V čase, keď ma Najhoršia oslovila, k nej nebola zverejnená ani anotácia - zaujala ma podľa krátkej ukážky. Tá mi napovedala, že to bude čítanie o tínedžeroch, psychickom zdraví a navyše skvele napísané. Nemýlila som sa, no vám predsa len skúsim poskytnúť viac informácií.
Kniha na 240-tich stranách rozpráva príbeh šestnásťročnej Adriany formou denníkových zápiskov. Adriana nechce nič zvláštne - zišla by sa jej trocha lásky, pozornosti a možno nejakí kamaráti. Spolužiaci na strednej ju však šikanujú, lebo medzi nich dokonale nezapadá, rodičia ani učitelia jej problémom nevenujú pozornosť a u Adriany sa pomaly ale isto zhoršujú depresie, ktoré prerastajú až do sebapoškodzovania.
Autorka sa pri písaní sčasti inšpirovala vlastnými skúsenosťami a svojim čitateľom odkazuje množstvo dôležitých vecí. Slovami anotácie, "Katarína Gulai prináša jej príbeh ako memento pre rodičov, ktorí často kvôli zaneprázdnenosti citovo zanedbávajú svoje deti. Memento pre učiteľov, ktorí, hoci zaznamenajú zlé správanie voči konkrétnemu žiakovi na škole, neurobia dosť pre to, aby ho zastavili."
U Adriany sa toho zbehlo fakt veľa. No s rodinnými problémami, šikanou či depresiami sa stretávame aj nezávisle od seba a tak povediac na dennom poriadku. Povedala by som, že každý z nás má aspoň v niečom podobnú skúsenosť alebo niekoho takého pozná. Tento príbeh sa teda svojimi témami a výčitkami voči našej spoločnosti skutočne týka všetkých (hoci pochybujem, že si ho prečítajú alebo pochopia tí, ktorí by naozaj mali). Lenže, samozrejme, vhodne zvolený námet a dôležité posolstvo nestačia. Našťastie v tomto prípade ani nemusia.
Ako prvá vec ma totiž zaujal štýl písania. Autorka si zvolila formu denníka šestnásťročného dievčaťa, čo nie je najjednoduchšia úloha, a poradila si s ňou bravúrne. Adriana pôsobí maximálne autenticky vďaka jazyku, ktorý používa (nechýbajú hovorové výrazy či v dnešnej dobe také rozšírené anglické frázy), i vďaka svojim myšlienkovým pochodom.
O nič menej autentické nie je ani zobrazenie každodennej slovenskej reality. Nedokonalosti nášho školského či zdravotníckeho systému; konkrétne zlyhania osôb, ktoré majú povinnosť pomôcť a neurobia to; rozšírené predsudky voči duševným chorobám - to všetko a ešte viac je v knihe zachytené trefne, kriticky a zároveň s dávkou Adrianinho typického humoru.
Čo sa týka postáv, psychika hlavnej hrdinky je rozhodne prepracovaná a taktiež si cením, že sa z Adriany nestala iba chodiaca diagnóza. Nadšene číta, vymýšľa príbehy, počúva hudbu,... Skrátka pôsobí ako osoba, ktorá by mohla existovať. Mimochodom, autorke patrí tiež plusový bod za všetky popkultúrne narážky! Ostatné postavy vnímame trochu obmedzene, očami rozprávačky, s čím vzhľadom na formát a rozsah nemám problém. Nehovoriac o tom, že sú Adrianine pozorovacie schopnosti výborne rozvinuté a dokáže udrieť klinec po hlavičke.
Kniha sa nedrží takého klasického príbehového vzorca, vlastne ide skôr o akýsi realisticky pôsobiaci výsek zo života. Na jednej strane tento prístup dokážem pochopiť a do istej miery dokonca oceniť, ibaže na druhej strane by som možno predsa len trochu tradičného "deja" či aspoň výraznejšie rozuzlenie ocenila. Takto som obrátila poslednú stranu a zmätene sa vrátila naspäť - naozaj som sa práve teraz z ničoho nič ocitla na konci?
Celkovo by som povedala, že ak znesiete čítanie o témach zmienených v anotácii a miestami poriadne deprimujúcu atmosféru (poplakala som si), Najhoršiu by ste si určite nemali nechať ujsť. Ide totiž o skvele napísanú slovenskú (!) knihu, ktorá má čo povedať a dokonca na ňu ani nepotrebujete veľa času. Ja som sa jej za ten trochu nijaký záver napokon rozhodla udeliť 4 hviezdičky, no pripájam ešte vrelé odporúčanie. Je to totiž jedno z tých diel, ktoré vám bude vŕtať v hlave dlho po prečítaní.
Za poskytnutie recenzného e-booku ďakujem vydavateľstvu Ikar, čo však nijako neovplyvňuje úprimnosť mojej recenzie.
Ya čítavam zriedkavo, každopádne je dobré, že sa píšu aj takéto knihy s nie veľmi ľahkým námetom a som rada, že v konečnom dôsledku príbeh hodnotíš pozitívne :-)
OdpovedaťOdstrániťToto pokiaľ viem nie je YA, hoci by sa pár spoločných čŕt našlo. :D V každom prípade však kniha za prečítanie určite stojí a súhlasím, že také treba písať.:)
OdstrániťTy jo to zní fakt dobře. Rozhodně si ji připisuji na seznam. :)
OdpovedaťOdstrániťTeším sa a dúfam, že sa keď tak bude páčiť.:)
Odstrániť