S knihami o knihách: Dôležité čítanie

~ alebo knižné odporúčania trochu inak ~

Vystupujem z autobusu a sotva sa moje nohy dotknú zeme, už si prudkým pohybom strhávam rúško z tváre - kiežby sa konečne skončilo toto nezmyselné divadlo o "nebezpečnom víruse" a mohli sme tie neúčinné mučiace nástroje vyhodiť!

Ponáhľam sa k najbližšej kaviarni s posedením na vonku a pripomínam si, že mi môj dnešný knižný hosť prisľúbil len krátke stretnutie (čo iné čakať od krátkej 240-stranovej knihy?), takže určite nesmiem spustiť tirádu o tom, čo všetko nefunguje v našom štáte. Navyše ide o pôvodnú slovenskú knihu, takže o tom určite vie svoje.

S mojou knižnou spoločnosťou - napriek zúrivo páliacemu slnku je celá v tmavom - sa takmer zrazíme pri príchode. Vymeníme si niekoľko zdvorilostných fráz, objednáme si spoločný džbánik citronády a usadíme sa do tieňa. S hlbokým nádychom začínam náš krátky rozhovor. Zdravím a ďakujem, že si sa rozhodla zastaviť na Booklande! Môžeš sa nám na úvod predstaviť?

Ahoj a ja ďakujem za pozvanie. Som prvá kniha z pera slovenskej autorky, ktorá mimochodom učí na gymnáziu a tvrdí, že "často lepšie rozumie analytickej geometrii ako ľuďom a ich správaniu". No, ja by som rada dodala, že výborne rozumie tiež mojej hlavnej hrdinke, ktorej denníkovými zápiskami vyplnila moje stránky.

Prikyvujem a nalievam si trochu citronády, ktorú nám práve priniesli. Ešte čitateľom prezraď, kto je tvoja hlavná hrdinka a čím je výnimočná.

Možno svojou fantáziou? Pointa však nie je v tom, že by bola Adriana výnimočná kvetinka ako vystrihnutá z priemernej young adultky. Niekoho ako Adriana určite poznáte aj vy - ak ňou nie ste. V každom prípade, je to šestnásťročné dievča, ktoré chce žiť pokojný život s dobrými rodinnými vzťahmi a nejakými kamarátmi... A nie je jej to dopriate.

Vidím, že moja spoločnosť posmutnela a mňa tiež trochu bodá pri srdci - pri čítaní tohto smutne realistického príbehu by sa mi bol zišiel balík vreckoviek. Obsahuješ síce denníkové zápisky tínedžerky, ale pokiaľ viem, nie si vyslovene určená tínedžerom. Môžeš to vysvetliť?
Nuž... Rozprávam síce Adrianin príbeh, ibaže v tom príbehu významnú úlohu zohrávajú dospelí okolo nej - učitelia, rodičia -, ktorí svojimi zlyhaniami situáciu zhoršujú. Takže... Som varovanie. Varovanie rodičom, pedagógom... Aby nezanedbávali svoje deti, nezľahčovali ich trápenie...

Stránky knihy usadenej vedľa mňa nepokojne šuštia. Chvíľu mlčky sedíme a popíjame. Okej, skúsme byť trochu konkrétnejší - ktorým témam sa venuješ, na čo by mali byť čitatelia pripravení?
Šikana v škole, depresia, sebapoškodzovanie, zanedbávajúca výchova, celkovo rodinné problémy... Plus si rozhodne viem trefne rýpnuť do systému. Och a prípadní čitatelia by sa určite mali pripraviť i na množstvo anglických fráz, ktoré moja hlavná hrdinka s obľubou používa.

Napriek všetkému sa trochu pousmejem - toto máme s hlavnou hrdinkou rozhodne spoločné. Skvelé, ďakujem pekne a dúfam, že si ťa nájdu tí praví čitatelia!
Ďakujem, to sme dve.

 

Niekoľko minút strávime nezáväznou konverzáciou nad zvyškom citronády - musím sa predsa vyrozprávať zo svojich spoilerových dojmov. Potom sa rozlúčime a mne behá hlavou, že je táto kniha krátka, no dôležitá a rovnako vnímam aj dnešné stretnutie.

***

Nech sa páči, zoznámte sa s knihou Najhoršia od slovenskej autorky menom Katarína Gulai! Neskôr pribudne recenzia, ale už teraz za poskytnutie knihy veľmi pekne ďakujem vydavateľstvu Ikaru.

Kniha Kataríny Gulai rozpráva príbeh stredoškoláčky Adriany, voči ktorej sa vzoprel celý svet. Pochopenie a pozornosť nenachádza u apatických rodičov, v škole zažíva kvôli svojej inakosti šikanovanie, potichu trpí depresiami, ktoré prerastajú do sebapoškodzovania. Myslí si o sebe, že je najhoršia. Autorka Katarína Gulai prináša jej príbeh ako memento pre rodičov, ktorí často kvôli zaneprázdnenosti citovo zanedbávajú svoje deti. Memento pre učiteľov, ktorí, hoci zaznamenajú zlé správanie voči konkrétnemu žiakovi na škole, neurobia dosť pre to, aby ho zastavili. Po prečítaní Adrianinho príbehu získava čitateľ pocit, že najhorší sme my všetci, ktorí sme slepí voči problémom tých najzraniteľnejších - detí.

Počuli ste už o knihe? Zaujala vás? Máte radi denníkový formát kníh?