13. 4. 2019

Predstavujem: Nina Frisby - Pokušenie s vôňou Gucci (rozhovor s autorkou)

Kombinácia ženského románu, bratislavských uličiek, luxusného oblečenia, tajomstiev zo šoubiznisu a knižnej verzie Diabol nosí Pradu? Áno, prosím!

O pripravovanej knihe Pokušenie s vôňou Gucci od Slovenky žijúcej v Kalifornii odo mňa ešte budete počuť, dnes vám však o nej porozpráva samotná autorka Nina Frisby! Takže si v kalendári zakrúžkujte 30. apríl, kedy kniha vychádza v Ikare, pohodlne sa usaďte a užite si rozhovor.

- zdroj -
Ahoj a vitaj na Booklande! Mohla by si nám na úvod predstaviť svoju knihu?
Ďakujem za milé privítanie, a som rada, že som sa ocitla v takejto dobrej spoločnosti. Moja kniha sa volá Pokušenie s vôňou Gucci a je to ženský román odohrávajúci sa v slovenskom svete módy a šoubiznisu. Mladá novinárka Drea Matyašovičová sa odrazu ocitne bez práce, keď celá redakcia týždenníka, v ktorom pracuje, dostane padáka. Namiesto toho sa zamestná ako asistentka Maxima Tarriniho, excentrického riaditeľa prestížneho domu módy. Ale nič však nie je také, ako sa na prvý pohľad zdá, a Drea sa zapletie nielen do vyšetrovania pochybnej Maximovej minulosti, ale aj do ľúbostného trojuholníka...

Pokušenie s vôňou Gucci vyjde už čoskoro vo vydavateľstve Ikar. Môžeš nám prezradiť, ako vyzerala tvoja cesta k vydaniu?
Na začiatku sa mi zdalo, že to ide až podozrivo ľahko, a veru sa to neskôr poriadne sťažilo. Rukopis som poslala do vydavateľstva úplne naslepo, a po pár mesiacoch mi odpísali, že knihu berú. Paráda, nie? Jej „narodenie“, teda jednotlivé korekcie, aby bolo všetko gramaticky aj štylisticky správne, však bolo poriadne bolestivé a nad vytlačenými stránkami plnými korektorských značiek som presedela nejednu noc. Ukázalo sa, že ani ľudia, ktorí sa živia slovenským jazykom (ako ja), nie sú neomylní a niekedy je čítať po sebe to isté aj desať krát poriadne tvrdý oriešok.

Osobne ma veľmi zaujala obálka. Akú úlohu si zohrávala v procese jej tvorby ako autorka?
Na moje prekvapenie celkom veľkú! Pán Juraj Šramko, ktorý obálku vytvoril, sa ma hneď na začiatku spýtal na moje predstavy. Vedela som, že chcem ilustráciu, najlepšie z oblasti módy, a hlavne aby tam bol kopec farieb a výrazný font. Na výber mi poslal z viacerých návrhov a ten najlepší sme potom dolaďovali do dokonalosti. Konečná obálka však nebola len naše spoločné rozhodnutie, vo vydavateľstve podľa jeho slov zasadala sedemčlenná komisia, ktorá finálny návrh vybrala a schválila. 

A čo názov, je za ním nejaký príbeh?
Jasné! Keďže Drea pracuje v móde, je obklopená mnohými známymi značkami, ktoré ju neustále provokujú a pokúšajú, aby sa nimi obklopila. Potom sa jej však do nosa dostane vôňa istého parfumu, ktorý nosí istý človek...

Písanie kníh je určite neľahká úloha. Čo si pri písaní považovala za najväčšiu výzvu a čo ťa naopak najviac bavilo?
Najväčšia výzva paradoxne nie je inšpirácia, ale lenivosť. Nájsť si tú pol hodinu alebo hodinu a skutočne si sadnúť k počítaču a písať. Zvykla som si (a aj si niekedy stále zvyknem) písanie odkladať, hovorím si, pôjdem písať po tom, čo si upracem stôl, alebo po tom, čo si dopijem kávu. Alebo vtedy, keď viem, že budem mať ničím a nikým nerušenú hodinu, aby som sa nerozptyľovala od inšpirácie. Lenže zistila som, že takéto odkladanie nemá zmysel. Zmysel má skutočne si sadnúť a písať. Aj keď je to blbosť, aj keď to o pár dní celé zoškrtám a poprepisujem, aspoň mám o niekoľko stoviek slov viac a aj to sa počíta.

Z tvojho webu som sa dozvedela, že bývaš v Kalifornii. Čo ťa viedlo k tomu, aby si príbeh zasadila do bratislavského prostredia?
Som rodená Bratislavčanka a Bratislava je podľa mňa najkrajšie mesto na svete. V Kalifornii žijem už viac ako desať rokov, ale Bratislave sa nič nevyrovná. Chýbajú mi jej krivoľaké uličky, historické budovy, pokojne plynúci Dunaj, prechádzky po Starom Meste... Vážne, necnie sa mi za bryndzovými haluškami ani za Kofolou, ale za Bratislavou!

