Stretnutia fanúšikov na päť spôsobov (Comics Salon, HumbookFest, PotterFest, PragoFFest, Slavcon)

Ešte v januári som sa rozhodla spísať súhrnný článok, v ktorom by som zaspomínala na tri rôzne stretnutia fanúšikov, a. k. a. cony (ale ani jeden z nich nemá v názve slovo „con“, tak zostaňme pri stretnutiach fanúšikov), ktoré som za ten čas navštívila. Lenže do toho mi vstúpila moja lenivosť a medzitým som navštívila dve ďalšie stretnutia fanúšikov (medzi nimi už je aj jeden „con“), takže nakoniec z toho bude sumarizujúci report z českých a slovenských stretnutí fanúšikov, ktoré som zažila v sezóne jeseň-jar 2018/2019.

O stretnutiach fanúšikov však tento rok nepíšem naposledy. V lete sa – ako vždy – dočkáte môjho reportu z Festivalu fantázie 2019, ktorý so mnou tento rok navštívia Neliss a Sue (trikrát hurá!). Ešte predtým by ste sa, ak nám to bude časovo vychádzať, mohli dočkať nášho spoločného článku s Neliss, v ktorom sa povenujeme téme československých „conov“ a našich skúseností s nimi. A nadviažeme naň ešte jedným tematickým článkom… Ale jeho obsah nebudem vopred prezrádzať!

Začnime teda chronologicky…

Comics Salón 2018

Jesennú sezónu som odštartovala v septembri svojou historicky prvou návštevou bratislavského Comics Salónu spolu s mojimi vernými parťáčkami Neliss a Sue. Naša jednodenná sobotná návšteva nezačala veselo – pre neznáme organizačné problémy sme vyše hodiny stáli v zime a chvíľu aj na daždi pred zatvorenými bránami, než nás pustili do vnútra. Veľmi sa mi však páčili priestory DK Ružinov, kde sa každoročne odohráva nielen Comics Salón, ale aj marcová Anime Show. K dispozícii bol bufet a pred budovou prichystané stánky s občerstvením – len škoda toho ufňukaného počasia.

Vrcholom Comics Salónu bola pre mňa jednoznačne beseda so slovenským hercom Vladimírom Furdíkom, ktorý – ako ľudia začínajú pomaly zisťovať – hral Nočného kráľa v Game of Thrones. Po besede bola aj autogramiáda s absolútne katastrofálnou organizáciou, ktorá fungovala na princípe „kto sa k nemu skôr pretlačí“. Nám sa to napokon podarilo, takže mi na pamiatku zostáva podpis, fotografia a spomienka na to, ako som sa rozosmiala, pretože sa opýtal, aké „i“ má napísať v kohosi mene – schválne zdvihnite ruku tí, ktorým sa podarilo uraziť Nočného kráľa.

Smutne musím poznamenať, že sme toho za ten jeden deň veľa nestihli – najprv ten oneskorený vstup, potom sme stáli pred dverami do veľkej sály, aby sme mali dobré miesta na sedenie počas besedy, potom beseda, potom tlačenica na autogramiáde a polovica dňa bola fuč. Spomínam si len na príjemnú prednášku od slečny, ktorá nám opísala zážitky z cestovania po anglických mestách, ktoré sa spájajú s Tolkienom – odniesla som si z nej hlavne obdiv slečny za to, že sa na niečo podobné dala a v jednom kuse sa vrátila späť. A navštívili sme tiež prednášku Ondreja Herca, zakladateľa teórie slovenskej fantastiky, ku ktorého textom som sa často vracala pri písaní bakalárky. Ak sme videli ešte nejaké prednášky, celkom mi vyfučali z hlavy.

HumbookFest 2018

Minulý rok v októbri som sa po prvýkrát dostala aj na pražský HumbookFest, ktorý sa konal už po tretí raz. Nie je to stretnutie fanúšikov v tom „conovom“ slova zmysle. Organizuje ho vydavateľstvo Albatros Media a. s., ktoré sa zameriava najmä na propagáciu svojich (a partnerských) autorov a kníh, ale dáva priestor aj tematickým besedám, workshopom a cosplayerom. Každý, kto sa pohybuje vo svete knižných blogov, o Humbooku zaručene počul (lebo sotva začnú jeho ambasádori s propagáciou, nájdete o ňom správy úúúúúplne všade). Osobne ma to až tak nelákalo, nakoľko som nečítala knihy od žiadneho pozvaného autora (a lístok je… ako to povedať… sakra drahý!), ale rozhodla som sa dať tomu aspoň jednu šancu.

Spoločnosť mi tentokrát robili najmä Majka so Sue a len vďaka nim mi tá predlhá sobota nepripadala ako strata času. Americká autorka Sara Raasch, ktorej besedu sme videli celú, ma až tak nezaujala, zato kanadský autor Sebastien de Castell, z ktorého besedy som zachytila len pár záverečných minút, bol nesmierne sympatický a dokonca zvažujem, že si od neho niečo prečítam. Najviac som si však užila besedu s českými autormi dystópií, Petrou Stehlíkovou a Pavlom Barešom. Obaja rozprávali humorne, zaujímavo a k veci a úspešne ma nalákali na svoje diela. Stehlíkovej Naslouchača som mala počas konania Humbooku rozčítaného, ale potom som ho musela hneď dočítať a dokonca som si ho aj kúpila. (Kebyže vás zaujíma môj finálny verdikt, môžete si prečítať moju recenziu.)

Aj keď to bol, hmm, originálny zážitok, nie som si istá, či si ho tento rok zopakujem, pokiaľ nepozvú zahraničných autorov, ktorých som čítala a ktorých mám rada (niežeby som verila, že sa mi podarí kúpiť si lístky na autogramiádu, keď sa minulý rok vypredali behom minút – a aj bez autogramiády boli vstupenky pekne drahé). Mám dojem, že sme väčšinu času strávili čakaním na fotky, ktoré návštevníkom vytlačili po zverejnení na Instagrame s hashtagom humbooku (vzhľadom na množstvo fotiek im to trvalo dve až tri hodiny). Veľkým pozitívom boli obrovské priestory, negatívom obmedzená ponuka občerstvenia (ktoré bolo nevkusne drahé a divné).

PotterFest 2018

V novembri som zažila svoju ďalšiu prvú skúsenosť, tentoraz s druhým ročníkom PotterFestu, ktorý v Prahe organizujú ľudia z Potterfanu. Tí už roky zabezpečujú potterovskú líniu na Festivale fantázie, ale okrem toho nájdete čoraz častejšie ich stánok s potterovským merchandisingom i tematické workshopy na rozličných fanúšikovských a knižných akciách, vrátane Humbooku či blížiaceho sa Svetu knihy. Ako napovedá názov, ide o výhradne potterovskú udalosť. Hoci som priebežne sledovala aktuálne informácie, moje rozhodnutie ísť tam bolo spontánne (lístky sa vypredali behom pár hodín, takže som nemala veľa času na zvažovanie). Chcela som to však skúsiť. Trochu som sa obávala, že z toho bude iba (extrémne) predražená návšteva kina, no nakoniec som si to až nečakane užila.

Akcia mala iba jeden (úžasný) hlavný program. Na úvod sme si vypočuli spevácky zbor zaspievať pieseň, ktorá zaznela v treťom filme. Na besede s prekladateľom českých potterovských encyklopédií sme sa dozvedeli niečo viac o fascinujúcej práci prekladateľov (napríklad i to, že kedysi vám stačilo, aby ste „hovorili po anglicky“, aby sa z vás stal prekladateľ, heh). Súčasťou lístka bolo premietanie Grindelwaldových zločinov, ktoré som si síce v tom okamihu užívala, ale len dokiaľ som nad nimi nezačala uvažovať (môj názor na film si môžete prečítať v našom spoločnom článku s Neliss). Po premietaní nasledovala zábavná beseda s troma českými dabérmi - Petr Neskusil, Oldřich Hajlich a Viktorie Taberyová –, ktorí sa určite dlho spamätávali z toho, medzi akými bláznami sa to ocitli. Značne poučná bola aj beseda s pani z distribučnej spoločnosti, ktorá má na starosti Fantastické zvery v Čechách – vedeli ste, že WB zakázalo akokoľvek spájať prvé Fantastické zvery s Harrym Potterom, ale pri dvojke si to rýchlo rozmysleli? Záverečný program „Čarovečer“ zahŕňal tombolu, jedinečný koncert Filmovej filharmónie, ktorá nám zahrala najznámejšie potterovské melódie, a šialené divadelné predstavenie ľudí z Potterfanu (ktoré som nepochopila, lebo som nevidela Pelíšky, ale aj tak ma to nesmierne pobavilo).

PotterFest 2019 mal obmedzenú kapacitu v návštevnosti, pretože museli každému zabezpečiť miesto na sedenie v kine. Bolo tam teda náramne tesno, no napriek tomu sa mi priestory kina Dlabačov páčili – plus to tam bolo nádherne tematicky vyzdobené. Okrem programu ste sa mohli vyfotiť pri fotostene, napr. s Nimbusom 2000 či Múdrym klobúkom, alebo si zahrať niektorú z potterovských počítačových hier. Najväčším mínusom bol, rovnako ako pri Humbooku, nedostatok občerstvenia – k dispozícii bol jediný bar v rámci kina, ktorý ponúkal skôr nápoje než jedlo. V každom prípade je mi jasné, že zabezpečiť lepšie občerstvenie nebolo v silách Potterfanu. I bez toho odviedli skvelú prácu a PotterFest je rozhodne niečo, čo by ste si mali vyskúšať, ak sa považujete za skalných fanúšikov Harryho Pottera.

PragoFFest 2019

Tento rok sa konal desiaty a, bohužiaľ aj, posledný PragoFFest. Kto o ňom nikdy nepočul, bola to taká víkendová verzia Festivalu fantázie, ktorá prebiehala na prelome januára/februára v Prahe. Pre mňa to bola štvrtá (a najlepšia) skúsenosť s týmto festivalom a mrzí ma, že sa v tejto podobe nezopakuje. PragoFFest bol príjemným prerušením ročného čakania na FFko – a šanca navštíviť prednášky, ktoré mi na FFku unikli. Našťastie, toto nie je koniec najväčšie pražského conu, iba sa pretransformuje na ComicCon Prague (nemá nič spoločné s failom zvaným PragueCon), ktorý v sebe skombinuje tradičnú tvorbu návštevníkov (línie, prednášky, workshopy) s návštevou zahraničných hosťov v štýle západných conov.

Na tohtoročný PragoFFest sa ku mne opäť pridala Neliss aj so svojou spolužiačkou Barborou – i keď, nakoľko tam strávili viac času než ja, mala by som povedať, že ja som sa pripojila k nim. V piatok som dorazila až poobede, keďže som musela ísť do práce i k zubárke #MichelleThePlanningMaster. Náš program bol maximálne preplnený, preto spomeniem len tie najlepšie prednášky a okamihy (ak by ste chceli poznať aj iný uhol pohľadu, prečítajte si report od Neliss).

V rámci línie Knihovna som navštívila inšpiratívnu prednášku o tvorbe fantastických svetov, zábavnú prednášku o desiatich typoch hrdinov, ktorých by sme najradšej prefackali, a stretnutie s autorkou Haninou Veselou, ktorá opisovala svoje skúsenosti s vydávaním kníh v Čechách. V rámci Potterfanu sme videli divadlá MudloToč a Pomáda z Bradavic, ktoré sú skvelou ukážkou talentu tvorcov Potterfanu, a už sa teším na tohtoročný popotterovštený Hriešny tanec. Prvý raz sme tiež so sestrou navštívili potterovské raňajky, kde ponúkajú chutné muffiny a nádherné tematické sušienky (netuším, prečo sme sa im doteraz vyhýbali). Po prvýkrát sa nám podarilo vyhrať v HP kvíze pri hádaní tých najčudnejších prekladov HP termínov. Dobre, sestre sa podarilo vyhrať – ale vynahradila som si to úspechom v kvíze o čarodejniciach a čarodejníkoch v rámci NightConu!

Špeciálne vypichnem ešte tri prednášky: Divoké Skotsko nám zábavnou formou predstavilo históriu tejto malebnej krajiny, Degramatizace sulfixu -ish nám ukázala, ako sa z jednej nenápadnej prípony stalo takmer plnovýznamové slovo, a Avengers: End game – co víme? nám zhrnula teórie o konci jedného z najočakávanejších filmov súčasnosti (a tiež nám ukázala, že dobrých fanúšikov sa všade veľa zmestí, lebo v tej pidi triede nás bolo takmer sto!). Keďže sme boli štyri, mohli sme si zahrať jednu z mojich najobľúbenejších stolových hier – Telepatie – a s Neliss sme si zabojovali v neznámej marvelovskej hre na PS3, v ktorej som jej to parádne natrela.

PragoFFest vám už, bohužiaľ, odporúčať nemôžem. V každom prípade určite nespravíte chybu, ak dáte šancu Festivalu fantázie.

SlavCon 2019

Článok uzatváram obľúbeným bratislavským conom, SlavConom, ktorého 13. ročník sa konal koncom apríla v priestoroch FIIT STU. Bola to moja tretia skúsenosť a rozhodne ma nesklamala (neviem však, či bola najlepšia, lebo každý SlavCon mal iné plusy a mínusy). Šla som tam so Sue a Majkou, ale videla som aj Neliss (i keď na môj vkus veľmi málo), Lili, Jaji či Casion. Organizátori si zvolili nóbl priestory, ktoré boli priestranné a moderné, ale občas to pôsobilo, že je tam hrozne málo ľudí a v triedach vedela byť pekná zima. Na druhej strane, organizácia fungovala v podstate na jednotku.

Môj program bol nesmierne nabitý a napriek tomu som po skončení mala dojem, že som takmer nič nestihla. V piatok som prišla až popoludní, pretože som ráno bola v práci a následne cestovala štyri hodiny z Prahy do Bratislavy (tentoraz sa to zaobišlo bez zubára). Stihla som však besedu s autorkou knihy Atlantis, Zuzanou Guričanovou, a predovšetkým besedu s Majkou Danihelovou, autorkou knihy V znamení ametystu (kvôli ktorej som si brala dovolenku – nemáš za čo, Majka). Nedobrovoľne som bola zapojená do debaty, keďže som čírou náhodou pre Majku robila mapu a obálku (ak to náhodou ešte niekto nevie… hoci som o tom hovorila už toľkokrát… prakticky vždy, keď sa dá). Navštívila som tiež zaujímavú prednášku o slovanskej mytológií, odkiaľ som si odniesla hlavne tipy na ďalšie odborné knihy venované tejto téme.

Vrcholom sobotného programu boli tri veci. Tou prvou bol panel so Stanislavom Yanevskim, ktorého väčšina pozná ako Viktora Kruma zo štvrtého Harryho Pottera. Bol exkluzívnym hosťom SlavConu a fanúšikovia ho mohli stretnúť nielen na besede, ale aj pri čaji či metlobalovom tréningu (ak si za to zaplatili). My sme stihli iba polhodinku z jeho panelu, ale pôsobil ako vtipná osôbka. Ako z druhej som sa najviac potešila z besedy so 16 slovenskými a českými autormi (aj keď nasledujúca autogramiáda bola trošku tragická). Skvelým bodom programu bola aj beseda so slovenským hercom a režisérom Michalom Domonkosom – bol nesmierne zábavný a sympatický a s radosťou som navštívila jeho workshop o dabovaní (hoci som sa aktívne nezapojila… duh). V nedeľu, pred cestou do Prahy, som sa vrátila na prednášku slovenskej autorky Silvie Zeumerovej, ktorá nám prezradila zákulisné informácie o projekte Parstelvan – zahŕňa tvorbu traileru a fotografií ako propagačných materiálov k jej knihe. Autorka mala zároveň na starosti celú literárnu líniu, takže som sa s ňou stretla viackrát a musím povedať, že neuveriteľne milá a priateľská, dokonca natoľko, že som podľahla a kúpila si jej knihu (a dala si ju podpísať!).

Celý SlavCon sa niesol hlavne v duchu stretávania autorov a iných osobností (kúpila som si ešte aj poviedkovú knihu a dala si ju podpísať jedným z jej autorov, Martinom D. Antonín, od ktorého som čítala už jeho geniálny diel zo série Kladivo na čaroděje). Na sprievodný program nám nezostal čas, sotva sme si urobili nejaké spoločné fotografie. Chcelo by to, aby SlavCon trval ešte o pár dní viac, aby si ho človek dostatočne vychutnal, hlavne ak sa pritom stretáva so svojimi úžasnými priateľmi!

 * * *

Ako vidíte, ak jednu vec robia viacerí ľudia, nikdy neprídu s tým istým výsledkom. Preto ani jedno z týchto fanúšikovských stretnutí nie je ako to druhé. Nikto nemôže povedať, že ak bol na jednom, bol na všetkých. Musíte dať šancu aj iným, je to vaša fanúšikovská povinnosť #YouGottaCatchEmAll.