ROZHOVOR: Majka Danihelová | "Kombinovať autorskú aj editorskú kariéru je hrozný nápad"

Zaujíma vás zákulisie spisovateľského aj vydavateľského života? Mňa rozhodne áno, preto som sa odhodlala osloviť pár skvelých ľudí pohybujúcich sa po česko-slovenskom knižnom trhu a oni boli takí láskaví, že mi odpovedali na niekoľko otázok.

Mojou prvou obeťou sa stala slovenská autorka a editorka (a ohromná kamarátka) Majka Danihelová. V roku 2018 debutovala s fantasy knihou V znamení ametystu (prečítajte si moju recenziu alebo recenziu od Christie) a tento rok sa vrátila na knižný trh s temnou romancou Dedička ruže. Medzitým však zapracovala na kariére redaktorky a v súčasnosti pracuje ako na domácich, tak aj na prekladových tituloch. Jej aktivitu môžete sledovať napríklad na jej instagrame.

Zdroj: majkadanihelova.com

1. Si vyštudovaná editorka i publikovaná autorka románov. Ktorá z týchto profesií sa ti zdá menej stresujúca?

Písanie je pre mňa relax. Vydávanie je už o niečom inom. Autor ide s kožou na trh, hocikto si môže prečítať jeho tvorbu. Má veľké obavy, či jeho knižka zaujme čitateľov a aké budú ohlasy. Samozrejme, tohto som sa tiež bála a mám aj stresy z predajov. Čím sú lepšie, o to je väčšia šanca na vydanie ďalších kníh.

Opravovanie je však moja práca, každý musí z niečoho žiť a z písania kníh sa u nás uživí máloktorý autor. Editovanie ma preto stresuje viac. Hlavne, keď mám naraz veľa roboty alebo je text vo veľmi zlom stave. Dopadnem tak, že editovanie uprednostním pred vlastnými knihami z finančných dôvodov. Zatiaľ som neprišla na to, ako ho vyvážiť s písaním, keďže už i tak sedím celé hodiny za počítačom. Takže v podstate to asi znamená aj to, že som nervózna, lebo sa bojím, že nestihnem dopísať včas vlastné knihy (pokračovania sérií).

Je to taký začarovaný kruh editorstva a písania. Škoda, že mi nikto pred pár rokmi nepovedal, aká to bude vražedná kombinácia, inak by som si zrejme popri písaní vybrala odlišné povolanie.

 

2. Je pre teba zložitejšie z pohľadu editora presvedčiť iného autora, aby akceptoval tvoje zmeny v texte alebo z pohľadu autora prijať zmeny navrhované iným editorom?

Pokiaľ ide o moje texty, snažím sa na to pozerať čo najobjektívnejšie a zvážiť, či navrhované zmeny sú vhodné. Aspoň v tomto mi dáva moje povolanie akú-takú výhodu – verím, že to viem lepšie posúdiť ako autori, ktorí nerobia editorov.

Aj komunikácia s autormi však môže byť náročná, hlavne keď je potrebné zapracovať veľké zmeny a opravy sa vlečú mesiace. Najdôležitejšie je nájsť kompromis. Niektorí berú moje komentáre ako veľkú ranu pre svoju hrdosť, ale... no, čo ti poviem. Tiež som autorka a prešla som si rovnakým procesom, čiže viem presne, ako sa cítia. Preto sa vždy snažím to s nimi riešiť a učiť ich nové veci.

 

3. Ako vyzerá typický pracovný deň editorky Majky? Máš zavedený striktný harmonogram alebo je to skôr nesystematická divočina?

Rozhodne divočina. Je pre mňa problematické spraviť si normálny rozvrh. Jediné, čo ako-tak dodržiavam, je práca od rána do obeda, lebo vtedy mi to myslí najlepšie. Lenže potom už záleží na čase. Poobede a večer opravujem hore-dole pár hodín s pauzami, a keď vládzem, vždy radšej otvorím pracovný dokument, než aby som nakukla do svojej tvorby. Je to zlé a som z toho nervózna, no netuším, ako sa zladiť tak, aby som stíhala všetko. Voľné dni zvyčajne nemávam. Robím úplne každý deň aspoň 4 alebo 5 hodín a viac. Práca doma na jednej strane ponúka flexibilitu, ale tiež má nevýhody. Neskončíte o štvrtej, neprídete domov a nevyložíte si nohy. Na prácu myslíte neustále, aj v noci, alebo keď pozeráte a čítate knihu, pretože si uvedomujete, že by ste mali namiesto vysedávania makať. Sama viem, že to nie je najideálnejší prístup a hrozí mi vyhorenie, takže ak má niekto tipy, ako všetko zvládať, sem s nimi.

 

4. Máš nejaký obľúbený text, na ktorom sa ti ako editorke pracovalo najlepšie? Prípadne autora, s ktorým sa ti najlepšie spolupracovalo?

Úplne najlepšie sa mi pracovalo s tebou (:D) a aj spolupráca so Simi a Silviou na ich dilógii Iba s tebou bola skvelá. S Viki Dominovou sa tiež dobre pracuje. Naposledy sme si spolu posvietili na Zoznam prianí a bola to, verím, pre nás obe skvelá skúsenosť.

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

Príspevok, ktorý zdieľa Majka Danihelová (@majka_danihelova_autorka)

 

5. Tvojou prvou vydanou knihou bol fantasy román V znamení ametystu (2018), tento rok ti vyšla temná romanca Dedička ruže, do ktorej si tiež zahrnula záhady a prvky hraničiace so sci-fi. Také príbehy si určite žiadajú bohatý prieskum. Hľadáš si informácie počas písania alebo nezačneš písať, kým nemáš všetko vopred zistené? Čo najšokujúcejšie či najbláznivejšie si už musela pri písaní preštudovať?

Hľadám si informácie hlavne pred písaním, ale veľakrát sa mi stane, že musím ísť pátrať aj počas písania, keď sa dostanem k takej scéne, kde sa mi objaví niečo, s čím som nepočítala a nemám o tom prehľad. Vždy však píšem o veciach, ktoré ma veľmi zaujímajú, takže to mi trochu pomáha rýchlejšie sa do toho dostať.

Najšokujúcejšia bola pre mňa reportáž, ktorú mi poslala kamoška. Išlo o spoveď baby zo satanistickej sekty. Zanechala vo mne veľmi hlboké a hlavne hrôzostrašné dojmy. Tie veci, čo rozprávala, by som nedokázala zapracovať do svojho textu. Nie som až taká „drsnáčka“. Aj keď píšem o temných veciach, snažím sa to vyvážiť niečím pekným, humornejším a ľahším.

 

6. Aké sú tvoje plány do budúcna? Dočkáme sa čoskoro ďalších kníh alebo sa budeš viac venovať zákulisnej vydavateľskej činnosti?

Radšej by som sa viac venovala písaniu a vlastným knihám, ale buďme realisti. Peniaze mi nepadnú samy do lona, takže ak chcem vyžiť, editovaniu sa nevyhnem (vyhliadky na odlišnú prácu zatiaľ nemám). Musím len prísť na to, KEDY konečne budem písať.

Plány? Rada by som tento rok dokončila dvojku Dedičky a trojku Kroniky strateného impéria. Tento rok v novembri mi taktiež vyjde po štyroch rokoch (nejakým zázrakom) V znamení rubína, na čo sa veľmi teším. Iné projekty okrem týchto dvoch sérií som zatiaľ nerozpracovala. Mám iba poznačené nápady, ku ktorým sa hádam raz dostanem.

 

7. Pre knižný trh, obzvlášť ten slovenský, nie je neobvyklé, že sa príbehy na pokračovanie nedočkajú vydania druhej/tretej/záverečnej časti. Od vydania V znamení ametystu už tiež ubehlo pár rokov a mnohí čitatelia určite nečakali, že si niekedy prečítajú pokračovanie. Ty si nás však prekvapila správou, že V znamení rubína vyjde, hoci trochu netradične. Čo ťa motivovalo prekonať túto kliatbu „druhých“ dielov? A na čo sa môžeme v pokračovaní tešiť?

Nechcela som to jednoducho vzdať. Nechcem ani skončiť s nedovydávanou sériou, lebo by ostali sklamaní fanúšikovia. Koniec jednotky je otvorený a rada by som dala čitateľom odpovede. Okrem toho, dosť ma nakoplo, že betareaderi povedali, že dvojka sa im páčila viac. Plus tie obálky! Sú bombastické a chcem ich na poličke! Pri jednej vydanej knihe zo série sa nedá vidieť, že tvoria ucelený obrázok, keď sa položia všetky vedľa seba.

Druhá časť Kroniky sa taktiež zameriava na Meggie, ale pribudnú hlbšie prepracované vzťahy, priateľské aj romantické, a nebudú chýbať ani moje obľúbené záhady. Všetko so všetkým súvisí a Meggie má pred sebou náročnú cestu. Objaví sa tiež cudzinec, pre ktorého som v jednotke nemala toľko miesta. V znamení ametystu sa celkovo zameriavalo na Megginu snahu prežiť v Ametystovom lese a vrátiť sa domov k rodine. Záverečné okolnosti však poriadne otriasli jej snahou a v dvojke bude mať odrazu úplne iné problémy, s ktorými nepočítala.

 

8. Akú radu by si dala nádejným autorom? Je niečo, čo by si ty sama rada vedela skôr, než si sa rozhodla pre kariéru editorky a autorky?

V prvom rade by som rada vedela to, že kombinovať autorskú aj editorskú kariéru je hrozný nápad, pretože celý deň sedím za počítačom. Aj keď ma moja práca baví, často si kladiem otázku, či som sa rozhodla dobre, či by som nenapísala viac knižiek, nebyť editovania.

A pokiaľ ide o rady pre autorov, tu je zopár z nich:

Predtým, ako pošlete text do vydavateľstva, poriadne ho vyšperkujte a odstráňte čo najviac chýb. Dávajte si obrovský pozor na OPAKOVANIE slov, fráz a viet (toto býva fakt veľký problém, keď opravujem) a taktiež na logické chyby, pretože tie sa odstraňujú horšie ako len nejaký preklep. To sa potom musia robiť obrovské zásahy do deja a brutálne to spomalí proces editovania. V dnešnej rýchlej dobe, keď musí byť všetko hneď a dobre, toto nie sú vyhovujúce rukopisy na vydanie. Nikto nemá čas sa s nimi toľko piplať. Veľké vydavateľstvo neprijme takéto knihy. U nich je zázrak, ak váš rukopis vôbec otvoria, čiže pokiaľ máte už na prvej strane chyby a nie ste vypísaní, redaktorovi to neujde a máte po šanci.

Taktiež odporúčam písať motivačné listy k rukopisom, ktoré odosielate. Vďaka nim sa vydavateľ dozvie, či ste pre nich „vhodný materiál“ a či sa viete predať.

Posilnite svoje pôsobenie na sociálnych sieťach. Kniha sa sama nepredá a vydavateľstvo dostáva minimálne peniaze na propagáciu debutantov. Pokiaľ o vašej knihe nikto nevie, tak si ju ani nikto nekúpi. Náš trh je preplnený.

A hlavne, na odpoveď z vydavateľstva nečakajte dlhšie ako tri mesiace. Ak vám dovtedy neodpíšu alebo vám dávajú hmlisté „možno“ odpovede, kašľať na nich. Verte mi, z toho nič nebude (dopadla som rovnako). Nedržte sa zbytočne nádeje a pohnite sa ďalej. Čas je to najcennejšie, čo máte. Ak chcete uspieť, rozhýbte sa a nespoliehajte sa na to, že keď počkáte a vydržíte, niečo z toho bude. Lebo nebude. Všetko je vo vašich rukách a v tom, ako budete pristupovať k vydaniu.

Pozrite si knižný trailer na román Dedička ruže!

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

Príspevok, ktorý zdieľa Majka Danihelová (@majka_danihelova_autorka)

 

Ďakujem Majke za rozhovor a prajem jej mnoho úspechov v jej autorskej aj editorskej činnosti! 

Na záver pripomínam, že Majkinu knihu Dedička ruže si môžete kúpiť napríklad cez e-shop vydavateľstva Venupress aj s podpisom i záložkou a nezabudnite si nastaviť budík na 4. november 2022, kedy konečne vyjde druhé pokračovanie jej fantasy série - V znamení rubína!