Tillie Cole - Tisíc chlapčenských bozkov

Ja a romantika máme komplikovaný vzťah - nestrávim len tak hocičo. Napriek tomu som sa rozhodla pustiť do ružovučkej YA novinky so slovom "bozk" v názve, veď ma možno milo prekvapí. Nuž, prekvapená som rozhodne bola, ale pekne po poriadku...

Na začiatku knihy sa päťročný Rune sťahuje s rodičmi z Nórska do Ameriky - k jeho veľkej nevôli. Čoskoro sa však zoznámi so svojou rovesníčkou a susedkou Poppy a rýchlo sa skamarátia. Vravím si: fajn, on je z Nórska, ona je taká svojrázna, to sa mi pozdáva!

Prejde niekoľko rokov, Rune a Poppy sú stále najlepší kamaráti a Poppy postihuje tragédia - jej babka umiera. Ešte pred smrťou však svojej vnučke daruje zaváraninový pohár plný papierikov. Jej úlohou je zaplniť ich tisícimi chlapčenskými bozkami. Prvý bozk si Rune a Poppy vymenia v ôsmich rokoch. Nasleduje časový skok - majú pätnásť a stále sú rovnako nerozluční.

Ibaže potom je Rune nútený presťahovať sa späť do Nórska. S Poppy si síce sľúbia, že ostanú v kontakte, no ona sa onedlho odmlčí... Po čase sa zatrpknutý Rune vracia do Ameriky a tam sa dozvedá pravdu.

Ako prvé ma zarazili samotné papieriky - prečo by to niekto robil a prečo by takto určoval malému dievčatku priority? Ale fajn, dajme tomu, že sa nájdu osoby, ktoré považujú lásku a zbieranie bozkov za vhodný životný cieľ (nemôžem povedať, že ma anotácia nevarovala)... Navyše, kritizovať postavy za to, že sa neviem stotožniť s ich pohľadom na svet by bolo hlúpe.

Prvý bozk a vzťah Runeho a Poppy v pätnástich však v mojej hlave  definitívne rozsvietil červenú kontrolku: toto predsa nie je zdravé! Snažila som sa utešiť tým, že ľudia sú schopní všetkého, tí dvaja môžu byť naozaj presvedčení, že je všetko fajn, a rozhodla som sa počkať, ako to autorka pojme.

Onedlho o tom už nebolo pochýb - Tisíc chlapčenských bozkov je príbeh o epickej osudovej láske, ktorá si musí prejsť mnohými prekážkami. Kniha sa síce číta pomerne ľahko a rýchlo, no je zároveň plná najrôznejších sladkých rečí, metafor a ach-tak-intenzívnych emócií. Je mi jasné, že takéto veci u niektorých skrátka frčia, takže týmto ku knihe zvolávam romantické duše... U mňa to však vôbec nefungovalo, miestami som mala chuť prevracať očami.

Najväčším pozitívom knihy je, že keď som si myslela, že je mi úplne jasné, čo čítam, autorka sa vybrala pomerne nečakanou cestou. K romantike (bez obáv, stále jej je tam priveľa) sa pridáva otázka smrti, života po smrti, ale aj užívania života, optimizmu... Ocenila som myšlienku, že by sme sa nikdy nemali vzdávať, mali by sme žiť naplno a Poppy bola vlastne celkom zlatá hlavná hrdinka. Ibaže, ako som už spomínala, romantické časti šli mimo mňa, tú strašne veľkú lásku som autorke neuverila a čo sa týka smutných častí... Vlastne som ani nebola naozaj smutná kvôli postavám, skôr preto, že sa nedalo inak, cítila som sa trochu citovo vydieraná.

Aby som to zhrnula, Tisíc chlapčenských bozkov nie je najhoršia kniha na svete - nečíta sa zle a dajú sa v nej nájsť pozitíva, no zároveň i veľmi veľa negatív. Povedala by som, že je to taký buď-alebo prípad: buď dokážete stráviť autorkin pohľad na lásku, všetok ten cukor a vyberiete sa s postavami na intenzívnu emocionálnu cestu životom... Alebo budete ako ja nechápavo krútiť hlavou. Ak sa považujete za romantickejšie naladené osoby a máte pocit, že dokážete prehryznúť vyššie zmienené veci, pokojne knihe dajte šancu, možno si ju dokonca zamilujete. Ja jej bohužiaľ udeľujem len 2,5* - s odretými ušami.

Pokiaľ sa chcete o knihe dozvedieť viac alebo si ju rovno kúpiť, stačí kliknúť vyššie.
Za poskytnutie recenzného e-booku ďakujem vydavateľstvu Ikar, čo však nijako neovplyvňuje úprimnosť mojej recenzie.

Obálka z bux.sk