Posledných pár mesiacov bolo na Booklande pomerne ticho, ale konečne som si našla čas napraviť to a vraciam sa späť vo veľkom štýle! Tak ako minulý rok, aj tento som oslovila zopár nových osobností slovenského literárneho sveta a poprosila ich o rozhovor, v ktorom by nám priblížili svoj tvorivý proces aj svoje najnovšie i budúce literárne diela.
Prvým z týchto autorov je Claudia P. Torkan, autorka romantickej knihy Stratená v nenávisti, ktorá už o niekoľko dní vstúpi na knižný trh vďaka vydavateľstvu Venupress. Claudia je taktiež obľúbenou bookstagramerkou a vydáva knižný podcast Perlíme o knihách. V rozhovore mi prezradila niečo o svojich pisateľských začiatkoch na internetových platformách aj čo si musela pri písaní svojho príbehu poriadne naštudovať a predstavila v ňom bližšie svoje debutové dielo.
 |
| © Claudia P. Torkan |
Za všetko môžu Upírske denníky, alebo aspoň ich seriálová verzia. Nikdy neodpustím tvorcom, že spolu Klaus a Caroline neskončili. Objavila som ich ešte v začiatkoch, no až po konci tretej série som sa prvýkrát pokúsila napísať fanfikciu a založila si blog na Webnode, pretože v tej dobe som netušila o žiadnych iných platformách. Táto doména však dovoľovala len cca 20 článkov mesačne, čo mi nestačilo, pretože som v tom čase už mala napísané aj vlastné fantasy príbehy. Neskôr som sa však dostala na platformu, kde ľudia písali cz/sk ff na Twilight, a už to bol len preklik na platformu Ourstories, kde som sa v lete 2012 zaregistrovala a začala pridávať všetko, čo som dovtedy napísala. Keďže som zvykla písať pod menom Dia a všetky prezývky súvisiace s mojím menom boli už pridelené, prišla som k Perle. Páčilo sa mi, že nikto nebude vedieť, kto som, a že by sa mi nikto zo spolužiakov nemohol smiať. Písanie totiž nikdy nepatrilo medzi koníčky, s ktorými by sa človek zvykol chváliť, obzvlášť ako dieťa.
2. Tento rok vychádza tvoja prvá
kniha, Stratená v nenávisti, ale
jej nefinálna verzia bola dlhý čas dostupná na Wattpade, kde mala úctyhodných
224-tisíc prečítaní. Snívala si o vydaní knihy, odkedy si
začala písať Hatin príbeh alebo ťa až jeho popularita u čitateľov
presvedčila, že by mohol mať úspech aj v knižnej podobe?
Vydať knihu bol jeden z mojich
prvých snov. Babka kedysi mala knižnicu cez celú chodbu v byte a mne sa páčila
predstava, že by som raz mala podobnú knižnicu aj ja, len s mojimi knihami.
Až keď som dopísala Hatin príbeh a videla, ako si v ňom viacerí čitatelia našli to svoje, či už štipku skutočnosti alebo únik od vlastných problémov, napadlo mi, že to môže byť ono. Je však iné napísať príbeh pre online publikum a dať to von ako fyzickú knihu, kde si čitateľ môže všimnúť každú jednu nezrovnalosť, každú gramatickú chybu či hocičo iné. Fakt, že som ešte aj perfekcionista, ničomu nepomohol, takže som Hate nechala niekoľko rokov „sedieť“ len na Wattpade, kým som opäť začala premýšľať, či by sa uchytila ako kniha.
3. Stratená v nenávisti vychádza v obľúbenom slovenskom
vydavateľstve Venupress. Bolo toto vydavateľstvo tvojou prvou voľbou?
A ako sa ti s nimi spolupracovalo? Ak sa nemýlim, pôvodná verzia
knihy bola značne rozsiahla. Musela si robiť veľké zmeny a veľa škrtať
alebo ste s vydavateľstvom našli kompromis?
Keď som minulý rok s malou dušičkou odoslala svoj rukopis do vydavateľstva, v živote som nečakala takú skvelú a hlavne prínosnú spoluprácu. Stratená v nenávisti je new adult contemporary príbeh, pri ktorom som sprvu netušila, kam ho vôbec poslať. Výber správneho vydavka je alfa a omega, a preto som chcela, aby sa môj rukopis dostal do čo najlepších rúk.
Prvá verzia mala niečo vyše 162K slov, takže škrtanie bolo nevyhnutné. Kým sa to dostalo do podoby hodnej prvého čítania, zmazala som vyše 30 000. Nakoniec sme to s vydavateľstvom ešte trochu učesali tak, aby sme všetci boli spokojní a dovolím si povedať, že to v mnohom vyzerá oveľa lepšie. Našťastie, nikdy ma do ničoho nenútili ani mi nekázali nič mazať, šlo skôr o ďalší pohľad a názor, ktorý som ako autorka veľmi ocenila.
4. Prezraď nám o svojej debutovej knihe niečo viac. Kto je Hate Maxwellová a prečo si sa rozhodla napísať jej príbeh? Akému typu čitateľov by sa mohol najviac páčiť a na čo sa v ňom môžeme tešiť?
Hate je pre mňa postava 3 v 1. V mnohom mi pripomína mňa v jej veku, v inom by nemohla byť odlišnejšia a má aj pár vlastností, ktoré jej celkom závidím.
Niekto by si mohol myslieť, že má dokonalý život. Je z bohatej rodiny, má skvelých súrodencov a jej budúcnosť tiež vyzerá lákavo. Hate si však veľmi na materiálnych veciach nepotrpí. Oveľa radšej má chvíle strávené s bratmi, spoločné zážitky s kamarátmi a všetko, čo si človek za peniaze nekúpi.
Napísať jej príbeh bolo spontánne rozhodnutie. Bolo to tesne potom, čo som odišla z výšky a nevedela, čo so životom. Jeden večer som si tak sadla k prázdnemu Wordu, zapísala prvú vetu, ktorá je rovnaká aj vo finálnej verzii, a išlo to samo.
Stratená v nenávisti je NA kniha, preto si myslím, že najviac by si príbeh užilo práve mladšie publikum. Nemyslím si, že Hate sadne každému čitateľovi, pretože niekedy je sama zmätená z vlastných reakcií a sklamaná, že nedokáže cítiť to, čo ostatní. Robí chyby, učí sa za pochodu a na svojej ceste má niekoľko osôb, ktoré pri nej vždy stoja. V mnohom sa má ešte čo učiť. Aj preto som k nej chcela hrdinu, ktorý by jej poskytol potrebnú oporu, mohol viesť, no donútil by ju bojovať za to, čo chce, a ukázal jej vždy ďalšiu perspektívu.
5. Niektorí autori nachádzajú
inšpiráciu v snoch, iní pozeraním z okna idúceho autobusu. Odkiaľ
prichádza tá tvoja? Stalo sa ti, že si sa pri písaní inšpirovala skutočnými
udalosťami, či už zo sveta alebo zo svojho blízkeho okolia?
Odvšadiaľ. Každý deň je to inak.
Niekedy mi stačí ísť pešo domov s hudbou v ušiach a už premýšľam, čo by sa
stalo, keby hrdina omylom skoro zrazil hrdinku a dali by sa do reči…. Inokedy
sedím, pozerám do steny a premýšľam, čo spraví záporák, keď zistí, že nemôže
vyhrať. Povedala by som, že o príbehoch premýšľam nonstop a je náročné sa potom
prepnúť do reality.
Dennodenne sa stretávam s ľuďmi,
ktorí si všeličo zažili, niekedy to sú vtipné príhody, inokedy už vážnejšie
životné situácie. Vždy sa pri písaní snažím vychádzať aspoň ako-tak z reality,
pretože aj potom sa vie čitateľ lepšie zžiť s postavou. Samozrejme, nechcem,
aby to všetko bolo len o skutočnosti, a preto mám vo svojich príbehoch rada aj
štipku (občas i dve) niečoho extra, aby sme ostali vo fikcii.
6. Vložila si do svojich príbehov
niečo, ohľadom čoho si si musela robiť detailný prieskum, aby to vyznelo
dostatočne presvedčivo, alebo sa obvykle spoliehaš na svoju fantáziu? Vieme
o tebe, že si vyštudovaná lekárnička. Hodia sa ti vedomosti z tvojho odboru aj pri písaní?
Hnusné, otrasné americké súdnictvo.
Môj ty bože, keď som si robila poznámky, nadávala som ako pohan. Prvotne som
chcela príbeh zasadiť do zahraničia nielen kvôli prostrediu, ale aj tomu, že
som netušila, ako jednotlivé veci fungujú u nás. Nechcela som, aby ma niekto
zjazdil pod čiernu zem, že som to úplne zbabrala. Nakoniec som si to ešte viac
skomplikovala, keď som zistila, že namiesto našich zákonov si musím naštudovať
tie americké.
Jop, mám za sebou lekárenstvo a
rádiológiu, no zatiaľ mi tieto znalosti boli na dve veci. Minimálne pri tejto
sérii, kde jediné, čo ako zdravotník viem využiť, je obväzovacia technika. Nikdy
však nevravím nikdy, pretože raz sa mi istotne zídu.
7. Máš k dispozícii časovrat? Pretože okrem náročnej práce a písania dokážeš čítať množstvo kníh, viesť úspešný bookstagram, spolupracovať s vydavateľstvami a spolutvoriť úspešný podcast Perlíme o knihách. Kde na to berieš voľný čas? Robíš si presný harmonogram, aby si všetko stíhala? A čomu sa venuješ vo voľnom čase mimo virtuálneho sveta?
😂😂😂😂😂
Neviem nakoľko je niečo z toho úspešné, ale ďakujem. Ťažko povedať, môj harmonogram je totiž jeden veľký organizovaný chaos, z ktorého častokrát sama neviem vyjsť, a odrazu zistím, že mám byť v jeden deň na viacerých miestach naraz.
Voľného času veľa nemám, snažím sa preto vyťažiť z každého dňa čo najviac a multitaskovať, kde sa dá. Najnovšie som si totiž našla záľubu v behaní, čo striedam s bicyklom a posilkou, aby som si trošku vyvetrala hlavu. Je fajn z času na čas prísť na iné myšlienky, stretnúť nových ľudí, načerpať inšpiráciu (v ideálnom prípade) a urobiť niečo pre zdravie, keďže čítanie kníh tie kalórie dostatočne nepáli.
Ten časovrat by som však s radosťou brala.
8. Stratená v nenávisti vychádza 13. októbra, ale my už teraz vieme,
že ide o prvý diel série. V akej fáze príprav je druhé pokračovanie?
Smieš nám prezradiť, koľko častí by mala mať táto séria? A máš vymyslený
aj nejaký iný príbeh, ktorý by si tiež jedného dňa rada videla na pultoch
kníhkupectiev?
Ja a deadliny nie sme kamaráti a
pretože sa poznám, vždy som chcela mať niečo v zásobe, aby som sa mohla bez
zbytočného tlaku venovať ďalšej dvojici. Druhý diel série je teda už dokončený,
čaká na ďalšie čítanie a aplikovanie úprav z jednotky.
Neviem, koľko dielov bude v sérii,
ale momentálne dopisujem tretiu časť, aby som mohla pokračovať a dokončiť druhú
polovicu štvorky. Nebola by som to ja, keby som si isté veci neskomplikovala a
neprepojila, takže pracujem súbežne na dvoch príbehoch. Viaceré postavy sa ešte
nedostali k slovu, takže som otvorená aj nejakej časti navyše.
Iné príbehy? Och, a koľko. V
projektoch mám jednu viacdielnu fantasy sériu, jedno sci-fi, no najviac sa teším
na projekt, ktorý je tiež contemporary, ale úplne iný ako Stratená v
nenávisti. Párkrát som už spomínala rukopis „SMS”, ktorému chcem venovať
pozornosť a možno v ňom aj využiť nadobudnuté vedomosti zo škôl.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára