Ostrov Jeju: Ako obísť celý ostrov za tri dni a vidieť toho čo najviac? (2. časť)

V prvom článku o ostrove Jeju – Ostrov Jeju: Cesta na ostrov, cestovanie po ostrove, ubytovanie a tipy – som sa venovala všeobecným praktickým informáciám, ktoré by sa vám mohli hodiť, ak by ste naň plánovali vycestovať. V tomto príspevku vám konečne predstavím náš cestovný itinerár – kde všade sme boli a čo všetko sme videli. Rada by som z toho urobila taký ten „3-dňový itinerár na ostrove Jeju“ typ článku, lenže už som ich prečítala dosť na to, aby som vedela, že náš itinerár zahŕňa príliš málo oddychu, reštaurácií a kaviarní, aby niekto zvažoval, že sa ním bude riadiť. Na druhej strane, vďaka tomuto článku zistíte, čo všetko sa počas návštevy Jeju v priebehu troch dní dá reálne stihnúť a možno vám to pomôže pri plánovaní vlastného výletu.

Tiež by som rada podotkla, že sme šli na Jeju obdivovať predovšetkým prírodné krásy a úkazy. Iste, tie sú na ostrove tým najväčším lákadlom všeobecne, ale nájdete tu aj viacero záhrad, parkov, arborét, múzeí a zážitkových atrakcií – viacero z nich som zmienila v predchádzajúcom článku. Nečudujte sa teda, že väčšinu času boli naším cieľom zdanlivo náhodné skaly či opustené pláže. Zdanlivo, pretože každé z týchto miest je v skutočnosti výnimočné.

Všetky body, ktoré ma na ostrove Jeju nejako zaujali, som si zaznačila na tejto mape.

Handam Coastal Trail na ostrove Jeju

1. deň

ZÁPADNÁ STRANA OSTROVA

Na Jeju sme odleteli o siedmej ráno z letiska Gimpo v Soule. Aby bolo jasné, šli sme sem uprostred nášho pobytu v Južnej Kórei, takže sme si so sebou vzali len batožinu nevyhnutnú na tri dni a zvyšok nechali na hoteli v Soule. Ak by ste sa chystali na podobný výlet, na ktorom chcete objavovať viaceré zákutia tejto malebnej krajiny, určite je praktickejšie zaradiť návštevu Jeju na začiatok alebo na koniec pobytu, aby ste nemuseli platiť za ubytovanie dvojmo ako my.

Rozhodne nešlo o prvý možný ranný let zo Soulu na Jeju, ale už tak sme museli vstávať o tretej ráno, aby sme sa stihli včas dopraviť na letisko. Samotný let trval hodinu a desať minút. Na letisku sme sa vymotali rýchlo – Jeju je súčasťou Južnej Kórey, takže neopúšťate zem a nemusíte si vybavovať žiadne dodatočné papiere a extra potvrdenia mimo tých, ktoré potrebujete na vstup do krajiny ako takej.

Skoré vstávanie sa však vyplatilo – o pol desiatej sme sa už viezli červeným expresným autobusom č. 102 k prvému cieľu. Zastávky autobusov sa na letisku nachádzajú pred letiskovou halou. Vyznať sa v ich orientačných tabuliach môže byť trošku zložitejšie, preto si vopred vyhľadajte na Naver alebo Kakao mapách, na ktorý autobus máte počkať, a podľa toho si vyberte správnu zastávku.

Praktický tip – Ak cestujete na Jeju až po tom, čo ste už navštívili Soul a máte zakúpenú T-money kartu, ktorou sa platí za verejnú dopravu, nemusíte si robiť starosti – túto istú kartu môžete používať aj na Jeju. Po vstupe do autobusu si ju skrátka pípnete a pri výstupe takisto, čím zaplatíte za cestu. V prípade, že ste na ostrov doleteli „priamo“, zakúpte si túto kartu na letisku (v Seven Eleven, CU, GS25…), vložte si na ňu peniaze a cestujte.

Presne tri hodiny po tom, čo sme v Soule nasadli do lietadla, sme sa dostali k prvému bodu v našom itinerári – Handam Coastal Trail. Tento chodník má dĺžku 1,2 km a tiahne sa po pobreží, takže odtiaľ môžete pozorovať nádherné more a unikátne útvary z lávových kameňov. Prvý pohľad na tento chodník mi vyrazil dych a presne v tomto okamihu som si uvedomila, že odletieť na Jeju bolo to najlepšie, čo sme mohli urobiť.

