1. Stephen King: 22. 11. 1963 - sj
2. Fredrik Backman: Babička pozdravuje a omlouvá se - čj
3. Fredrik Backman: Tu žila Britt-Marie - sj - recenzia
4. J. Green, M. Johnson, L. Myracle: Пусть идет снег - rj
5. Miroslava Varáčková: Grafitové dievča - sj - bude recenzia
6. Sarah Crossan: One - aj
22. 11. 1963 je prvá zo šiestich povinných prijímačkových kníh, ktorú som prečítala. Čítala sa naozaj príjemne (King je predsa len pán spisovateľ) a nápad bol veľmi zaujímavý, akurát si podľa mňa nevyžadoval 800 strán. Priznám sa, že som niektoré časti iba preletela, ale ak ste trpezlivejší typ čitateľa, možno by u vás kniha zožala väčší úspech. Mala na to všetky predpoklady.
O Fredrikovi Backmanovi som už básnila, rada to však zopakujem: píše úžasné smutno-vtipné príbehy zo života so skvelými - a veľmi svojráznymi - hlavnými postavami. Tak ako v prípade Muža menom Ove, aj knihy Babička pozdravuje a omlouvá se a Tu žila Britt-Marie môžem len odporúčať. (O Britt-Marie sa môžete dozvedieť viac v mojej najnovšej recenzii.)
Pri čítaní Пусть идет снег (tiež známe ako Let it Snow/Nech sneží) som síce za oknami nemala žiadne snehové záveje, no myslím, že ani to by knihe nepomohlo. Prvá poviedka sa mi celkom páčila, ďalšie dve mali lepšie i horšie časti a v konečnom dôsledku túto poviedkovú zbierku vnímam ako priemer. 3*.
Grafitové dievča je ďalšou výnimočnou knihou na mojom zozname, nielen obsahom, ale aj spracovaním - časť knihy totiž nahrádzajú komixy. Viac vám o nej poviem už čoskoro v recenzii.
One si môže na konto pripísať hneď dve prvenstvá: je to moja prvá veršovaná kniha a tiež moja prvá kniha o siamských dvojčatách. Čo sa týka veršov, zdá sa mi, že autorka jednoducho využila netypické riadkovanie a zostavila príbeh z rôznych nie celkom prepojených scén - ak teda aj nie ste fanúšikom poézie, môžeme si podať ruky netreba sa báť dať knihe šancu. Na zvolený netypický štýl písania som si rýchlo zvykla a v konečnom dôsledku sa mi naozaj páčil. Ocenila som tiež zaujímavú tému a príbeh, ktorý ma donútil zamyslieť sa. Autorka navyše rozhodne vie, ako sa dostať človeku na pár stranách pod kožu. Kniha síce nie je vyslovene depresívna, ale celý čas máte taký jemne smutný pocit a potom... To si radšej prečítajte sami.
Čo zaujímavé ste v marci čítali vy?
Ja stále žasnem nad tým, že si dala na čítanie v ruštine, ja som rada, že ako tak zvládnem ruštinu v učebnici XD
OdpovedaťOdstrániťHaha, mám za sebou pár rokov celkom intenzívnej ruštiny a aj tak je to celkom výzva... Ale veľmi to pomáha.:D
OdstrániťTo 22. 11. 1963 mě už dříve dost zaujalo, ale spíše zvažuji, že se podívám na to seriálové zpracování. Ona ta délka mě prostě děsí. :D
OdpovedaťOdstrániťNa Velikonoce jedu domů, takže si tu Britt-Marii konečně přečtu! Jestli to teda přes Velikonoce nestihnu, tak si ji aspoň vezmu s sebou na kolej, abych se k ní konečně dokopala. :D :)
Grafitové dievča vypadá úžasně a už se moc těším na tvou recenzi! :)
Hm, já jsem v březnu sice přečetla 11 knížek, ale asi nejvíc bych z nich doporučila Amerikánu. Ta byla fakt výborná. :)
Je desivá a zbytočná, ak sa pýtaš mňa.:D So seriálom skúsenosť nemám, ale určite treba skúsiť.:)
OdstrániťJúú, dúfam, že sa bude páčiť.:)
Nepoznám, napravím.:)