteatro (8 minút pešo od stanice), kde býva, najmä zrána, omnoho menej
ľudí a kratšie rady.
- Pompei – ak sa rozhodnete použiť pohodlnejší vlak
spoločnosti Trenitalia, čaká vás asi 10-minútová prechádzka na Piazza Anfiteatro.
 |
| Uličky v Pompejach |
Niečo z histórie starovekých Pompejí
Prvopočiatky starovekých Pompejí
siahajú do 8. storočia pred n. l., kedy sa tu usadil (pravdepodobne) italický
kmeň Oskov. Rýchlo sa z nich stalo úspešné obchodné centrum, ktoré
postupne prilákalo pozornosť Grékov, Etruskov aj Samnitov, až nad ním v roku 89
pred n. l. prevzali kontrolu Rimania a pomenovali ho Colonia Venerea Pompeianorum Sillana. Za nadvlády Rimanov sa z
Pompejí stalo obľúbené rekreačné mesto rímskej aristokracie.
Predzvesťou blížiacej sa
sopečnej erupcie bolo v roku 62 obrovské zemetrasenie, počas ktorého došlo k poškodeniu
množstva budov. Domáci si pre to nerobili ťažkú hlavu, lebo neďalekú sopku považovali
za vyhasnutú. Niektoré stavby ani nestačili zrekonštruovať, než v roku
79 Vezuv predsa len vybuchol. Neexistuje záznam, ktorý by hovoril
o presnom dátume, avšak podľa poslednej štúdie z roku 2022 mohlo ísť
o 24. – 25. október.
V prvej vlne zasypali
Pompeje rôzne veľké úlomky sopečných hornín, ktoré sa na nich spustili ako dážď,
a pod ich obrovskými nánosmi sa postupne rúcali strechy domov. Predpokladá sa,
že v tejto fáze sa veľkej časti obyvateľov podarilo ujsť, pretože sa na
mieste našlo len málo cenností. V druhej vlne zničila mesto valiaca sa
zmes hornín, popola a plynov – k úniku lávových prúdov pri tomto
výbuchu nedošlo. Keď sa to všetko skončilo, Pompeje boli pochované pod 6
metrami sopečného materiálu.
Aj keď v priebehu storočí
rôzni ľudia viackrát narazili na pozostatky tohto antického mesta, pozornosť sa
im začala venovať až v polovici 18. storočia, keď boli identifikované ako
Pompeje, vyše desať rokov po tom, čo už prebiehali výkopové práce
v Herculaneu. Bez ohľadu na to, ktorý vládnuci rod bol v tom čase pri
moci, takmer všetci boli týmto objavom fascinovaní a podporovali ďalšie vykopávky.
Odkrytie Pompejí uľahčovalo predovšetkým to, že sa ich ruiny nenachádzali až
tak hlboko v zemi, ako je to v prípade Herculanea (20 – 30 metrov) a namiesto
nového mesta tu na úrodnej sopečnej pôde vyrástli lesy a polia. Moderné Pompeje založili až v
roku 1891 vedľa objavených ruín.
Už počas prvých výkopových prác
sa našlo približne 1 150 pozostatkov ľudí, ktorí katastrofe neunikli. Možno ste
počuli o takzvaných skamenelinách z Pompejí, ale v skutočnosti sú to
odliatky z dutín s kostrami. Sopečný materiál okolo tiel obetí stvrdol
natoľko, že odliatky verne zachytávajú nielen ich šaty, ale aj ich výrazy v okamihu
smrti. Pôvodne sa na ich vytváranie používala omietka, v súčasnosti však
používajú priehľadnú živicu, ktorá nepoškodzuje kostry pozostalých.
Prvé vykopávky v 18.
storočí neprebiehali príliš systematicky ani vedecky. Nedbalo sa na tvorbu
záznamov, opatrnosť ani na kvalitu reštauračných prác. Až začiatkom 20.
storočia sa začali zlepšovať používané vedecké metódy. V súčasnosti sa
pozornosť archeológov sústreďuje predovšetkým na údržbu už odhalených pamiatok,
ktoré by pod vplyvom počasia začali rýchlo chátrať.
V roku 1997 boli Pompeje zapísané na zoznam svetového dedičstva UNESCO.
 |
| Mozaika strážneho psa na podlahe pred vstupom do domu Paquia Procula (R1.8) |
Archeologický park v Pompejach
Brány Archeologického parku v Pompejach (Parco Archeologico di Pompei) sú otvorené od 9:00 do 19:00 v mesiacoch apríl-október a do 17:00 po zvyšok roka – posledný vstup vám umožnia najneskôr hodinu a pol pred zatvorením. Niektoré objekty v parku majú aj vlastné otváracie časy, ktoré bývajú podstatne kratšie, takže si ich pred cestou skontrolujte. Napriek tomu musíte rátať s tým, že sa na niektoré miesta skrátka nedostanete, lebo sú zavreté, aj keď by mali byť otvorené.
V čase našej návštevy nezáležalo na tom, či ste si kúpili lístky online alebo na mieste – nákupom cez internet ste ušetrili čas strávený pri pokladni, ale nekúpili ste si zlacnené vstupenky pre osoby vo veku 18 – 25 rokov ani vstup zadarmo pre tých pod 18 rokov. Od 15. novembra 2024 je však počet osôb, ktoré smú denne navštíviť Pompeje, limitovaný na 20 000. (Najväčší zaznamenaný denný počet je 36 000 návštevníkov počas prvej nedele v mesiaci, keď je v Taliansku vstup zdarma pre všetkých na viaceré pamiatky.) Z tohto dôvodu sa zmenilo pravidlo ohľadom kupovania lístkov online – odteraz takto kúpite všetky druhy lístkov. Takže ak chcete mať istotu, kúpte si vstupenky dostatočne vopred, hoci stále platí, že sa dajú kúpiť aj na mieste.
Možností vstupného je viac:
- Pompeii Plus zahŕňa ruiny antického mesta Pompeje s priľahlými vilami: Villa dei Misteri + Villa di Diomede + Villa Regina za 22 € (znížené vstupné 2 €),
- Pompeii Express zahŕňa iba ruiny mesta za 18 € (znížené vstupné 2 €), alebo
- 3-dňový lístok, v rámci ktorého máte všetko, čo je súčasťou Pompeii Plus a navyše k tomu vstup do ruín starovekých miest Oplontis a Stabia, vrátane autobusu, ktorý vás odvezie na miesto. Každé z uvedených miest môžete navštíviť iba raz v rozmedzí troch dní za 26 € (znížené vstupné 2 €).
Ku každej vstupenke dostanete mapku, ktorá by vám mala pomôcť zorientovať sa v meste. My sme sa cestou k bráne dali vtiahnuť do údajne oficiálneho obchodu, kde predávajú knižných sprievodcov za 16 € v obrovskom množstve jazykov – zo zvyku sme sa pýtali na češtinu a aj tú tam mali (slovenčinu sme dodatočne nezisťovali). Tvrdili nám, že pri vstupe na Piazza Anfiteatro mapu nedostaneme, lebo to nie je hlavný vstup, no dostali sme ich, akurát boli v taliančine. Na oficiálnom webe som však našla „brožúrku“ v angličtine z roku 2015, tak možno mali na mysli tú.
Nakoniec sme si od nich toho
knižného sprievodcu kúpili. Nebol to až taký zlý nápad, aspoň sme sa
o jednotlivých miestach dozvedeli niečo viac, lenže očividne ich
prekladajú pomocou internetových prekladačov, lebo občas tie vety nedávali žiadny
zmysel. Je to však dobrá pomôcka pre tých, ktorí majú problém
s angličtinou. Vám ostatným možno postačia informačné tabule alebo sa
môžete preklikávať obsahom na oficiálnom webe, kde sú popísané skoro všetky
budovy. Alebo si požičajte audio sprievodcu, prípadne sa prihláste na
komentovanú prehliadku – oboje za príplatok, pravdaže.
 |
| Caligulov víťazný oblúk (R6) |
Prehliadkové trasy
Na oficiálnej mape Pompejí
i na ich webe nájdete návrhy na dvoj-, troj- či päťhodinovú trasu. My sme
tam strávili osem hodín a šli sme viac-menej po vlastnej ose, lenže ani
to nám nestačilo, aby sme videli všetko. Majte na pamäti, že nejde
o jednu pamiatku, ale o celé mesto, v ktorom žilo 10
až 20 tisíc obyvateľov. V rámci tej najkratšej trasy uvidíte skutočne iba
zlomok významných objektov z celého areálu, takže si vopred rozmyslite,
koľko času chcete venovať tomuto fascinujúcemu miestu.
Pre lepšiu orientáciu je areál
rozdelený do deviatich regiónov (niektoré nie sú kompletne odhalené),
v rámci ktorých sú budovy značené od jednotky. To však neznamená, že si
občas nebudete pripadať stratení. Zdalo sa nám, že názvy na mape nie vždy
sedeli s názvami na budovách, takže niekedy sme sa znovu našli, až keď sme
narazili na nejakú dôležitejšiu stavbu.
Najvýznamnejšie objekty, ktoré nechcete vynechať
Pretože je tu toho na videnie
tak neuveriteľne veľa, pokúsim sa tu spomenúť len to najzaujímavejšie (bohužiaľ,
nie všetko sa nám podarilo vidieť) a prejdem to postupne podľa regiónov
tak, ako sme ich navštívili my, začínajúc pri zadnom vstupe na Piazza Anfiteatro.
(Čísla v zátvorkách odpovedajú číslam jednotlivých budov na oficiálnej mape parku.)
REGIO II
Amfiteáter (Anfiteatro): Patrí medzi
najstaršie amfiteátre v starovekom Ríme. Bol postavený v roku 70 pred
n. l. a zmestilo sa doň až 20 tisíc divákov. V súčasnosti tam nájdete
výstavu viažucu sa ku koncertu skupiny Pink Floyd, ktorý tu odohrali
v roku 1971. [5]
Veľká palaistra (Palestra Grande): Slúžila na
fyzické, ale aj intelektuálne trénovanie miestnej mládeže – uprostred rozľahlej
štvorcovej plochy sa zachoval i bazén. Nájdete tu trvalú výstavu fresiek a dobových
artefaktov. [6]
Dom s Venušou v mušli (La casa
della Venere in conchiglia): Tento dom je známy najmä vďaka skvelo
zachovanej freske bohyne Venuše, po ktorej bol dom pomenovaný. [2]
 |
| Freske bohyne Venuše |
REGIO I
Záhrada utečencov (Orto dei Fuggiaschi): V dome, v ktorom sa kedysi usporadúvali hostiny, boli objavené pozostatky 13 ľudí, ktorí sa márne snažili utiecť sopečným mračnám prichádzajúcim v druhej vlne výbuchu sopky. Dnes tu nájdete ich odliatky. [16]
 |
| Záhrada utečencov |
Dom a termopolium Vetucia Placida (Casa e
Thermopolium di Vetutius Placidus): Dom je ukážkou len jedného z mnohých
obchodov v Pompejach, kde sa predávali nápoje a teplé jedlo. Termopolium bolo
predchodcom reštaurácie, takmer niečo ako naše súčasné rýchle občerstvenie.
V nádobách, ktoré boli zakomponované do pultu, sa skladovali tekutiny i jedlo.
[12]
Menandrov dom (Casa del Menandro): Je
typickou ukážkou domu vysoko postavenej rodiny. V átriu sa zachovali fresky so
scénami z Homérovej Iliady a Odysey a v podzemí domu sa našlo 118 kusov
strieborného príboru. [7]
 |
| Menandrov dom |
REGIO IX
Zatiaľ nezaznačené na mape sú
práve prebiehajúce vykopávky v deviatom regióne, ktoré si máte možnosť prezrieť
z mostových konštrukcií vedúcich ponad ne. Nesmie sa tu fotiť, takže odtiaľ
nemám žiadne zábery, ale bolo fascinujúce sledovať, ako vrstvu po vrstve
archeológovia postupne odhaľujú ďalšie časti histórie Pompejí. Prehliadka vedie
iba jedným smerom a na jej konci vyjdete neďaleko jedného z dvoch miestnych
bufetov.
REGIO VIII
Malé divadlo - Odeon (Teatro Piccolo – Odeion): Bolo
postavené v prvých rokoch kolonizácie tejto lokality a hrali sa tu predovšetkým
pantomímove predstavenia, ale aj spevácke vystúpenia. [12]
Veľké divadlo (Teatro Grande): Postavili ho
v polovici 2. storočia pred n. l. a hrali sa tu tradičné antické tragédie
i komédie. Bola to prvá verejná budova, ktorú sa im podarilo kompletne
oslobodiť spod nánosov sopečného materiálu. Zmestilo sa sem až 5 tisíc divákov
a pred slnkom ich chránila plachta, ktorá sa dala vytiahnuť a zase
zatiahnuť. [10]
 |
| Veľké divadlo |
Kasárne gladiátorov (Caserma dei Gladiatori): Pôvodne
akýsi vestibul pre divákov navštevujúcich divadlo sa premenil po zemetrasení v
roku 62 na kasárne pre gladiátorov. [11]
Bazilika (Basilica): Bývala jednou z
najhonosnejších budov hlavného fóra. Prebiehali tu obchodné jednanie
i súdy. Postavili ju zhruba 130 – 120 rokov pred n. l. a je jedným z
najstarších príkladov tohto typu budov v rímskom svete. [2]
Venušina svätyňa (Santuario di Venere): Venuša
bola patrónkou Pompejí a jej svätyňu vybudovali na umelo vyvýšenej terase
s výhľadom na Neapolský záliv. Svätyňa bola zničená pri zemetrasení v roku 62 a do výbuchu Vezuvu ju nestihli
zrekonštruovať. Pri vstupe do Pompejí cez bránu Porta Marina si ako prvú všimnete sochu týčiacu sa vysoko nad vami –
sochu Daidalosa vytvoril poľský sochár Igor Mitoraj a bola súčasťou výstavy
jeho diel z roku 2016. Po jeho smrti bola Pompejam darovaná. [1]
 |
| Socha Daidalosa na mieste, kde kedysi stála Venušina svätyňa |
REGIO VII
Hlavné fórum (Foro): Občianske fórum bolo
centrom spoločenského života, nachádzali sa tu všetky hlavné verejné budovy –
administratívne, súdne, obchodné i náboženské. [6a]
 |
| Hlavné fórum so sopkou Vezuv v pozadí |
Apolónova svätyňa (Santuario di Apollo): Je
jednou z najstarších náboženských budov v Pompejach. Bola postavená medzi
3 a 2 storočím pred n. l. [5]
Jupiterov chrám (Tempio di Giove): Dominoval
severnej strane fóra s Vezuvom týčiacim sa za ním. Bol vybudovaný v 2.
storočí pred n. l. za vlády Samnitov. [8]
Macellum: Je ukážkou starovekej rímskej tržnice. [12]
Kúpele na fóre (Terme del Foro): Súčasná
podobá kúpeľov pochádza z rekonštrukcie po zemetrasení v roku 62. Kúpele boli
rozdelené na ženskú a mužskú časť a obzvlášť veľký dôraz kládli na dekorácie,
napríklad sošky zdobiace výklenky na odkladanie šatstva. [10]
 |
| Mužská šatňa v kúpeľoch na fóre |
Stabijské kúpele (Terme Stabiane): Sú
najväčšími, najstaršími a zároveň najlepšie zachovanými kúpeľmi v Pompejach
(dohromady tu bolo päť verejných kúpeľov). [16]
Lupanárium (Lupanare): Slávny pompejský
nevestinec mal päť izieb so vstavanými posteľami a závesmi namiesto dverí.
Na stenách sú dodnes vidieť explicitné maľby, ktoré informovali o poskytovaných
službách, a spokojní zákazníci na nich zanechali svoje recenzie. [18]
REGIO VI
Dom Tragického básnika (Casa del
Poeta Tragico): Dom je slávny predovšetkým vďaka mozaike psa nachádzajúcej
sa v átriu s nadpisom CAVE CANEM - pozor na psa. Dnu sme sa nedostali, pretože
je otvorený iba v nedeľu. [4]
Dom Malej fontány (Casa Fontana Piccola): Dominantou
tohto miesta je malá fontána viditeľná už od vstupu do budovy. Je pokrytá
nádhernou farebnou mozaikou i mušľami. Bohužiaľ, budova bola v čase
našej návštevy – asi z dôvodu údržby – uzavretá. [3]
Faunov dom (Casa del Fauno). Dom bol pomenovaný
podľa sošky tancujúceho rímskeho boha Fauna. Významným nálezom bola mozaika
zachytávajúca boj medzi Alexandrom Veľkým a perzským kráľom Dareiom III. Na
mieste však uvidíte iba repliku, originál je uložený v Národnom
archeologickom múzeu v Neapole. [1]
 |
| Socha boha Fauna |
Dom Vettiovcov (Casa dei Vettii): Jeden z najbohatších
a najslávnejších domov v Pompejach. Jeho dominantou sú nádherné fresky,
ktoré dodnes vynikajú svojimi farbami. [11]
Nasledujúce dve miesta sú
súčasťou drahšej vstupenky Pompeii Plus.
Diomédesova vila (Villa di Diomede): Táto
luxusná vila sa nachádzala už za hranicami Pompejí a pomenovali ju podľa
neďalekej hrobky muža menom Marcus Arrius Diomedes, aj keď neexistuje dôkaz, že
by vlastnil tento dom. Bola jednou z prvých vyhrabaných budov. [18]
Vila Mystérií (Villa dei Misteri): Aj táto
skvelo zachovaná vila sa nachádzala na predmestí Pompejí. Je preslávená
predovšetkým svojimi ohromujúcimi freskami, ktoré patria medzi tie najlepšie
zachované fresky zo starovekého Ríma. [19]
 |
| Fresky vo Vile Mystérií |
Čo by ste možno ešte chceli vedieť
1. Takmer všetky objekty
nájdené ako v Herculaneu, tak i v Pompejách boli prenesené do Národného
archeologického múzea v Neapole, takže ak by ste si chceli obzrieť
sochy, mozaiky či predmety, ktoré prežili výbuch Vezuvu, musíte počas návštevy
Neapolu zamieriť sem.
2. Čo sa týka občerstvenia, k dispozícii
máte dva bufety (časom by k nim mala pribudnúť reštaurácia), ale aj tak si
radšej prineste vlastné jedlo, ak nechcete utrácať. Ich ponuka sa nám síce
nezdala až taká skromná, ale kvalitou a cenami sa príliš nepredviedli.
3. Na viacerých miestach
v parku nájdete fontánky s pitnou vodou. Čítala som však, že občas sa
im voda minie, takže tam určite nechoďte na sucho, obzvlášť v teplom
počasí (inak si budete kupovať veľmi drahú vodu v tom veľmi drahom bufete).
4. Majte na pamäti, že jedlo sa
smie v parku konzumovať len na vyhradených miestach. Na mapke sú tieto
piknikové body zaznačené.
5. Pompeje majú aj bezbariérový
prístup. Vzhľadom na charakter pamiatky sa nedostanete všade, ale aj na vozíku
môžete obísť väčšinu tých najvýznamnejších objektov, ak budete sledovať
bezbariérovú trasu zaznačenú na mape.
6. Psíkov ťažších ako 10 kíl
musíte nechať doma.
7. Do parku vás nevpustia
s batohom presahujúcim rozmery 30 x 30 x 15 cm. Pri každej vstupnej bráne
sú k dispozícii šatne, kde si môžete batožinu zdarma uložiť.
Čo by ste možno chceli v Pompejach ochutnať
L'antica pizzeria da Michele: Toto je jedna z pizzerií, ktoré nájdete asi
na každom zozname najlepších pizzerií v Neapole. My sme ju navštívili
tiež, akurát neviem, či sa to ráta, keď sme šli na jej pobočku v Pompejach.
Ja osobne som skôr „quattro formaggi“ typ dievčaťa a tú nemali v ponuke,
ale musím uznať, že som asi nejedla pizzu s chutnejším cestom. Navyše majú
prijateľné ceny, takže odporúčam zaradiť na zoznam.
Pasticceria De Vivo: Ak dostanete chuť na pravé kvalitné talianske gelato, navštívte túto cukráreň. Objednať si môžete buď osobne
u predavačky pri kase, alebo prostredníctvom automatu, kde si vyberiete
množstvo, zaplatíte účet a s vytlačeným lístočkom už idete
k pultu, kde len oznámite svoj výber príchutí. Ako v mnohých
talianskych gelatériách, aj tu si viete v rámci ceny jedného „kopčeka“
namiešať dve rôzne zmrzliny. A všetky naše chutili báječne.
Na záver
Návšteva Pompejí je silným zážitkom – nielen preto, aký bol osud tohto mesta
a mnohých jeho obyvateľov, ale aj vďaka tomu, ako vás dokážu preniesť do
minulosti. Aj keď viaceré budovy museli byť zrekonštruované, aby sa podarilo
zachrániť a udržať to, čo z nich zostalo, pôvodná topografia mesta
nebola od jeho výstavby zmenená a vy ho vidíte také, aké ho pred toľkými
storočiami postavili. Prechádzate sa po rovnakých cestách, akými kráčali
pôvodní obyvatelia, vidíte koľajnice v kameňoch, ktoré tam po sebe
zanechali koče, i dobové grafity na stenách budov.
Je fascinujúce, ako dokázal
výbuch Vezuvu mesto zničiť, ale zároveň tak dokonale zachovať, že sa dnes
môžeme prechádzať ulicami, ktoré by za iných okolností neprežili civilizačný
vývoj. Ak je to niečo, čo vás zaujíma, rozhodne by ste sem mali zamieriť
a ak sa ocitnete v okolí, určite by ste toto miesto nemali vynechať.
(Ceny uvádzané v článku
boli platné v septembri 2024.)
Mohlo by vás tiež zaujímať:
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára