30. 4. 2018

John Green - Všade samé korytnačky

Mám rada Johna Greena. Zamilovala som si Na vine sú hviezdy a Kam zmizla Aljaška a napriek nedokonalostiam sa mi páčili Papierové mestá a Poučka o podstate predvídateľnosti Katherín. Od Korytnačiek som nečakala zázraky, len dobrú greenovku. A to sa mi splnilo.

Aza Holmesová má šestnásť, trpí obsesívno-kompulzívnou poruchou (rovnako ako John Green) a rozhodne nie je žiadna nádejná mladá detektívka. Keď sa však jej najlepšia kamoška Daisy dopočuje o záhadnom zmiznutí miliardára Russella Picketta a zistí, že by mohli získať odmenu stotisíc dolárov, má vo veci jasno - spolu s Azou sa musia vrhnúť do vyšetrovania! Samozrejme, veľkou výhodou je, že sa Aza z detstva pozná s Pickettovým synom Davisom.

Ibaže zdanlivo jednoduchá otázka - utiekol Pickett pred políciou alebo sa stalo niečo iné? - je čoskoro doplnená o ďalšie. Nebolo by lepšie nič nevedieť? A dokáže sa Aza naučiť žiť sama so sebou? Pretože, ako sa píše v anotácii, "Aza sa snaží byť dobrou dcérou, dobrou kamarátkou, dobrou študentkou a možno aj dobrou detektívkou, no pritom musí bojovať s vlastnou úzkosťou a ustavične padá do špirály obsesívno-kompulzívnych myšlienok".


Na začiatok by bolo vhodné poznamenať, že detektívna časť zápletky netvorí jej jadro. V Korytnačkách podľa mňa vôbec nejde o to, že zmizol miliardár či o Azinu detektívnu kariéru. Skôr ide o tú lavínu, ktorú prípad spustí, o Azin život a jej vysporadúvanie sa s vlastnými myšlienkami. Prvá dobrá správa: John Green píše ľahko a čitateľne, takže by ste sa s knihou nemali dlho trápiť, bez ohľadu na to, či sa vám zapáči. Mätúca správa: Korytnačky sú veľmi realistické a zároveň bolestivo neuveriteľné. Hneď vám to vysvetlím.

Na jednej strane sa John Green držal pri zemi. Aza i Daisy sú obyčajné tínedžerky a v rámci vyšetrovania nedokážu robiť zázraky. Ich motivácia je tiež veľmi uveriteľná. Nechcú totiž silou-mocou spravodlivosť, kdeže, Daisy skrátka potrebuje peniaze. Navyše má Aza matku, o ktorej niečo vieme a ktorá má v príbehu svoju úlohu. Hoci dôjde aj na zamilovanie sa a prvú lásku, tá nie je podaná ako niečo, čo nutne trvá večne a rozhodne Aze nepomôže vyliečiť sa. Práve naopak, rôzne okolnosti vyplývajúce z fyzického kontaktu Azine problémy ešte zhoršujú. Vo všeobecnosti sa vôbec nesťažujem na to, ako John zobrazil OCD. Je totiž podané ako niečo, z čoho sa nedá zázračne vyliečiť, ale s čím sa človek môže vyrovnať a naučiť žiť. Nuž a najlepšia časť: priateľstvo je v Korytnačkách fakt dôležité! Hurá.

Na druhej strane autor vložil postavám do úst nevydarené pokusy o hlboké metafory a nechal ich viesť toľko nepravdepodobných konverzácií, že to až zabolelo. Nanešťastie tentoraz neboli dostatočne brilantné a skvele zaobalené, takže som mu to nezhltla. Vlastne som mala chvíľami pocit, ako keby sa Korytnačky silou mocou snažili byť "cool", "teen", hlboké a nadviazať na úspech Aljašky... Lenže to akosi nevyšlo.

Tým nechcem povedať, že kniha nemá čo ponúknuť. Podľa mňa sa Johnovi Greenovi podarilo nájsť v príbehu rovnováhu a dostatočne zobraziť Azin vnútorný boj a špirálu, do ktorej padá, a zároveň z neho neurobiť úmornú psychologickú štúdiu. Nechal dostatok priestoru deju i odhaleniam a zachoval si svoj príjemný štýl písania. Bohužiaľ, nejde o úchvatné majstrovské dielo, ktoré by si každý nutne musel prečítať. Okrem už spomenutých výhrad sa Korytnačkám napríklad nepodarilo ma celkom pohltiť a emocionálne zasiahnuť.

V konečnom dôsledku ide o fajn čítanie, ktoré má svoje silné aj slabé miesta. Ak ste fanúšikmi autora, smelo do toho. Ak vás príbeh zaujal, do toho. Len sa vyvarujte prehnaným očakávaniam. Odo mňa Korytnačky získavajú slabšie 4 hviezdičky.


Internetové kníhkupectvo BUX.sk
Pokiaľ sa chcete o knihe dozvedieť viac alebo si ju rovno kúpiť, stačí kliknúť vyššie.
Za poskytnutie recenzného e-booku ďakujem vydavateľstvu Ikar, čo však nijako neovplyvňuje úprimnosť mojej recenzie.

Obálka z goodreads.com & úryvok z anotácie z bux.sk

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára