11. 9. 2021

Minirecenzie: Zn. Ďalšia dávka YA fantasy

Sasha Nanua & Sarena Nanua: Sisters of the Snake (#1)

Príbeh sa odohráva v kráľovstve, v ktorom zvykli prekvitať rôzne podoby mágie, no teraz už ostala iba hadia mágia a používa ju výlučne krutá kráľovská rodina. Niet divu, že sa Ria a jej zlodejský parťák Amir usilujú z krajiny utiecť. V snahe získať prostriedky sa však Ria v paláci stretne s princeznou Rani a dievčatá zistia, že sú dvojičky. Rýchlo sa dohodnú na vzájomnej výpomoci. Ria ostane v paláci namiesto Rani, aby sa dozvedela niečo o svojej minulosti, a Rani sa konečne dostane do skutočného sveta, o ktorom nič nevie, aby splnila posledné prianie svojho mŕtveho učiteľa a dokázala otcovi i sebe vlastnú hodnotu. Samozrejme, ich výmenu si zázračne nikto nevšimne, každej sestre sa zapáči chalan, ktorý sa motal okolo tej druhej, a nakoniec bude ešte treba spoločnými silami zachrániť celé kráľovstvo.

Za silnú stránku tejto knihy považujem inšpiráciu indickou mytológiou a kultúrou. Z tej autorky ťažili naozaj naplno a vytvorili tak zaujímavé prostredie a jedinečnú atmosféru. Obzvlášť hadia mágia ma fascinovala. Práve Shima, had spojený s princeznou, je snáď najsympatickejšia (alebo minimálne najzábavnejšia) z postáv. S ostatnými postavami a zápletkou je to už horšie. Ria a Rani začínajú ako stereotypné figúrky a ani ich charakterový vývoj ničím neprekvapí. Aj vedľajšie postavy radím skôr do kategórie neurazí, nenadchne. Rovnako dej pri bližšom pohľade neobstojí najlepšie. Jasné, autorky si ako námet vybrali klišé, ktoré si skrátka vyžaduje istú dávku fantázie na to, aby fungovalo a zabavilo. Akurát že sa vôbec nesnažili svoju verziu niečím odlíšiť alebo do nej vniesť trochu logiky. Aby som to zhrnula, Sisters of the Snake nie je žiadna knižná katastrofa – zaslúži si svoje body za tú indickú mytológiu či dôraz na rodinu a celkovo ide o milú YA fantasy oddychovku. Ale zároveň je táto kniha... priemerná. 3*.


Andrew Shvarts: It Ends in Fire

Alka žije v republike ovládanej skorumpovanými čarodejníkmi, ktorí si podrobujú okolité národy a obyčajných ľudí zneužívajú ako otrokov. Jej otec sa vzoprel systému a Alka videla oboch rodičov umierať. Následne sa dostala k rebelantskej skupine, pre ktorú predstavovala výbornú príležitosť, ako Mágov poraziť zvnútra. A tak trénovala, klamala, zabíjala a napokon sa v sedemnástich vydávala za niekoho iného, aby sa dostala na prestížnu školu pre čarodejnícku smotánku. Tá je rovnaká ako zvyšok sveta – plná nespravodlivosti a nerovnoprávnosti. A predsa tu Alka nachádza nečakaných spojencov...

Hneď na prvých pár stranách sa oboznámime s autorovým nápaditým magickým systémom (plným špeciálnych nožov na vyrezávanie magických symbolov v inej realite) a Alka sa preukáže ako nebezpečná vrahyňa, ktorá je ochotná pre misiu urobiť čokoľvek. Následne nenáhlivým tempom spoznávame na striedačku školu a Alkinu minulosť, čo je doplnené zbytočne dlhými popismi. Postupne sa však všetko rozbehlo a človek si vďaka autorovým neľútostným zvratom nemohol byť ničím istý.

Najviac som si užila prostredie školy. V istých bodoch pripomína Rokfort, akurát všetky požičané námety cynicky obráti naruby. Delenie študentov na skupiny počas veľkej ceremónie? Samozrejme, len ich vopred rozdelíme podľa spoločenského statusu. Čarodejnícky turnaj, ktorý má vyhrať tá najlepšia skupina študentov? Iste, ibaže prípustný víťaz je aj tak iba jeden. Naopak ma sklamali vzťahy a ich postavy. Niežeby nemali potenciál. Alka je komplexná postava s komplikovanou morálkou, no mám dojem, že som stále čítala o jej menej podstatných interakciách s inými postavami a to, čo bolo neskôr prezentované ako značne osudové city, som poriadne nevidela vznikať. Autor sa v mnohom držal pri zemi, lenže pri tom jednom dôležitom vzťahu a ešte v niekoľkých vnútorných monológoch dokázal zrazu dať na papier toľko pateticko-dramatických vetičiek, že mi celkový dojem trochu pokazil. 4*.


T. L. Huchu: Library of the Dead (#1)

Ropa vyrástla v postapokalyptickej verzii Edinburghu, kde sa Google a podcasty stretávajú s takými nízkymi životnými štandardmi, že u Ropy doma nemajú ani záchod na splachovanie. Ropa sa vykašľala na školu a v štrnástich sa celé dni premáva pochmúrnym mestom a odovzdáva odkazy od duchov pozostalým, aby zarobila dosť peňazí na uživenie svojej takmer slepej babičky a mladšej sestry. Lenže keď v meste začnú záhadne miznúť deti, poruší vlastné pravidlá a pustí sa do vyšetrovania zdarma, čím spustí kolotoč bláznivých udalostí.

Osobne ma zaujal svet, ktorý nám autor predstavoval. Čo sa týka magického systému, mágia je v tomto svete úzko prepojená s vedou a existujú na ňu rôzne teórie. Prostredníctvom Ropy, ktorej predkovia žili v Zimbabwe, sa v príbehu vyskytli aj neopozerané exotické prvky. Už fakt, že na komunikáciu s duchmi potrebuje špeciálny hudobný nástroj, stojí za povšimnutie. Dej sledujeme z pohľadu Ropy a jej vnútorný hlas znie ako drzý malý Škót, ktorý kašle na gramatiku a nedáva si servítky pred ústa. Ropa je celkovo zaujímavá postava, hoci som mala miestami problém uveriť, že má iba štrnásť. Rovnako vedľajšie postavy dokážu zaujať, no neostalo im práve veľa priestoru. Oceňujem, že sme sa v príbehu nedočkali žiadnej romantiky (nehodilo by sa to k Rope) a ako pekne tu boli vykreslené rodinné väzby. Čo sa týka deja, je to skôr jednoduchší úvod do čohosi väčšieho, ale udalosti i malé náznaky do seba šikovne zapadli a aspoň sa popri hlavnej zápletke našiel čas pozorovať Ropu pri bežnej práci a trochu spoznať tento nový Edinburgh. Celkovo knihu vnímam ako rýchle, nápadité čítanie so super prostredím, podaním a atmosférou. 4,5*.


Adrienne Young: Fable (#1)

Fable sa narodila vo svete, kde je nebezpečné mať niekoho rád a ešte nebezpečnejšie je dať to najavo pred ostatnými. Vlastný otec – úspešný obchodník a kapitán rozrastajúcej sa flotily – ju po matkinej smrti nechal na zabudnutom ostrove plnom zlodejov, aby sa naučila prežiť. Fable sa vlastnými silami vyhrabe z úplného dna a napokon sa jej za dramatických okolností podarí zaplatiť si „odvoz“ na istej obchodníckej lodi. Jej posádku tvorí iba niekoľko tínedžerov, ktorí majú množstvo tajomstiev. A hádam najzáhadnejší je ten nepresvedčivo odmeraný kapitán...

Zápletka je naozaj jednoduchá, zvraty veľmi neprekvapia a neocenila som ani lacný otvorený koniec. Čo sa týka romantiky, holubičky tu akosi prešli od ničoho ku všetkému na pár stranách. Navyše autorka získava cenu sa najviac klišé bozk, aký som kedy čítala. Odfláknutej romantiky je podľa mňa v tomto prípade naozaj škoda, lebo postavy ako také majú potenciál. Vyslovene fascinujúco pôsobil otec Fable – je to presne ten typ nečiernobieleho drsňáka, ktorý vylepší každý príbeh. Potenciál mal tiež svet, ktorý nám autorka predstavuje. Zo stránok priam sršala správna pirátska atmosféra. Čitateľskému zážitku neublížil ani jednoduchý, dynamický štýl písania či primerane nízky počet strán. Inými slovami, Fable má pomerne dosť chvályhodných prvkov a funguje ako príjemná oddychovka. Zároveň je v nej toho však akosi málo – či už ide o dej, akciu alebo vydarenú romantiku. 3*.

obálky z goodreads.com

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára