Včera som vám túto biografiu Dalmy Špitzerovej z pera Andrey Coddington predstavila, dnes sa poďme na knihu bližšie pozrieť v recenzii.
Divadelnú herečku Dalmu Špitzerová jej židovský pôvod počas druhej svetovej vojny dostal do neľahkých situácií. Musela sama utekať z krajiny vo veľmi mladom veku, prežiť pracovný tábor v Novákoch, stratila blízkych... A ani keď si po vojne konečne splnila sen a stala sa herečkou, neprestal ju obmedzovať režim. Napriek životnej ceste, ktorú by mnohí nezniesli, sa však nikdy nevzdala a aj po deväťdesiatke ostávala elegantnou a inteligentnou dámou, čo je zjavné i z tejto knihy.
V nej totiž nájdete nielen fascinujúce rozprávanie samotnej Dalmy v prvej osobe (hoci práve to tvorí hlavnú časť), ale tiež krátke pasáže z pohľadu autorky Andrey Coddington, ktoré opisujú jej stretnutia s Dalmou. Vďaka tomu sa do viac-menej chronologického textu dostávajú nejaké tie budúce náznaky na vzbudenie zvedavosti, podnetné zamyslenia nad minulosťou a ešte viac z Dalminej jedinečnej osobnosti. Všetko dopĺňa ešte niekoľko fotografií, okrem iného z Dalminho súkromného archívu. Celkovo je forma tejto biografie naozaj skvele zvládnutá.
Hoci sa obsah z veľkej časti venuje práve neľahkým osudom Židov počas druhej svetovej vojny - a takých námetov sa dnes nájde veľa v každej podobe -, v tomto prípade to nie je jediné, čo v knihe nájdete. Dalma svoje rozprávanie najprv berie veľmi zoširoka a je fascinujúce sledovať, v akom svete žili napríklad jej starí rodičia či rodičia - presnejšie ako veľa a za aký krátky čas sa zmenilo. Okrem toho sa prostredníctvom jej spomínania na detstvo dozvedáme veľa o židovských zvykoch a kultúre. Tento príbeh sa navyše nekončí vojnou. Zisťujeme, ako sa Dalme a ostatným žilo po všetkých tých hrôzach, dozvedáme sa niečo o jej ďalšej kariére a vôbec o živote v politickej situácii, ktorá sa síce zmenila, avšak od bezproblémovej mala ďaleko. Všetky súvislosti a spomínané osobnosti sú pritom slušne priblížené a objasnené, takže by sa mal zorientovať každý.
„Nech už je dôsledok prežitého zla akýkoľvek, človek už nikdy nebude ako predtým.“ (s. 130)
Hoci sa dielo venuje ťažkým témam a zobrazuje ľudstvo vo všetkých extrémnych podobách - tých najlepších i najhorších -, nikdy sa nesnaží čitateľa absolútne zničiť. Jednak je pomerne krátke a jednak je všetko podané cez Dalminu jedinečnú optiku, s akýmsi nadhľadom a v tých najhorších momentoch priam vecne. Pravdepodobne vás pri čítaní neraz zamrazí alebo zosmutniete, no vo výsledku ide skutočne skôr o inšpiratívne než deprimujúce čítanie.
Moje javisko Svet ponúka náhľad do znepokojivej minulosti našej krajiny prostredníctvom silného osobného príbehu, ktorý sa na nič nehrá. Táto biografia sa netvári ako objektívna učebnica, nepoučuje, citovo nevydiera, a predsa ponúka dostatok informácií či podnetov na zamyslenie. Nehovoriac o tom, že je šikovne spracovaná a stránky plynú hladko. Ak vás zaujme anotácia a/alebo ukážka, knihu by ste si nemali nechať ujsť, lebo dostanete presne to, čo vám sľubuje.
Pokiaľ sa chcete o knihe dozvedieť viac alebo si ju rovno kúpiť, stačí kliknúť vyššie.
Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Ikar, čo však nijako neovplyvňuje úprimnosť mojej recenzie.
Obálka z bux.sk
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára