Minirecenzie: Zn. YA horor

Horory nevyhľadávam často, no ani sa im nebránim, obzvlášť tým young adult - a práve tipy na dva zaujímavé YA horory nájdete v tomto článku.

Kat Ellis: Hrôza v Harrow Lake

Lola Nox je dcérou režiséra hororových filmov Nolana Noxa a herečky, ktorá sa preslávila hlavnou úlohou v jednom z nich. Mala by teda viesť celkom zaujímavý život, ibaže realita je taká, že ju matka opustila, otec je prehnane ochranársky a nikde neostávajú dosť dlho na to, aby si našla kamarátov. Jedného dňa Nolana dobodajú a kým je v nemocnici, jeho asistent pošle Lolu k starej matke, ktorú nepozná, do mesta Harrow Lake. Po príchode sa Lole záhadne stratí batožina, takmer nikde nechytá signál a všetci ju strašia historkami o miznúcich dievčatách a ich tajomnom únoscovi pánovi Jittersovi... Čo je, samozrejme, kopa kravín. Alebo nie? Lola totiž začne vidieť a počuť nevysvetliteľné veci a dozvedá sa šokujúce tajomstvá o svojej matke.

Dej šikovne rámcuje interview s Nolanom. Medzitým dostávame pohľad nespoľahlivej rozprávačky Loly – autorke sa pritom dobre podarilo zachytiť jej netradičný spôsob uvažovania. Ostatné postavy ma až tak nezaujali, knihu ťahá skôr záhada než postavy. V podstate celá hororová zápletka je vystavaná na tom, že nevieme, čomu veriť. Väčšinu času som (ochotne) tápala, pochybovala a občas sa dokonca strhávala. So záverom som bola spokojná, keďže do seba všetko pekne zapadlo. V kontraste s tichým, čudáckym mestečkom sa do textu dostávajú i odkazy na rôzne filmy či knihy a filmový priemysel. Osobne ma takéto ukotvenie v našom svete vždy poteší. Zaujímavý je aj štýl písania. Celkovo podľa mňa ide o šikovne vymyslený a napísaný psychologický príbeh, ktorý dokáže vyvolať nejaké tie zimomriavky. 4*.

Katrina Leno: Horrid

Jane sa musí po smrti otca (ktorý zbankrotoval a zabudol to rodine povedať) s mamou presťahovať zo slnečnej Kalifornie do chladného Maine. Jej matka tam totiž zdedila dom po svojich zosnulých rodičoch. Že bude po pár rokoch nepoužívania trochu zanedbaný sa dá očakávať, ale že tam na Jane budú čakať rozbité okná, zamknuté izby pre malé dievčatká a tie najčudnejšie zvuky... S tým nerátala. Okrem toho sa zdá, že každý v meste vie niečo, čo Jane nie, a jej matka sa tiež správa akosi záhadne. Jane bojuje so stratou a záchvatmi hnevu najlepšie, ako vie – jedením kníh -, ibaže situácia sa zhoršuje. Zbláznila sa? Číha v tom dome skutočne niečo, čo by nemalo existovať?

Vcelku priamočiary námet a príjemný štýl písania z tejto knihy robia zaujímavú YA jednohubku. Lenže je to príbeh o duševnom zdraví alebo duchársky horor? Ak sa na dielo pozeráme ako na horor, je skôr kompiláciou osvedčených klišé. Nefunguje to zle, no rozhodne nejde o nič prevratné. Zároveň však Horrid možno vnímať ako zaujímavú sondu do chorej mysle a pohľad na hnev, morálku či zvládanie (ne)spravodlivosti s nespoľahlivou rozprávačkou. Z tohto uhla pohľadu ide o fascinujúci počin – napriek tomu, že niektoré odhalenia by si skutočne domyslel každý okrem hrdinky. Čo som skutočne ocenila bolo niekoľko svojských prvkov, napríklad jedenie kníh či kontrast Janinho normálneho života vonku a udalostí v dome. V konečnom dôsledku Horrid vnímam ako rýchle, atmosferické čítanie s vďačným námetom a podnetným koncom. Mám síce svoje výhrady, ale kniha sa úspešne odkláňa od vzorca a tém väčšiny vychádzajúcich young adultiek, čo si veľmi cením. 3,5*.

obálky zo slovart.sk & goodreads.com