The Bookland: Ako vidieť Neapol a neumrieť pri tom

Na prelome augusta/septembra 2024 sme sa vybrali do Neapolského zálivu. Po tom, čo sme navštívili antické mestá Herculaneum i Pompeje a vyliezli na sopku Vezuv, sme sa na tretí deň nášho výletu vrátili do Neapolu – tretieho najväčšieho mesta v Taliansku. Je súčasťou metropolitného mesta Neapol (v Taliansku je celkovo 14 metropolitných miest) a správnym strediskom regiónu Kampánia. Jeho počet obyvateľov presahuje 3,3 milióna, vďaka čomu patrí medzi najľudnatejšie mestá v Európe.

Historické centrum Neapolu bolo v roku 1995 zapísané na zoznam svetového dedičstva UNESCO a jeho panoráma je považovaná za jeden zo symbolov krajiny. Neapol býva často označovaný ako jedno z najkrajších miest v Taliansku – alebo to o ňom aspoň vravievali kedysi. Ja som okrem neho navštívila iba Rím a Benátky a môžem povedať len toľko, že Neapol je naozaj… iný.

CESTA DO NEAPOLU

Medzinárodné letisko Neapol-Capodichino (oficiálny taliansky názov znie: Aeroporto di Napoli-Capodichino, Ugo Niutta) sa nachádza necelých 6 km od centra Neapolu a obsluhuje celý región Kampánia. Napriek menšej rozlohe patrí medzi najvyťaženejšie letiská v Taliansku (štvrté či piate). Z Prahy sem lietajú spoločnosti Ryanair aj Wizz Air – my sme využili obe.

Oficiálne autobusy, ktoré premávajú medzi letiskom a centrom Neapolu, prevádzkuje spoločnosť Alibus. Autobus má štyri zastávky smerom do centra a päť zastávok smerom na letisko. Dostanete sa ním na hlavnú vlakovú/autobusovú stanicu Napoli Centrale aj do prístavu Molo Beverello, odkiaľ odchádzajú lode na ostrovy Capri, Ischia a Procida či do obľúbeného mesta Sorrento (loďou sa do Sorrenta dostanete rýchlejšie než vlakom, ale bude to drahšie).

Lístok na autobus do centra si môžete kúpiť v automate na stanici (automatov je tam viac, nemusíte stáť v dlhom rade pri tom jednom, ktorý má na sebe nadpis Alibus), no je otázne, či tým niečo získate. Lístky sa totiž dajú zohnať aj u vodiča (cestou späť sa nám za ne podarilo zaplatiť i kartou) a veľa ľudí to tak robí, takže keď sa konečne dostanete na zastávku, môžete – ako my – skončiť v nekonečnom rade a váš vopred kúpený lístok vám nedáva oprávnenie predbehnúť sa. Lístok navyše platí 90 minút od nákupu a keďže cesta na stanicu trvá asi 20 minút (30 minút do prístavu), zostáva vám hodina na to, aby ste vliezli do autobusu. Alternatívou je zaplatiť tých istých 5 € na osobu, ktoré dáte za lístok na autobus, jednému z miestnych taxikárov, ktorí vás zrejme odvezú do cieľa podstatne rýchlejšie.

Praktický tip – Presný časový harmonogram odchodov autobusov nájdete na webe letiska, ale autobusy chodia cez deň zhruba každých 10-15 minút, čo je presne ten čas, za ktorý sa zaplní kapacita jedného autobusu. My sme sa zmestili do toho tretieho. Ak však priletíte do Neapolu uprostred noci, taxík je vašou jedinou šancou dostať sa odtiaľ skôr než ráno.

Výhľad na Neapol a sopku Vezuv z pevnosti Sant'Elmo

UBYTOVANIE V NEAPOLE

Pri výbere ubytovania v tomto svojskom meste si dajte obzvlášť záležať na lokalite. Určite sa vyhnite oblastiam ako Scampia, Secondigliano, Forcella či San Giovanni a Teduccio a okoliu Napoli Centrale. Oblasti ako Quartieri Spagnoli a Spaccanapoli už patria do historického centra, ale ani tie nemajú najlepšiu povesť. Tými bezpečnejšími časťami mesta sú, logicky, tie najdrahšie. Zamerajte sa skôr na štvrte Vomero, Chiaia či Santa Lucia.

My sme strávili v Neapole dve noci a po veľmi dlhom prieskume sme si zvolili CasAlice B&B Napoli, ktoré sa nachádza vo štvrti Chiaia, zhruba 15 – 20 minút chôdze od Molo Beverello. Toto ubytovanie vám môžem s čistým svedomím odporúčať – pekné izby s novým, pohodlným vybavením, úžasné ticho, sympatický pán majiteľ (ktorý vynaložil veľa úsilia, aby nás niečím nakŕmil a napojil, keď sme mu oznámili, že nasledujúce ráno nestihneme raňajky) i dobrý výber jedla pri raňajkách, ktoré sme už stihli, na mňa urobili veľký dojem. A čo je možno najdôležitejšie, celý objekt je 24 hodín strážený.

CESTOVANIE PO NEAPOLE

Autobusy, trolejbusy, električky, metro, pozemná lanovka i vlaky – to všetko jazdí po Neapole, ale ani zďaleka nie v takej hustej sieti ako v Prahe či v Bratislave. My sme však okrem jednej jazdy lanovkou mestskú dopravu nevyužívali. Historické centrum Neapolu bez problému prejdete po vlastných.

Praktický tip – Dávajte si pozor pri nákupe lístkov. Existujú dva druhy – lístky dopravného podniku ANM a integrované lístky Unico Campania, ktoré využijete na spoje od všetkých dopravcov, vrátane ANM. Kupovať ich môžete v trafikách, automatoch alebo pomocou aplikácie Unico Campania (do ktorej sa musíte zaregistrovať e-mailom a telefónnym číslom a môžete kúpiť lístok len pre seba). My sme túto aplikáciu využívali iba na hľadanie spojov.

1-DŇOVÝ ITINERÁR V NEAPOLE

Hoci sme sa v Neapole viac-menej nachádzali tri dni, na objavovanie jeho zákutí a pamiatok sme mali jediný plný deň. Ani ten sme však nezačínali v Neapole, ale v Pompejach, odkiaľ sme sa v sobotu ráno dopravili vlakom na Napoli Centrale. Tu sa o pol desiatej ráno začala naša prehliadka mesta a skončila sa o pol ôsmej večer. Za ten čas sme stihli prejsť väčšinu najvýznamnejších pamiatok historického centra – nie všetky, ale väčšinu.

Pomník Giuseppe Garibaldiho

Len čo sme sa vymotali na hlavnej stanici, vybrali sme sa smerom na Piazza Mancini, kde sa nachádza Pomník Giuseppe Garibaldiho, talianskeho národného hrdinu bojujúceho za zjednotenie Talianska. Kúsok odtiaľ si odskočte do údajne najlepšieho neapolského pekárstva Sfogliatelle Attanasio unica sede, kde si môžete vystáť rad na sfogliatelle, sladké talianske pečivo z jemného lístkového cesta.

Neapolská katedrála

Po Via Alessandro Poerio sme sa dostali k stredovekému hradu Castel Capuano, ktorý do roku 2022 slúžil ako justičný palác. V súčasnosti tu sídli pobočka vysokej školy pre sudcov a štátnych zástupcov, preto budova nie je prístupná verejnosti. Nám to neprekážalo, pretože sme plánovali iba prejsť okolo, aby sme sa dostali na Via dei Tribunali. Na tejto typickej neapolskej uličke, ktorá sa tiahne do diaľky, je plná obchodíkov, ľudí a skútrov pokúšajúcich sa o vaše životy, si konečne uvedomíte, že sa naozaj nachádzate v Neapole – živom, hlučnom a chvíľami zapáchajúcom Neapole.

Našou prvou oficiálnou zastávkou bola Neapolská katedrála (Duomo di Napoli), najdôležitejší kostol v Neapole a sídlo neapolského arcibiskupa. V barokovej kaplnke je uložená ampulka s krvou sv. Januária, patróna mesta, ktorá trikrát do roka zmení skupenstva z tuhej na tekutú. Katolícka cirkev tento zvláštny jav nikdy neoznačila za „zázrak“ a vedci dodnes špekulujú, čo za tým stojí. Trik cirkvi? Reakcia látky vo fľaštičke na svetlo? Prítomnosť čudných mikroorganizmov? Ktovie.

Stavba katedrály bola dokončená na začiatku 14. storočia. Jej vnútro si môžete obzrieť zadarmo, ale jej súčasťou je aj platené múzeum.

Neapolské podzemie

Kúsok ďalej na Via dei Tribunali nájdete aj vstup do Neapolského podzemia (Napoli sotterranea), respektíve do jednej z niekoľkých oblastí neapolského podzemia, ktoré sú sprístupnené verejnosti. Tunely pod mestom stavali už Rimania a používali sa ako nekropoly, úkryty počas vojny a tiež na pašovanie drog neapolskou mafiou. Neoficiálne, pravdaže.

Vstupenku, ktorá vám umožní preskočiť rad, si viete kúpiť online na oficiálnom webe, kde si vyberiete konkrétny čas a jazyk prehliadky – angličtinu alebo taliančinu. Pokiaľ ste ochotní počkať si od 10 do 90 minút, môžete si lístky kúpiť na mieste. My sme mali šťastie, pretože sme čakali iba tých 10 minút. Cena plnej vstupenky je 15 €, do 24 rokov zaplatíte 10 € a deti do 10 rokov platia 8 €.

Napoli sotterranea je najnavštevovanejšou pobočkou neapolského podzemia, zrejme vďaka jeho dobrej polohe v historickom centre. V rámci tejto prehliadky sa dostanete do tunelov a cisterien nachádzajúcich sa až 40 metrov pod zemou, vrátane fascinujúcich úzkych chodbičiek merajúcich sotva 40 cm na šírku a topiacich sa v úplnej tme, ktoré určite nie sú vhodné pre klaustrofobikov. V rámci prehliadky si môžete prezrieť aj objavené základy grécko-rímskeho divadla.

Neapolské podzemie by ste pri návšteve Neapolu rozhodne nemali vynechať.

Spaccanapoli

V rámci blúdenia uličkami historického centra sme sa dostali aj na slávnu ulicu Spaccanapoli, ktorá vedie pozdĺžne s Via dei Tribunali. Na mape ju však budete hľadať márne, pretože to nie je oficiálne pomenovanie ulice. Jej názov by ste mohli doslovne preložiť ako „rozdeľovač Neapolu“, pretože vizuálne rozdeľuje mesto na dve časti. Najlepšie to uvidíte, ak vystúpiť na hrad Sant'Elmo, ktorý sa nachádza na pahorku Vomero. Na ulicu je zakázaný vstup autám a je plná obchodov a pizzerií. My sme sa zastavili pri okienku cukrárne, kde sme si dali pekne vyzerajúci dezert s ovocím, plnkou a koláčikmi zvanými babà na vrchu. Je to tradičný neapolský zákusok z jemného nadýchaného pečivo namočený v tekutine, najčastejšie v rume.

Na tejto ulici nájdete napríklad kostol Gesù Nuovo (Chiesa del Gesù Nuovo) z konca 16. storočia, ktorý vyniká svojou neobvyklou fasádou z mohutných kvádrov, alebo barokový Obelisk svätého Dominika (Obelisco di San Domenico), druhý najstarší obelisk v Neapole.

Výhľad na Neapol z pevnosti Sant'Elmo, odkiaľ je dobre vidieť Spaccanapoli

– neapolské ulice, ktoré rozdeľujú mesto na dve časti

Piazza Dante

Zo Spaccanapoli sme odbočili na Via S. Sebastiano a odtiaľ do pešej uličky smerom k bráne Port'Alba, ktorá je pozostatkom jednej z pôvodných brán vedúcich do Neapolu. Za ňou sa rozprestiera Piazza Dante, námestie so sochou Dante Alighieriho. Tu sme si na osvieženie dali citrónový džús z čerstvo vytlačených citrónov a bol… veľmi citrónový. Citróny sú pre túto časť Talianska akýmsi symbolom, pretože sa pestujú v oblasti pobrežia Amalfi. Asi najtradičnejším suvenírom, ktorý si môžete priniesť z návštevy Neapolského pobrežia, je limoncello – likér vyrábaný z citrónovej kôry, cukru, vody a vysoko percentného liehu, napríklad vodky.

Tip na program – Ak sa z Piazza Dante vydáte po hlavnej ceste Via Enrico Pessina, dôjdete až k Národnému archeologickému múzeu (Museo archeologico nazionale di Napoli), v ktorom nájdete (okrem iného) rozsiahlu zbierku predmetov vykopaných v ruinách antických miest Herculaneum a Pompeje. Pretože sme mali na Neapol jeden deň, rozhodli sme sa múzeum vynechať, ale teraz by som to rozhodnutie zmenila. V Herculaneu ani v Pompejách toho mimo samotných ruín veľa nenechali. A hoci ruiny ako také sú, samozrejme, fascinujúce, rada by som videla aj ďalšie veci, ktoré dokázali prežiť výbuch Vezuvu.

Pevnosť Sant'Elmo

V tomto bode našej prehliadky sme museli zmeniť smer, pretože sme dostali možnosť ubytovať sa skôr a naše batohy nás v tom teple tak mučili, že sme sa jej hneď chopili. Ukrátilo nás to asi o hodinu času, ale v konečnom dôsledku to stálo za to. O druhej poobede sme tak statočne nadviazali tam, kde sme skončili, akurát sme sa k nášmu ďalšiemu cieľu vybrali z inej strany.

Aby sme uľavili unaveným nohám a získali naspäť trochu toho strateného času, vyviezli sme sa na kopec Vomero pozemnou lanovkou. V meste sú štyri lanovky a jedna z nich má stanicu aj neďaleko Piazza Dante, takže ak by ste sa chceli držať nášho itinerára, stačí vám nájsť si cestu na zastávku Montesanto a vyviesť sa lanovkou na konečnú stanicu.

Dôvodom tohto výstupu bola pevnosť Sant'Elmo (Castel Sant'Elmo), ktorá tu stojí od 14. storočia, ale svoj zaujímavý hviezdicový tvar získala až pri prestavbe v 16. storočí. Kedysi vojenská pevnosť je dnes sídlom múzea histórie umenia, takže za jeho hradbami nenájdete žiadne fascinujúce exponáty (ak nie ste milovníkom umenia). Návšteva tohto miesta však stojí za to, pretože sa vám z hradieb naskytne báječný 360-stupňový výhľad na celý Neapol a jeho blízke i vzdialené okolie. Plné vstupné vás vyjde na 5 €, znížené na 2 € a hoci sme tam šli v sobotu o pol tretej, bolo tam skoro prázdno.

Z pevnosti sme sa vybrali dole po Via Pedamentina a San Martino, ktorú tvorí asi 414 schodov, má dĺžku 700 metrov a prevýšenie 100 metrov. Schody ako také nie sú ničím fascinujúce, ale máte odtiaľ stále pekný výhľad na Neapol.

Pevnosť Sant'Elmo je taká obrovská, že sa zblízka nedá poriadne odfotiť

– na tomto širokouhlom zábere si však môžete všimnúť jej hviezdicový tvar

Španielska štvrť

Našou ďalšou zastávkou bola slávna Španielska štvrť (Quartieri Spagnoli), kde boli v 16. storočí ubytovaní španielski vojaci. Táto štvrť nemá dobré meno, dlhé roky bola označovaná za mafiánsku a temné uličky s ošarpanými domami vo vás nemusia zanechať najlepší dojem. Miestni však robia všetko pre to, aby povesť tohto miesta zmenili. Nájdete tam množstvo podnikov i obchodíkov, najmä so suvenírmi pre futbalových nadšencov a viacero pietnych miest venovaných argentínskemu futbalistovi Diegovi Maradonovi, ktorého Neapolčania skrátka milujú. Je to miesto, ktoré by ste počas svojej návštevy Neapolu nemali vynechať, ale dávajte si väčší pozor na peňaženky.

Via Toledo

Pozdĺžne so Španielskou štvrťou sa tiahne slávna ulica Via Toledo, ktorá vedie od Piazza Dante až po Piazza del Plebiscito. My sme si ju v rámci našej odbočky na ubytovanie prešli celú, ale znovu sme sa na ňu vrátili po tom, čo sme sa trochu pomotali po Španielskej štvrti. Nájdete tu množstvo luxusných obchodov so značkovým oblečením, drahých reštaurácií a predovšetkým extrémneho množstva ľudí. Mimo prístavu som asi nikde inde nevidela pohromade toľko ľudí ako na Via Toledo.

Tip na program – Neapolské stanice metra majú zaujímavé dizajny a veľmi som chcela vidieť práve stanicu Toledo, ale pri našom tradičnom nestíhaní sme sa do nej nedostali. No vy si ju určite pridajte na zoznam a skočte si ju obzrieť.

V rámci prechádzky po Via Toledo môžete odbočiť do najvyššej zastrešenej nákupnej pasáže v Európe zvanej Galéria Umberta I. (La galleria Umberto I). Pohľad na jej strop je fascinujúci a uprostred nájdete mozaiky zachytávajúce znamenia zverokruhu.

Galéria Umberta I.

Castel Nuovo

Ak po návšteve Galérie Umberta I. z Via Toledo vyjdete von na opačnej strane a vyberiete sa smerom doľava, po pár metroch uvidíte gotický hrad z konca 13. storočia – Castel Nuovo (doslova Nový hrad). Bol postavený ako sídlo neapolského kráľa francúzskeho pôvodu – Karola I. z rodu Anjouovcov, ale on sám v ňom nikdy nebýval. V priebehu storočí ho používali Bourbonovci i Habsburgovci, ale dnes tu sídli múzeum (Museo Civico), kde si môžete prezrieť predovšetkým maľby a fresky. Vstupné pre dospelého stojí 6 €, všetci pod 18 a nad 60 majú vstup zdarma.

Hrad samotný vyniká svojím nezvyklým lichobežníkovým tvarom s mohutnými vežami a zvonku si ho viete obzrieť zo všetkých strán (ale nedá sa vyslovene obísť dookola). Čítala som, že sa príliš nevyplatí navštevovať ho, takže sme vnútri neboli (a aj keby sme chceli, nezostával by nám na to čas).

Od hradu pokračovala naša cesta na neďaleké námestie Piazza del Plebiscito po Via San Carlo. Ak by ste Castel Nuovo obišli zľava smerom dole, ocitnete sa pred pomyselnými bránami prístavu Molo Beverello – aj touto cestou sa dostanete na námestie, avšak to sa nachádza o pár metrov vyššie a nikto tam nepostavil schodisko, takže si musíte urobiť menšiu obchádzku, aby ste sa vrátili hore.

Castel Nuovo

Piazza del Plebiscito a Kráľovský palác

Nesmierne rozľahlé Piazza del Plebiscito, otvorené od polovice 19. storočia, od seba oddeľuje dve významné Neapolské stavby. Na jednej strane stojí Bazilika svätého Františka z Pauly (Basilica di San Francesco di Paola), ktorá vzhľadom pripomína rímsky Pantheon a do vnútra sa môžete pozrieť zadarmo. Na opačnej strane stojí Kráľovský palác v Neapole (Palazzo Reale), ktorý kedysi slúžil ako kráľovská rezidencia. Postavili ho na začiatku 17. storočia, ale po bombardovaní v roku 1943 musel byť zrekonštruovaný. V súčasnosti v ňom sídli múzeum, niekoľko mestských úradov a tiež Národná knižnica, v ktorej nájdete zbierku zvitkov objavených v neďalekom Herculaneum. Plné vstupné do paláca stojí 15 €, osoby vo veku 18 – 25 rokov platia 2 € a pod 18 je vstup zdarma.

Návštevu Kráľovského paláca som mala na svojom zozname a veľmi ma mrzí, že sme sa nestihli pozrieť dnu. Nedá sa povedať, že by som jeho návštevu takto s odstupom času za niečo vymenila, skôr by som povedala, že jeden deň na Neapol skrátka nestačí.

Bazilika svätého Františka z Pauly na Piazza del Plebiscito

Castel dell'Ovo

Deň sa blížil ku koncu, ale my sme pred sebou ešte stále mali jeden významný bod. Z námestia sme sa vybrali po Via Cesario Console smerom k pobrežiu – s dôležitou zastávkou v podniku Green Garden na úžasné gelato (nasledujúci deň sme sa tam vrátili, aby sme otestovali ďalšie príchute). Cestou sme minuli aj krásnu fontánu – Fontana del Gigante. Naším cieľom však bol Castel dell'Ovo alebo Vaječný hrad (pomenovaný podľa legendy o rímskom básnikovi Vergíliovi, ktorý do jeho základov vložil magické vajíčko, ktorého poškodenie prinesie Neapolu pohromu).

Tento stredoveký hrad leží na niekdajšom ostrovčeku Megaride, z ktorého je dnes polostrov. Je to najstarší hrad v Neapole. Jeho súčasná podoba pochádza z 15. storočia, ale samotný ostrov osídlili Gréci už 6. storočí pred n. l. Ešte v 20. storočí slúžil na vojenské účely, ale dnes je otvorený verejnosti. Viac-menej. Počas našej návštevy bol uzavretý z dôvodu rekonštrukcie a z polovice obložený lešením, ale keď sme sa prešli ďalej po Via Partenope, mali sme naň relatívne pekný výhľad.

Cestou na ubytovanie sme sa pristavili pri jednom z množstva obchodíkov a stánkov, kde podávajú slávny taliansky drink Limoncello Spritz. Dali sme si len malý pohár na ochutnávku, ale skoro som sa vrátila po ďalší. (Našťastie len skoro, pretože je extrémne silný!)

Fontana del Gigante

Castel dell'Ovo

NEAPOL A BEZPEČNOSŤ

Existuje talianske príslovie: „Vidieť Neapol a zomrieť“. Nevie sa, kto s ním prišiel, ale spopularizoval ho Johann Wolfgang von Goethe vo svojej knihe Cesta do Talianska. Znamenalo to, že po tom, čo ste videli Neapol, už neuvidíte nič úžasnejšie. Dnes z toho často vzniká ironickejšie: Keď uvidíte Neapol, môžete veľmi jednoducho umrieť. Auvajs.

Úprimne, netušila som, že Neapol je považovaný za jedno z najnebezpečnejších miest v Európe, dokiaľ som sa ho nerozhodla navštíviť. Iste, ľudia majú rozličné názory a zážitky, žiadne miesto sa univerzálne nepáči každému, ale na môj vkus som až príliš často narážala na vyjadrenia, že by sa sem dotyční už nevrátili a že to pre nich bol hrozný zážitok. Znervózňovalo ma to.

Aká je realita? Nuž, ťažko budem oponovať názorom, pocitom a zážitkom iných ľudí a nebudem vám ani hovoriť, že nič z toho nie je pravda len preto, lebo my sme sa s ničím zlým nestretli. Možno sme skrátka mali šťastie. A možno sme boli opatrní. Ubytovanie sme si vyberali dôkladne, neflákali sme sa po meste v noci (ale ani sme nezaliezli na ubytovanie pred západom slnka) a dbali sme na bezpečnosť svojich vecí tak veľmi, ako to šlo. Určite pomôže, ak si na seba budete dávať pozor (aj jeden na druhého, ak cestujete viacerí), vyhnete sa rizikovým situáciám, ktoré máte možnosť ovplyvniť, a spoľahnete sa na zdravý sedliacky rozum.

Iste, Neapol je extrémne chaotickým mestom. Musíte sa mať na pozore pred vreckovými zlodejmi aj pred bláznami na mopedoch, ktorí radi strhávajú kabelky z pliec. Na ceste vás ľahko zrazia, ak nemáte oči na stopkách. V úzkych neapolských uličkách to posmrdkáva a musíte sledovať, kam šliapete. Ak viete, že je to pre vás priveľa negatívnych podnetov, radšej choďte na výlet niekam inam. No ak mu dáte šancu, zažijete niečo vskutku svojské a netradičné.