Pokiaľ viem, už dlho sa venuješ žurnalistike. Ako si sa dostala k písaniu a písala si vždy aj beletriu alebo to prišlo časom?
Písala som aj píšem odmalička, nikdy som nebola talent na športy alebo na umenie, ale písanie mi vždy išlo úplne prirodzene. Na gymnáziu som bola jedna zo zakladateliek školského časopisu S. R. O. a keď sa bolo treba rozhodnúť, na akú výšku si mám podať prihlášku, tak som hľadala takú, kde môžem písať. (Vtedy mi vôbec nenapadlo, že žurnalistika je aj o televízii a rozhlase haha). Odvtedy som písala snáď pre každého a o všetkom, krátko som pôsobila pre TASR ako redaktorka šoubiznisu (to bola super práca), písala som pre EVU či EMMU. Sem-tam napíšem aj nejakú poviedku, ale toto je vo svete beletrie môj prvý dlhší počin.

Pracuješ momentálne na ďalšej knihe a ak áno, môžeš nám o nej aspoň niečo prezradiť?
Áno! Môj sen bolo vždy vidieť svoje meno na obálke knihy, čo sa mi tento mesiac splní. Tak som si povedala, prečo nesnívať ďalej a predstaviť si svoje meno na dvoch obálkach knihy? Moja druhá kniha je rovnako ako prvá, z prostredia módy/šoubiznisu a zasadená v Bratislave. Štyri populárne slovenské blogerky odrazu zistia, že sa ich niekto pokúša zničiť. Začína sa to klebetami a pokračuje to prezrádzaním ich najtemnejších tajomstiev. Keďže ich kariéra influenceriek závisí na tom, aby verejnosť žrala, že majú dokonalý život, fakt, že ho nemajú, ich môže pripraviť o živobytie. Musia teda vypátrať kto za tým stojí skôr, než bude neskoro.

Chystáš aj nejaké besedy či podobné akcie, kde ťa môžu čitatelia stretnúť?
Rada by som, ale tým, že žijem v Kalifornii, je to náročnejšie. Našťastie, dnes sa za pomoci technológie dá spájať s čitateľmi aj na diaľku, ale ak by sa našla tá správna príležitosť (a ja dostala v práci dovolenku), tak by som sa určite na Slovensku rada ukázala aj osobne.

Predpokladám, že písať bez čítania sa nedá a knižných tipov nikdy nie je dosť... Takže keby si si mala vybrať jednu knihu, ktorú odporúčaš každému, ktorá by to bola a prečo?
Kniha, ku ktorej sa stále vraciam, je Nylonový mesiac od Jaroslavy Blažkovej. Útla knižočka, má o čosi viac ako 100 strán. Ale každé jej slovo je výnimočné. Vždy v nej nájdem akúsi novú metaforu, nové slovné spojenie, nový obraz, ktorý sa mi zavŕta do hlavy a potom naň týždeň myslím. Kniha bola v čase vydaja tiež celkom kontroverzná, takže aj to jej pridáva na zaujímavosti, že to bolo kedysi považované za „provokatívne“ a „iné“.

A na záver ešte bonusová otázka pre všetkých, čo o vydanej knihe ešte len snívajú – čo by si poradila nádejným autorom?
Písať, písať, písať. Prekonať lenivosť, prekonať strach z prázdnej strany. Neprokrastinovať. Nastaviť si budík na 15, 20 minút a ničím sa nerozptyľovať. Mať rozpísaných niekoľko projektov naraz, ak sa vám nedarí pohnúť s jedným textom, pohrajte sa s iným. Keď sa vám rozprúdia kreatívne šťavy, tak vám budú prsty len tak lietať po klávesnici 😊

Z viac technickej stránky, nepodceňujte silu kontroly gramatiky a správneho formátovania. Každé vydavateľstvo sa radšej pozrie na knihu, ktorá zjavne prešla aspoň základnou kontrolou gramatiky, je napísaná v neutrálnom fonte, primeranom písme, vhodnom riadkovaní (Times New Roman, 12, riadkovanie 1,5), s úhľadnými paragrafmi a rozdelená na kapitoly. Všimnite si v hociktorej knihe, ako sa správne píše priama reč, nepriama reč, kde by sa mal začínať nový riadok a potom to aplikujte na svoje veľdielo. A na polovicu už máte vyhrané.

Ďakujem pekne za rozhovor!

Ak sa chcete o knihe a/alebo autorke dozvedieť viac...
...pridajte si knihu na goodreads.
...zamierte na bux.sk a prečítajte si ukážku.
...zamierte na autorkin web.
...sledujte autorku na facebooku, na instagrame alebo sa zastavte u nej na blogu.
...a, samozrejme, počkajte si na moju recenziu. :)

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára