Aiden Thomas: Cemetery Boys
Cemetery Boys by som označila za milú YA paranormálnu romantiku. Zápletka je vo svojej podstate neuveriteľne jednoduchá. Niežeby na krátkom, nekomplikovanom jednodielnom čítaní bolo nutne niečo zlé, ale v tomto prípade ma skutočne neprekvapilo vôbec nič. Na pozadí síce sledujeme celkom zaujímavú kombináciu latinoamerickej kultúry a magického systému, no „na pozadí“ je v tomto prípade kľúčové. Povedala by som, že keby Yadriel ostal dievčaťom, po tejto knihe by (takmer) nikto neštekol, ibaže ono je to paranormálna romantika na štýl dvadsiateho prvého storočia. Takže jasné, že sa objavia zástupcovia rôznych menšín a jasné, že tu nechýba niekoľko veľmi osvietených, až neprirodzených konverzácií. Kniha si zrejme získa ľudí, ktorí sa vedia stotožniť s niektorým z jej netypickejších diverzných aspektov alebo ich aspoň vyhľadávajú. A možno uspeje aj ako originálnejšia romantická oddychovka. Rozhodne však nejde o univerzálne skvelé čítanie. 3*.
kolektív autorov: Vampires Never Get Old
Plusové body u mňa kniha dostáva za rôzne moderné spracovania upírov a niekoľko výborných poviedok. Lenže celkovo je kvalita natoľko kolísavá, že ju ako celok nemôžem odporúčať. Och a mimochodom – táto zbierka je taká diverzná a plná tolerancie, že v nej nevystupuje hádam žiadna kladná biela heterosexuálna postava... 3*.
Laure Eve: Blackheart Knights
Veľmi sa páčia autorkine nápady. Jej svet je plný zaujímavých konceptov a vymyslela si primeraný počet vlastných slov a slangu. Nechronologické rozprávanie zase dokázalo vzbudiť zvedavosť a postupne odkrývalo pôsobivú mozaiku tejto verzie Artušovskej legendy. Samotný záver, keď do seba konečne všetko zapadlo, naozaj stál za to a oceniť dokážem aj čiastočne otvorený koniec. Ibaže potom je tu ten zvyšok. Napriek tomu, že som v autorkinom Londýne strávila takmer 500 strán, nemám pocit, že ho naozaj poznám a že mu rozumiem. Dej je pomalý a rozvláčny. Štýl písania je zase ťažkopádny a neustále skákanie medzi dvomi obdobiami formou dlhých kapitol je občas frustrujúce. Postavy pôsobia skôr ako figúrky. Enemies-to-lovers romantika tiež až tak nevyšla. Celkovo teda ide o sklamanie.
Mimochodom, čo sa týka diverzity, vyskytne sa tu viacero postáv so zámenom oni a zdá sa, že všetkých priťahujú všetci. Na druhej strane autorka čitateľov aspoň ušetrila umelých konverzácii či silených poúčaní, takže zvolený prístup pôsobí pomerne organicky. 3*.
K. Ancrum: Darling
Nevedela som si predstaviť, ako môže fungovať prerozprávanie Petra Pana bez štipky fantastických prvkov, no autorka to dokázala. Okrem mien si vypožičala niekoľko základných konceptov či charakterových čŕt postáv a doplnila k nim také súvislosti a pozadie, až mi vyrazila dych. Zároveň si výborne poradila s postavou samotného Petra. Pestrá banda Petrových chránencov a známych nemá až toľko priestoru – predsa len sa väčšina príbehu odohráva za jednu noc a nie je až taký dlhý -, ale napriek tomu ma dokázali zaujať (hoci diverznejší už ani byť nemohli). Autorka sa netají tým, že chce svojimi dielami vzdelávať a vychovávať. Mne sa väčšinou páčili myšlienky, ktoré v knihe prezentovala – akurát by som si priala, aby ich prezentovala organicky a nie na úkor autenticity postáv. Celkovo ide podľa mňa o svieži, vydarený YA thriller, ibaže zároveň nejde až o takú pecku, aká by to mohla byť, keby ma autorka občas z deja nevyhodila svojou snahou formovať mladé mysle. 4*.
obálky z goodreads.com
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára