8. 5. 2019

Joan He - Descendant of the Crane

Ak hľadáte geniálne premyslené jednodielne YA fantasy so sympatickou hrdinkou, neprehnanou romantikou a kopou nečakaných zvratov, nech sa páči, zoznámte sa s Descendant of the Crane! (Odteraz už len DotC.)

DotC má rozhodne pútavý úvod – spolu s princeznou Hesinou a jej nevlastným bratom Caiyanom sa vyberáme navštíviť jednu zo soothsayers (niečo ako veštci/mágovia). Hesina chce zistiť, kto zavraždil jej milovaného otca a kráľa. Háčik je v tom, že kontakt so soothsayers sa rovná velezrade trestanej smrťou.

Hesina sa však rozhodne toto riziko podstúpiť. Je to, koniec koncov, mladá kráľovná plná ideálov, ktorá sa snaží za každú cenu dozvedieť pravdu a nájsť spôsob, ako pomáhať svojmu ľudu – ideálne aj utláčaným soothsayers, ktorých by mala zaslepene nenávidieť ako ostatní. Ibaže kráľovstvu hrozí vojna, jej hlavný minister jej veľmi rafinovane podráža nohy a ona nevie, či môže dôverovať aspoň svojim najbližším...

Po akčnom začiatku sa dej až tak neponáhľa, kniha nám pomalším tempom postupne odkrýva prepracovaný svet a spletitú zápletku. Na druhej strane vždy po určitom čase príde nejaký neočakávaný zvrat, ktorý úplne zmení situáciu. Nechýbajú ani poriadne napäté chvíľky, kedy sú postavy v ohrození života. Väčšinu času však ide skôr o také to pomalé odhaľovanie skutočností, intrigovanie a narážanie na nové prekážky, pričom všetky fakty do seba krásne zapadajú a autorka ma viackrát úspešne šokovala.

Navyše je DotC až bolestivo realistický príbeh v tom zmysle, že v ňom nič nie je čierno-biele – ani hrdinovia z lekcií dejepisu, ani Hesinin otec, ani ona sama. Postavy neustále čelia ťažkým voľbám i obetiam a kráľovstvo na začiatku prezentované ako spravodlivé je v skutočnosti značne prehnité... Skrátka je čo sledovať a nad čím premýšľať. Na druhej strane toho nikdy nie je príliš, v deji som sa nestrácala a atmosféra nie je skrz na skrz depresívna.

Čo sa týka postáv, veľmi ma bavilo sledovať Hesinin vývoj. Na začiatku nie je práve ideálny materiál na kraľovanie, no učí sa na vlastných chybách. Často sa cíti unavená, zúfalá a bezmocná, ale nikdy sa nevzdáva. Snaží sa zo všetkých síl a postupne sa v mocenskej hre zlepšuje. Osobne som jej fandila. Oceňujem tiež, že autorka netlačila na romantiku a ostala len pri náznakoch a niekoľkých scénach, jednoducho preto, lebo na nič viac postavy nemali čas ani priestor. Okrem Hesiny sme spoznali viacero vedľajších postáv, ktoré boli taktiež dobre napísané, a nechýbal dôraz na dobre zvládnuté, často komplikované rodinné vzťahy.

Palec hore patrí autorke i za svet, ktorý vybudovala. Je inšpirovaný ázijskými kultúrami, čiže šlo minimálne pre mňa o niečo neopozerané. Zároveň sa jej podarilo vytvoriť dojem, že ten komplexný svet naozaj existuje a pritom nezahltiť čitateľov zbytočnými informáciami.

Ešte je tu otázka pokračovania. Ide o samostatnú knihu s potenciálnymi „companion novels“, ktoré by rozvíjali osud kráľovstva, no boli by rozprávané z pohľadu iných postáv. Na jednej strane si viem živo predstaviť klasické pokračovanie, na druhej strane má príbeh uspokojujúci, hoci čiastočne otvorený koniec. Navyše takýto formát ponúka čitateľom väčšiu možnosť voľby, či chcú viac (ja chcem viac!) a ak nie, solídne jednodielne YA fantasy sa vždy zíde.

V konečnom dôsledku môžem knihe vyčítať asi iba fakt, že mňa osobne celkom nestrhla – dokázala som sa od nej odtrhnúť, nevohnala mi slzy do očí... Objektívne však ide o naozaj dobré čítanie, preto odo mňa získava 4,5* a určite vám ju odporúčam.


Obálka z goodreads.com

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára