4. 6. 2018

Sabine Schoder - Láska je pre bláznov. Ako som ja.

Táto kniha ma zaujala prakticky okamžite, pretože som a) mala náladu na romantickú oddychovku, b) chcela zistiť, ako píšu YA contemporary nemecké autorky. Nuž, zase taká oddychovka to nebola, ale minimálne jedna nemecká autorka si rozhodne nedáva servítku pred ústa!

Anotácia tvrdí, že ide o "príbeh lásky taký skutočný, až to zabolí, a taký podmaňujúci, že vzbudzuje závislosť". Nepovedala by som to možno presne takto, ale niečo na tom je, keďže som knihu prakticky zhltla a občas to aj bolelo.

Ak sa opýtate hlavnej hrdinky Viki, Jay Feretty je ten najhorší typ chalana. Namyslený frajer, ktorý sa hrá na rockovú hviezdu, pán populárny, ktorý môže mať v posteli každý večer iné dievča a ešte má aj problém s drogami.

Keď sa raz večer stretnú vonku pred klubom, zhúlená Viki mu svoj názor pekne objasní... A potom sa s ním vyspí. Ráno si prakticky nič nepamätá, no jedno je isté: Jaya len tak z hlavy nedostane. Ups.


Viki a jej kamaráti sú zástupcami asi najširšej skupiny tínedžerov, ktorá v YA literatúre zvyčajne ustupuje nevinným dobrým dievčatám a romantickým zlým chlapcom. Je to banda gymnazistov, ktorá sa fláka po nociach, posedáva po baroch, pije, fajčí, nepozastaví sa nad jednorázovkou a trávu považuje za vhodný narodeninový darček. Táto kniha nepoúča a nevaruje, ani nepomôže tento životný štýl pochopiť tým, ktorých sa netýka (hoci som sa chvíľu snažila). Jednoducho realisticky zobrazuje život mládeže a všetky servítky či ružové okuliare necháva v nejakom zadymenom pajzli. Aspoň spočiatku.

Postupne totiž lepšie spoznávame Viki aj Jaya a zisťujeme, že majú ďalšie vrstvy osobnosti i rôzne seriózne problémy. Ani sa nenazdáte a divoké scény z úvodu knihy ustupujú postupne vznikajúcej love storke medzi hlavnými hrdinami, ktorá je však neodvratne poznačená práve ich nedokonalými povahami a už spomínanými problémami.

Viki má mŕtvu matku, otca-alkoholika, nedostatok peňazí a navyše prepadá v škole. U Jaya je na prvý pohľad všetko fajn, ale prečo jeho mama tak často plače, čoho sa týkajú tie čudné narážky a čo vlastne berie? No schválne, kedy vám to do seba zapadne. Zatiaľ čo Viki to v podstate ani nedošlo, ja som asi v polovici knihy pochopila, že som bola oklamaná a toto nie je žiadna bežná oddychovka.

Voči knihe mám niekoľko výhrad. Po prvé: neočakávane mi začala hrať na city a bez varovania ma strhla do víru ťaživých emócií. Po druhé: veľké tajomstvo som odhalila priskoro. Po tretie: občas som mala dojem, že nám autorka neposkytla dostatočný náhľad do pocitov hlavných hrdinov a tým pádom ani dostatok dôkazov o tom, že sa z ich vzťahu naozaj stalo niečo viac než len chvíľkový úlet. Teoreticky by ste ešte mohli mať problém s pokojným tempom a nevýrazným dejom na hojnom počte strán, ale uisťujem vás, že Sabine Schoder píše fakt dobre a kniha sa číta rýchlo.

V konečnom dôsledku nejde o dokonalé dielo, mňa si však získalo. Páčilo sa mi, že boli príbeh i postavy realistické a neprikrášlené a tiež to, že ma kniha dokázala skutočne pohltiť. Ešte teraz o nej nedokážem prestať premýšľať. Ak máte radi YA contemporary a/alebo príbehy o láske, no zároveň máte náladu na niečo trošku iné - minimálne atmosférou -, určite knihe dajte šancu. Odo mňa získava 4 hviezdičky.


Pokiaľ sa chcete o knihe dozvedieť viac alebo si ju rovno kúpiť, môžete tak urobiť napríklad tu, na albatrosmedia.sk. Za poskytnutie recenzného výtlačku výmenou za úprimnú recenziu ďakujem albatrosmedia.

Obálka z albatrosmedia.sk

4 komentáre:

  1. Je pravda, že nemeckých autorov takmer vôbec nepoznám, hlavne teda čo sa týka YA contemporary, ale zase ani v iných krajinách nepoznajú našich autorov, lebo tie diela prosto nie sú tak významné. Táto knižka ma zaujala v tom, že vyzerá by tak na rozmedzí vážnejších tém a nakoniec teda nejakej tej veľkej lásky, ktorá všetko zachráni. Tiež sa mi páči, že to je skôr o reálnejších teenegeroch, tým nechcem povedať, že všetci chodia v tomto veku po baroch a berú drogy, ale predsa len v určitom veku si niektoré veci musíš zažiť, aby si zistil a mohol si povedať áno, takto žiť nechcem alebo takto žiť chcem. Táto kniha by sa práve kvôli tomu rozmedziu určite páčila mojej mamine, sebou si nie som až taká istá, ale kto vie, možno by ma práve zaujala, ale určite to nie je niečo, po čom by som automaticky siahla s tým, že aha, toto ma zaujíma. Na druhej strane, často sú potom práve také knižky od ktorých by som to nečakala veľmi dobré, lebo príjemne prekvapia :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. No, ani ja, takže zatiaľ neviem, či je toto pravidlo, keď príde na nemecké YA autorky.:D Možno časom zistím. Akurát neviem, či práve americké diela na tomto spôsob sú o niečo významnejšie, ale u nás vydávanejšie rozhodne. :D
      Tak určite nie všetci, ale dosť na to, aby sa to občas odrazilo v YA literatúra, preto bola pre mňa táto kniha fajn zmenou.:)
      Nuž, možno raz zistíš. :) Každopádne ďakujem za komentár!^^

      Odstrániť
    2. Haha vidíš, to je hrozná pravda, americké nie sú ničím významnejšie a je ich tu koopec. Ale teda možno to bude aj tou prekladateľskou tradíciou, angličtina je u nás omnoho frekventovanejšia a aj prekladateľov je omnoho viac. Ale ja ďakujem za postreh, musím sa teraz smiať nad tým, akú blbosť som napísala a reálne si ju myslela hh....

      Odstrániť
    3. Tak s tým prekladateľmi & tradíciou máš určite pravdu.:)

      Odstrániť