Claire Hennessy - Sorbetové dievča

Sorbetové dievča si ma získalo tromi slovami na obálke: Štíhla. Dokonalá. Zdrvená. Zacítila som totiž zaujímavý netradičný príbeh... A môj knižný "čuch" ma nesklamal.

Annabel je mŕtva - umrela na anorexiu. Namiesto toho, aby sa posunula niekam ďalej však dostala svoju prvú úlohu. Musí pomôcť istej duši, aby na výmenu získala niečo pre seba. Jej "pridelená" duša sa volá Julia a... je tučná. Annabel teda presne vie, čo musí urobiť - naučiť Juliu všetky svoje triky. Alebo nie?

"Nemyslite si, že som strážny anjel. Nemám krídla, neznie tu nebeská hudba ani nesedím na mäkkom obláčiku. Sme tu len my dve so šéfkou (nie je to božská bytosť, to fakt nie). Ide o úlohu. Moju prvú. A dúfam, že bude jediná. Istej duši treba pomôcť. Volá sa Julia. Šéfka hovorí, že to nerobím pre ňu. Mám Julii pomáhať, aby som pomohla sebe. Nie, nemám také dobré srdce. Moje srdce... no, už sú to tri týždne, odkedy prestalo biť."

Priznám sa, že som spočiatku mala problém so štýlom písania. Text vyznieval trochu krkolomne, no postupne sa to zlepšilo a ja som sa začítala. Potom už stránky ubiehali rýchlo, okrem iného aj vďaka netradičnej forme - okrem krátkych kapitol v Sorbetovom dievčati nájdete i rôzne zoznamy či prepisy esemesiek.

Rozprávačkou príbehu je Annabel. Hoci umrela na anorexiu, ani po smrti si nepriznáva, že by niečo urobila zle. Dostať sa do jej hlavy a sledovať svet i Juliu cez jej optiku je nezvyčajné, ale podľa mňa potrebné. Áno, má hnusné poznámky na Juliinu váhu. Áno, v mnohom sa mýli. Nerozumiem však, prečo niektorí (zahraniční) čitatelia knihu kvôli tomu odsudzujú - prečo by sme nemohli nazrieť do hlavy nedokonalej hrdinky s poruchou príjmu potravy? Nevidím na tom nič zlé, práve naopak (za predpokladu, že je v knihe správne posolstvo a to v tomto prípade platí).

Príbeh síce sledujeme prostredníctvom Annabel, no vzhľadom na jej stav doň zasahuje iba zľahka. Druhou, tou aktívnejšou, hlavnou hrdinkou je Julia. Tej taktiež prakticky vidíme do hlavy, i keď nepriamo, čo bol z autorkinej strany zaujímavý ťah. Prostredníctvom Julie sa stretávame s inými problémami - prejedanie ako prostriedok na riešenie problémov, komplikované vzťahy... Ani Julia, ani Annabel nie sú vyslovene sympatické postavy, ibaže obe zjavne potrebujú pomoc a sú neuveriteľne realistické.

Práve to si na Sorbetovom dievčati cením najviac: autorka sa nebojí riešiť kontroverzné témy či písať o postavách, ktoré na vás môžu pôsobiť nepríjemne. Verne zachytáva život mladých so všetkými jeho odtieňmi a stránkami, vrátane tej odvrátenej. Claire Hennessy sa podarilo verne zachytiť všetko od ľudskej nespoľahlivosti, cez zlé rozhodnutia, priateľstvá, lásku (hoci tentoraz nie je v popredí), tlak v škole, až po problémy s jedlom... Napriek počiatočnému dojmu k svojim čitateľom navyše vysiela chvályhodnú správu, že problémy treba riešiť a hovoriť o nich (vrátane tých s jedlom). Okrem toho do príbehu prepašovala aj primeraný závan "girl power".

Táto kniha je skrátka iná a to je skvelé... A zároveň možno trošku na škodu. Kvôli netradičnej forme a rozprávačke som sa napríklad nedokázala celkom zžiť s postavami, čo spôsobilo, že vo mne príbeh vyvolal menej emócií. Taktiež tu chýba dej v tradičnom slova zmysle či napätie. Ide skrátka o pozvoľné rozprávanie o živote, ktoré nesadne úplne každému a je lepšie sa do čítania púšťať s upravenými očakávaniami.

Sorbetové dievča síce nie je perfektné spracovaním, je to však jednoznačne vydarené a hlavne dôležité dielo, pretože otvorene hovorí o veciach, pred ktorými radi zatvárame oči. Osobne som nesmierne rada, že som si knihu prečítala, udeľujem jej 4 hviezdičky a pripájam vrelé odporúčanie.

Pokiaľ sa chcete o knihe dozvedieť viac alebo si ju rovno kúpiť, môžete tak urobiť napríklad tu, na albatrosmedia.sk. Za poskytnutie recenzného výtlačku výmenou za úprimnú recenziu ďakujem albatrosmedia.

Obálka a úryvok z albatrosmedia.sk