Moje obľúbené knižné trópy

Zoznamy obľúbených, neobľúbených, najviac klišé, najoriginálnejších atď. knižných trópov (resp. motívov – nie som literárny vedec, takže neovládam správnu terminológiu, ale každý knihomoľ iste chápe, o čom hovorím) je na internete, hlavne na YouTube, plno. Vždy som si hovorila, že by som chcela písať na tomto blogu aj viac knižne orientované články (nielen recenzie a reporty z festivalov či výletov), ale vždy mi v tom bránil nedostatok odhodlania. Tým chcem povedať, že môj výber témy zrejme nie je najoriginálnejší, ale verím, že je to krok správnym smerom.

Takéto zoznamy knižných trópov bývajú často orientované na špecifický žáner, ale ja som sa rozhodla urobiť jednoduchý zoznam mojich desiatich obľúbených motívov bez ohľadu na žáner aj s nejakými príkladmi. Pretože je môj zoznam prečítaných kníh podstatne kratší ako u väčšiny blogujúcich knihomoľov, moje príklady sa budú neraz opakovať. Hádam mi to odpustíte.

 * * *

1. Od nenávisti k láske

Pretože čítam možno až príliš veľa romantických kníh, musela som začať trochu romanticky orientovanými trópmi. Tým prvým je hate-to-love alebo haters-to-lovers, teda keď sa dvaja (ideálne) najprv neznášajú, ale postupne si k sebe nájdu cestu a zamilujú sa. Nič nie je lepšie ako hrdinovia, ktorí si navzájom robia napriek a skáču si do vlasov, len aby potom zistili, že si bez toho druhého nedokážu predstaviť svoj život. Je to úžasný tróp, avšak zároveň nesmierne krehký. Ak autor nedostatočne presvedčivo objasní, prečo sa dvaja neznášali a ako je možné, že tú neznášanlivosť prekonali, celý príbeh sa rozpadne.

Medzi moje najobľúbenejšie príbehy s týmto motívom patria z YA fantasy kníh Serpent & Dove (recenzia), My Lady Jane (recenzia) alebo staršia anjelská fantasy Unearthly (recenzia), ktorá už dnes zrejme nie je „cool“, ale ja mám pre ňu stále slabosť. Z príbehov zo súčasnosti mi napadá napríklad úžasné The Duff (recenzia) alebo, niečo pre starších, Walk of Shame (recenzia). Je to tiež populárny motív u kníh patriacich do mestskej fantasy ako Kate Daniels alebo Hidden Legacy (recenzia).

2. Falošný vzťah, manželstvo z rozumu

Ďalším romantickým motívom, ktorý mám nesmierne rada a ktorý ma vždy zaručene naláka na prečítanie knihy, je falošný alebo predstieraný vzťah, ktorý je niekedy prezentovaný tzv. manželstvom z rozumu. Neviem prečo, ale hrozne ma bavia príbehy o hrdinoch, ktorí musia predstierať, že sú strašne zamilovaní, aby na oplátku niečo získali alebo aby si tým chránili zadky, a v závere zistia, že sa do seba medzitým skutočne zamilovali. Často to vedie k vtipným a zaujímavých situáciám, ktoré si náramne užívam. A keď sa k tomu pridá kvalitný haters-to-lovers motív, vie z toho byť úžasné čítanie!

V príbehoch zo súčasnosti často narážam na priemerne kvalitné knihy s motívom manželstva z rozumu a pripadá mi čudné, že sú to práve YA fantasy Serpent & Dove a My Lady Jane, v ktorých sa mi jeho spracovanie páčilo najviac. Čo sa týka len tých falošných vzťahov, tuto mám v obľube contemporary knihy ako The Deal alebo When It's Real.

 

3. Zakázaná láska

S romantickými motívmi som ešte neskončila – ďalšou na zozname je stará dobrá zakázaná láska, ktorá sa zákonite musí končiť šťastne, nie na štýl Rómea a Júlie. Či už ide o obrovské tajomstvo, znepriatelené rodiny alebo fakt, že pochádzajú z odlišných druhov, na dvoch zamilovaných bytostiach, ktorým osud nepraje, aby boli spolu, je čosi srdcervúce a magické a vám neostáva nič iné, než držať im palce. (Nerátam sem hrdinov, z ktorých minimálne jeden je vo vzťahu s inou osobou – to nie je zakázaná láska, to je stupidita.)

Tento motív sa často využíva v YA fantasy knihách, ale z toho, čo som prečítala, by som sem ako dobrý príklad začlenila len Rose a Dimitriho z Vampire Academy (i keď niektorí nebývajú nadšení z ich vekového rozdielu). Potom sem radím skôr príbehy zo súčasnosti ako Price of a Kiss (hrdina je tak trochu gigolo – čo tiež niekoho nemusí nadchnúť, ale táto kniha je moja guilty pleasure), The Girl's Got Secrets (kde hrdinka predstiera, že je chlapec) alebo A Midsummer's Nightmare (kde sú hrdinovia nevlastní súrodenci skrz manželstvo).

4. Mocná dvojka

A toto je už posledný čisto romantický knižný motív, ktorý milujem. Ide o tzv. power couple – alebo, ako som si ich nazvala ja, o mocnú dvojku. S týmto motívom sa väčšinou stretávam pri dlhších sériách, najčastejšie patriacich do mestskej fantasy, v ktorých si hlavná hrdinka nájde svojho milého a spoločne vytvoria mocnú dvojku, s ktorou je neradno sa zahrávať. Obaja majú v príbehu svoju rolu, obaja majú vlastné schopnosti či zručnosti a obaja sa o seba vedia postarať – avšak keď sú spolu, žiadny nepriateľ proti nim nemá šancu.

Medzi moje najobľúbenejšie mocné dvojky patria Mercy a Adam zo série Mercy Thompson, Kate a Curran zo série Kate Daniels a najnovšie si ma získali Nevada a Rogan zo série Hidden Legacy. Skvelú mocnú dvojku som však našla aj v Alexii a Conallovi zo steampunkovej série Parasol Protectorate.

5. Ryba na suchu

Hurá na neromantické motívy! Prvým na zozname je tzv. fish out of water alebo po slovensky rybička na suchu, teda keď sa hrdina ocitne v čase alebo na mieste, z ktorého nepochádza či s ktorým nemá skúsenosti. Jeho úlohou je zorientovať sa v novom „svete“ a prispôsobiť sa mu, aby v ňom vôbec prežil. Je to skvelý spôsob, ako predstaviť čitateľovi iný svet, pretože o ňom nemá vedomosti rovnako ako hrdina a spoločne tak odhaľujú jeho záhady. Zároveň je to skvelý zdroj rôznych komických situácií a pre tie ja žijem.

Existujú rôzne varianty tohto motívu a aj každá z mnou vybraných kníh ho spracúva odlišne. V diele V znamení ametystu (recenzia) sa hrdinka dostáva do fantastického sveta odlišného od nášho, musí sa v ňom naučiť žiť a aktívne hľadá cestu domov. V Neverwhere zas hrdina odhaľuje odvrátenú stranu reálneho sveta, ktorá je plná mágie a nadprirodzených potvor (podobne ako v prvej časti Harryho Pottera). V mojej najobľúbenejšej časti série The Lunar Chronicles, Cress, bola naopak hlavná hrdinka celý život väznená, preto ju po úteku na slobodu skutočný svet vo všetkom fascinuje a nevyzná sa v ňom.

6. Tajná identita

Ďalším zaujímavým motívom je pre mňa motív tajnej identity, čiže príbehy o postavách, ktoré pred ostatnými z rôznych dôvodov taja, kto alebo čo sú v skutočnosti zač. Je to skvelý zdroj napätia a tajuplnosti v knihe, či už o pravej identite hlavnej postavy viete alebo sa ju snažíte odhaliť v priebehu čítania. Neradím sem, samozrejme, knihy typu „keby si poznala pravdu o mojom skutočnom ja, držala by si sa odo mňa ďalej“, tie si väčšinou zaslúžia skôr facepalm než obdiv.

S týmto motívom skvelo pracuje Naslouchač (recenzia), už viackrát spomínané Serpent & Dove a z romantických kníh napríklad tiež spomínané The Girl's Got Secrets.

 

7. Keď veci nie sú až také čiernobiele

Určite všetci poznáte príbehy o zlom uzurpátorovi, ktorý vtrhol do krajiny a teraz tam vládne tvrdou rukou, preto ho musí hrdina poraziť, inak bude so všetkými zle-nedobre. Je to veľmi populárny motív v rôznych žánroch fantastiky. Netvrdím, že nemôže byť dobre spracovaný, len mám osobne radšej, keď príbehy nie sú také čiernobiele. Keď majú obe strany v niečom pravdu a obe sa v niečom mýlia. Keď ma hrdina aj zloduch nútia uvažovať o správnosti či nesprávnosti ich rozhodnutia.

Mojím najlepším príkladom tohto motívu (ak sa to vôbec dá označiť za motív, ale v každom prípade je to na mojom zozname) je séria Poison Study, ktorá zaujímavo vybalansovala stranu uzurpátora, ktorý zakázal všetko magické, ale dal ľuďom bezpečie a istotu a stranu magických bytostí, ktoré reprezentujú slobodný svet, ale za cenu spoločenských rozdielov medzi jednotlivými triedami obyvateľstva. Zaradila by som sem aj sériu Age of X alebo Naslouchač, ktoré tiež vyrovnane ukazujú obe strany mince.

8. Pokrvné puto

Nechápte ma zle – nemám nič proti knihám o osamelých dušiach, ktoré po rokoch pretĺkania sa svetom nájdu ľudí, ktorých dokážu nazvať rodinou. Je to rozkošné, je to skvelé. Iba mám dojem, že sa v literatúre zabúda na skutočné rodiny. Väčšinu času je hlavná postava sirotou alebo pochádza z nefunkčnej rodiny (rodič je alkoholik, feťák či tyran) alebo sa z člena rodiny vykľuje záporák. Chcela by som viac rodičov, ktorí by obetovali život za svoje deti a viac súrodencov, ktorí sa vzájomne učia, chránia a kryjú si chrbát. Alebo ešte lepšie – keď sa nefunkčná rodina snaží dať znovu dohromady. Rodina je dôležitá a pokrvné rodiny si zaslúžia väčšiu pozornosť, než koľko sa im jej bežne v literatúre venuje.

Okrem Weasleyovcov z Harryho Pottera mi ako príklad komplexnej rodiny napadá rodina Nevady Baylor zo série Hidden Legacy – ľúbia sa, ale to neznamená, že si občas nenadávajú, bojujú jeden za druhého, no občas sa zrazia ich protikladné názory, a predovšetkým by pre toho druhého urobili všetko na svete.

9. BFFs

Milujem romantiku vo svojich knihách, ale takisto mám rada dobré priateľstvo. Priateľstvo medzi dievčatami, priateľstvo medzi chlapcami, priateľstvo medzi dievčatami a chlapcami, ktoré nevyústi do romantického vzťahu. Mám dojem, že v dnešnej dobe máme tendenciu shippovať všetko a každého a priateľstvo sa ignoruje (#ArthurAndMelinBFFsForever) – ale to už je trochu iná debata. Autori zabúdajú hlavne na ženské priateľstvá – hrdinka musí byť sama, inak by sme ju dosť neľutovali; hrdinka má iba zlé skúsenosti s dievčatami, ktoré ju neznášajú pre jej výnimočnosť; hrdinka má len kamarátov chlapcov, aby bolo zrejmé, že nie je ako ostatné dievčatá a pod. No aj muži bývajú neraz prekliati – nemajú kamarátov iba sokov; nemajú kamarátov, lebo by to nezapadlo do ich „som tichý, večne zadumaný typ“ štýlu; nemajú kamarátov, lebo sú najlepší a ostatní ich chcú podrezať.

Uviesť sem Harryho Pottera ako pozitívny príklad by bolo príliš klišé. Siaham teda po už neraz spomínanom Serpent & Dove či Kate Daniels, ale tiež v The Lunar Chronicles som vždy obdivovala vzťah Cinder a Iko (jedna z nich je síce android, no ráta sa to, že?). S kvalitnými mužskými priateľstvami sa stretávam skôr v romantických sériách, napr. Forbidden Men.

Na druhej strane, nebola by som úprimná, ak by som nepovedala, že medzi moje obľúbené motívy patrí aj friends-to-lovers, teda keď sa dvaja kamaráti zamilujú. V tomto prípade je mojím jednoznačným favoritom kniha #Junkie. Nemyslím si, že som čítala lepšiu knihu, kde by dvaja hrdinovia boli rovnako priateľmi ako aj partnermi.

10. Rytier na bielom koni

Očividne som vám klamala, pretože aj toto je vo svojej podstate romantický motív. Niežeby som si neužívala dobre napísané príbehy o zlých chlapcoch, ale mám slabosť pre niečo, čo často nevídam na vrchole takýchto zoznamov – dobrých chlapcov. Nemyslím tým kladných hrdinov, ale chlapcov a mužov, ktorí nebehajú za babami, nemajú „povesť“, nie sú drsnejší než strúhadlo, neobklopuje ich oblak tajomna, nejazdia na motorke, nemajú temné tajomstvo, ktoré ak by vyšlo na povrch, už by ho ich žienka nechcela… a tak podobne, veď to poznáte. Opakujem – niežeby som im aj ja z času na čas nepodľahla (naposledy to bol Rogan), ale viem oceniť aj čaro dobrákov.

Na vrchole môjho zoznamu dobrákov je Adam z Mercy Thompson (je to síce drsný vlkolak, ale zároveň zodpovedný vodca, skvelý otec a jeho stará výchova mu nedovoľuje nadávať pred ženami). Mojím najnovším obľúbeným prírastkom je Reid zo Serpent & Dove (áno, som si vedomá, že som túto knihu spomenula už asi v každom bode) a radím sem aj Ruperta z knihy Východ modrého měsíce (recenzia) – to je pravý rytier na bielom koni… či jednorožcovi, heh.

* * *

Toto bolo mojich desať obľúbených knižných trópov, ktorých dobré spracovanie často prispeje k tomu, že sa mi daná kniha páči. Určite by sa našli aj ďalšie, na ktoré som si nespomenula. Budem rada, ak mi do komentárov napíšete nejaké vaši obľúbené knižné trópy, prípadne odporúčania na knihy, o ktorých si myslíte, že zaujímavo spracúvajú moje obľúbené trópy – pri tom množstve kníh, ktoré mám na zozname a minime kníh, ktoré prečítam, sa mi bude hodiť každý tip!