Zo života knihomoľky: Dobrodružstvo zvané Bibliotéka

V sobotu 7. novembra som sa prvýkrát vybrala na najväčší slovenský knižný veľtrh - na Bibliotéku. Môj deň sa nezačal práve najlepšie. Regiojet nejakých 10 minút meškal a na stanici bola poriadna zima. Nevadí, ubezpečovala som sa, veď vo vlaku sa zohrejem. Ha! Prvé, na čo mi vo vozni padol pohľad, boli ľudia zabalení v dekách - akosi totiž nefungovalo kúrenie. A ďalšie deky už nemali. Nasledujúce viac ako dve hodiny som sa teda dobreže netriasla od zimy. Našťastie uprostred cesty začali stewardky rozdávať aspoň horúci čaj zdarma, čo normálne robia len po odchode z prvej stanice. Okamžite som sa teda zohriala som si teda spálila jazyk, netrpezlivosť nadovšetko.

Vo chvíli, keď som konečne vyšla z vlakovej stanice v Bratislave a zbadala Michelle, Sue a Mimi, mi už prakticky drkotali zuby. Poriadne som sa zohriala až v MHD-čke. Napokon sme sa úspešne dostali až do Incheby (bez toho, aby ma prešlo auto, predstavte si!) a stretli sa s E_V_E. Ako trefne poznamenala Michelle, hoci som z nás bola najmladšia, ako jediná som musela platiť plnú sumu, keďže som nemala vhodný preukaz. 

Povedala by som, že od tejto chvíle sa môj deň konečne začal uberať tým správnym smerom. :) Najprv sme poobiehali stánky. Začali sme pochopiteľne pri tých najlákavejších, čiže albatrosmedia (kde mali záložky zadarmo, juhu!), Ikar, Slovart. Netrvalo však dlho a spolu s Michelle sme strčili nos aj do stánku s knihami v ruskom jazyku či do antikvariátu, ktorý by určite nemali navštevovať klaustrofobici. Ako na každom správnom knižnom veľtrhu, nechýbali ani hračky pre deti, biologické modely a pomôcky, šatky a iné doplnky, či rozsiahla výstava minerálov. Len škoda, že som si nešla obzrieť aj klenoty a hodinky na druhom poschodí, keď som tam už bola.

Medzi všetkým tým chodením, obzeraním, kecaním a strácaním zvyšku skupinky sa boli baby naobedovať. Prekvapivo sme taktiež postupne stretli všetkých blogerov, ktorý sa v ten deň v priestoroch Incheby pohybovali, vrátane Lyn, Lili a Frankkie.

Keďže sa nedá donekonečna chodiť okolo tých istých stánkov, poobede sme sa začali zaujímať aj o program. S Michelle, Lyn a Lili sme napríklad zablúdili na vyhlásenie Ceny fantázie. Osobne som nečítala žiadnu súťažnú poviedku, no niektoré námety zneli zaujímavo a s Michelle sme sa zabavili aktivitou "Uhádni víťaza". (Bola som v tom dobrá! V podstate stačilo z hry vylúčiť všetky ženy a dievčatá a potom si tipnúť...) Nadchlo ma tiež toto video s Andym Weirom (autor geniálnej knihy Marťan, keby ste nevedeli). Bola v ňom jeho mačka! *sem doplňte nadšené "jeeej" odo mňa a Michelle*

V o čosi väčšom počte sme sa ďalej stretli na besede s autorkami z Motýľa, hoci musím priznať, že sme okrem počúvania stihli preriešiť dooosť veľa iných vecí. To už sa ale pomaly blížil čas môjho odchodu a okolo piatej som sa musela vydať na hlavnú stanicu. Našťastie ma Michelle odprevadila až na nástupište a môj skvelý zmysel pre orientáciu nemal čo pokaziť. Žiaden problém nenastal ani s regiojetom, takže som sa domov dostala unavená, ale v dobrej nálade a načas.

Aby som bola úprimná, od samotnej Bibliotéky som čakala čosi viac, na druhej strane je fakt, že keby som nebola taká opatrná pri nákupe kníh, možno by sa mi návšteva oplatila viac... Rozhodne som však rada, že som ju mohla zažiť na vlastnej koži a mala som jedinečnú príležitosť stráviť čas so skvelými ľuďmi.