Liane Moriarty - Kto je bez viny

O Liane Moriarty som už písala, keď som predstavovala & neskôr recenzovala jej super knihu Prečo sme sa vlastne rozišli či pri recenzovaní Veľkých malých klamstiev. Okrem toho som prečítala aj  Manželovo tajomstvo... Skrátka, keď mám čítať dospelácku fikciu „zo života“, s obľubou siaham práve po knihách tejto austrálskej autorky.

Kto je bez viny je v podstate príbeh o grilovačke. O nevinnej grilovačke u susedov v záhrade, ktorej sa zúčastnili tri manželské páry, veselo na nej pobehovali tri deti a jeden pes, no iba do chvíle, kedy sa NIEČO stalo. 

"Prešli dva mesiace a oni si stále kladú otázku: Čo by sa stalo, keby sme tam nešli? A najmä: Čia je to vina?"

Zatiaľ čo po malých kúskoch odhaľujeme udalosti osudného popoludnia, v prítomnosti sledujeme jeho následky a ďalšie problémy našich hrdinov – Erika a Oliver riešia mentálne problémy jej matky, Sam a Clementine svoje rozpadajúce sa manželstvo, Tiffany a Vid zvláštne správanie svojej dcéry...

"V románe Kto je bez viny sa Liane Moriartyová majstrovsky venuje základným otázkam života: manželstvu, sexu, rodičovstvu, priateľstvu. Ukazuje, ako pocit viny dokáže otriasť zdanlivo silnými vzťahmi a ako to, o čom mlčíme, môže byť silnejšie ako to, čo robíme."

Niektorí spisovatelia prídu v každej knihe s niečím novým. U iných možno pozorovať istú opakujúcu sa schému. Liane Moriarty patrí skôr do druhej skupiny, hoci sa okolnosti a postavy v jednotlivých dielach líšia dostatočne na to, aby mi to neprekážalo.

Od Kto je bez viny som vďaka autorkinmu menu automaticky očakávala záhadnú udalosť, ktorá sa bude postupne odhaľovať. Dostala som ju. A bola som milo prekvapená, ako veľmi dokázala Liane zamotať zdanlivo priamočiaru zápletku a koľkokrát ma dokázala náznakmi zviesť zo správnej stopy. Tlieskam.

Čakala som taktiež väčší počet rôznorodých postáv, ktoré dokopy vytvoria pôsobivú mozaiku ľudských charakterov a vzťahov – či už romantických, rodinných alebo priateľských. Opäť si môžeme nakresliť pomyselnú fajočku. A rovno k nej pripísať jednotku s hviezdičkou, pretože autorka zase raz nesklamala. Všetky postavy sú skrz na skrz ľudské, vierohodné, nepodobajú sa na seba a náhľad do ich životov a zmýšľania bol jednoducho fascinujúci. 

Nechýba ani tradične dobrý pútavý štýl písania. Napriek tomu Kto je bez viny považujem za slabšiu knihu, než ostatné, ktoré som od autorky čítala. Pýtate sa, v čom vidím problém? V rozsahu. Veľká „záhada“ a rôzne iné komplikácie podľa mňa nestačili na daný počet strán, príbeh pôsobil zbytočne rozťahane a neustále náznaky a dramatizácia grilovačky bola miestami až prehnaná.

Okrem toho sa autorke tentoraz skrátka nepodarilo ma úplne vtiahnuť do deja, knihe chýbala tá pravá "iskra". Za to sa jej však podarilo vytvoriť ešte pochmúrnejšiu atmosféru ako obyčajne, priam dusivú, a kým som sa dostala takpovediac k „svetlu na konci tunela“, cítila som sa ako zbitý pes. 

Kto je bez viny je nepochybne zaujímavé, hoci ťažšie, čítanie. Bez príkras zachytáva bežné ľudské životy i to, ako do nich môže zasiahnuť pocit viny a stojí nielen za prečítanie, ale aj za zamyslenie. Na druhej strane, nejde vyslovene o prevratné dielo a Liane Moriarty to vie aj lepšie. Preto odo mňa kniha získava 3,5*.

Pokiaľ sa chcete o knihe dozvedieť viac alebo si ju rovno kúpiť, stačí kliknúť vyššie.
Za poskytnutie recenzného e-booku ďakujem vydavateľstvu Ikar, čo však nijako neovplyvňuje úprimnosť mojej recenzie.

Obálka & úryvky z anotácie z bux.sk