Pre zaujímavosť – Handam Coastal Trail je súčasťou takzvanej Jeju Olle Trail, čo je 437 km dlhý peší chodník rozdelený do 21 samostatných trás (a šiestich „pod-trás“), ktoré sa tiahnu po obvode Jeju a niektorých priľahlých ostrovov. Môžete si to predstaviť ako naše turistické chodníčky. Jednotlivé trasy majú v priemere 16 km, všetky sú značené a navzájom prepojené, míňajú pobrežia, pláže, lesy, rybárske dedinky, turistické atrakcie i centrá miest. Ak sa rozhodnete zdolávať Jeju peši, obzvlášť jeho pobrežné časti, veľmi často sa ocitnete práve na Jeju Olle Trail.

Po zhruba polhodinovej prechádzke sme sa dostali k druhému bodu – Gwakji Beach. Cez 350 metrov dlhá pláž s nádherným bielym pieskom bola počas našej aprílovej návštevy prakticky prázdna. V lete však býva obľúbeným miestom navštevovaným mnohými turistami.

Odtiaľ sme sa modrým autobusom č. 202 (cesta trvala cca pol hodiny) zviezli na jednu z najslávnejších pláží na Jeju – Hyeopjae Beach. Ďalšia pláž s úžasne bielym pieskom, ktorá je vďaka plytkým vodám a pozvoľnému klesaniu populárna u plavcov. Jej charakteristickým znakom je aj výhľad na neďaleký ostrov Biyangdo, ktorý svojím tvarom pripomína slona v hadovi z Malého princa. Tak ako na Gwakji Beach, aj sem chodia ľudia často pozorovať západy slnka.

Hyeopjae Beach s výhľadom na ostrov Biyangdo

Kým o desiatej ráno sme mali krásne slnečné počasie, o pol dvanástej sa zatiahlo, rozfúkal sa vietor a začínalo mrholiť. Možno aj preto na mňa pláž Hyeopjae nespravila taký veľký dojem ako na iných. Najlepšou pamiatkou z tohto miesta pre mňa bude pani, ktorá sa nám ponúkla, že nás odfotí a po tom, čo sa s nami chvíľu rozprávala po kórejsky (neviem, na základe čoho usúdila, že by sme jej mohli rozumieť), nás s úsmevom vyobjímala.

Pár metrov od pláže sa nachádzala naša posledná plánovaná zastávka tohto dňa – Hallim Park. Táto botanická záhrada funguje od roku 1971 a je rozčlenená do deviatich tematických sektorov, medzi ktoré patrí napríklad ulica lemovaná palmami, vodná záhrada, bonsajová záhrada s dol hareubang – kamennými sochami, ktoré sú pre Jeju charakteristické –, subtropická záhrada s tropickým ovocím či ľudová dedina s dobovými domčekmi. Výnimočné sú aj dve sprístupnené jaskyne, Hyeopjaegul a Ssangyonggul, ktoré vznikli pri výbuchu sopky Halla-san, najvyššieho vrchu v Južnej Kórei. Je to len malá časť z rozľahlej siete jaskýň, ktorá sa nachádza v tejto oblasti. Záhrada je upravená tak, aby ste tam v každom mesiaci v roku videli niečo kvitnúť – v apríli to boli tulipány.

Socha ženskej potápačky Haenyeo (Hallim Park)

Jaskyňa Ssangyonggul

Dol hareubang

V parku sme strávili asi tri a pol hodiny. Vystačili by ste si aj s dvomi, ak nie ste vyslovene milovníkom rastlín, ale my sme mali prvý deň voľnejší harmonogram, ktorý nám časovo vychádzal skvele, takže sa nebolo kam ponáhľať. V areáli parku sa nachádza jediná reštaurácia, Stone Grandfather Restaurant, kam sme si zašli na neskorý obed a ochutnali tak tradičné miestne pokrmy, ako sú placka z fazule mungo či na drevenom uhlí grilované bravčové, ktoré prišlo aj so všetkými kórejskými prílohami.

Naša najdlhšia cesta autobusom č. 202 v ten deň trvala hodinu a pol a viedla na južnú stranu ostrova, kde sme boli ubytované prvú noc v sympatickom Hera Castle Pension. Po návšteve obchodu a zložení sa na izbe bolo iba šesť hodín, preto sme sa vybrali na približne polhodinovú prechádzku k Jungmun Saekdal Beach, odkiaľ sme chvíľu pozorovali rozbúrené more plné odvážnych surfistov.

2. deň
JUŽNÁ A VÝCHODNÁ STRANA OSTROVA

Náš druhý deň na Jeju odštartoval o pol deviatej a plánovali sme počas neho obísť tie najznámejšie miesta na juhu ostrova. Prvým bodom na programe mali byť vodopády Cheonjeyeon, ale pri svojom plánovaní som si nevšimla, že sa nachádzajú v uzatvorenom areáli, ktorý sa otvára o deviatej. Obávali sme sa, že nám to naruší harmonogram, preto sme sa vybrali pešo rovno k ďalšiemu cieľu.

K slávnym lávovým kameňom Jusangjeollidae sme dorazili po zhruba hodinovej prechádzke, veľká časť z nej viedla práve po Jeju Olle Trail. Jusangjeollidae je vulkanický skalný útvar, ktorý vznikol pri vlievaní sa lávy zo sopky Halla-san do mora a pripomína stĺpy. Podobný útvar nájdete aj v Severnom Írsku, známy ako Giant's Causeway (doslova „obrov chodník“). Aby ste si to tu mohli obzrieť, musíte zaplatiť vstupné a otvorené majú od deviatej ráno do pol šiestej večer.

Po ďalšej polhodinovej prechádzke po Jeju Olle Trail s výhľadom na útesy a more sme sa odviezli autobusom č. 652 o pár kilometrov ďalej, kde sme začali našu približne 10 km dlhú pešiu túru, ktorá zahŕňala zväčša prázdne ulice mesta Seogwipo-si, parčík, golfové ihrisko pre seniorov, jeden skalný útvar, jednu zbytočnú obchádzku a dva vodopády (s plateným vstupom).

Ku skale Oedolgae sme dorazili krátko pred jedenástou. Je to 20 metrov vysoká skala, ktorá sa údajne sformovala pred 1,5 miliónom rokov a viaže sa k nej legenda o starej žene, ktorá sa premenila na skalu, kým čakala na návrat manžela z rybolovu. V neďalekom parčíku s vyhliadkou sme si spravili prestávku na ochutnávku miestnych tangeríniek.

K vstupnej bráne do parku, v ktorom sa nachádza známy vodopád Cheonjiyeon, sme sa dostali až o jednej poobede, pretože sme cestou zablúdili. Rozhodli sme sa totiž nepočúvať mapy a chytro sa vybrali vlastným smerom. Pre nedostatok času sme si namiesto obeda dali iba tradičné kórejské corn dogy so syrom. Samotný vodopád, vysoký 22 metrov a široký 12 metrov, nebol až taký ohromujúci, pretože sme ho navštívili v pomerne suchom období, a tak ním nemalo príliš čo stekať. Patrí však medzi tri najslávnejšie vodopády na Jeju.

Celkom opačné dojmy som mala z vodopádu Jeongbang, ku ktorému sme dorazili krátko pred pol treťou. Tento 23 metrov vysoký vodopád je jediným v Južnej Kórei, ktorý steká priamo do mora, a je naň vskutku magický pohľad. A keď sa odvážne prederiete pomedzi tie obrovské kamene, môžete si spraviť skvelé fotky (za predpokladu, že má váš cestovateľský spoločník taktiež odvahu predrať sa pomedzi ne – ten môj na to odvahu nemal).

Miesto, kde sa vodopád Cheonjiyeon stretáva s morom

Po nájdení správnej zastávky (ku ktorej sme sa dostali oficiálnymi, nie celkom oficiálne vyzerajúcimi cestičkami popri potôčiku a budhistickom chráme) sme nasadli na modrý autobus č. 201, ktorý nás necelú hodinu a pol viezol na východnú stranu ostrova. Vystúpili sme na Gwangchigi Beach, známej svojim čiernym pieskom a formáciami z vulkanického kameňa, z ktorej sa nám naskytol výhľad na sopečný vrch Seongsan Ilchulbong. Zo všetkých pláží na mňa zrejme táto spravila najväčší dojem.

Výhľad na Seongsan Ilchulbong z Gwangchigi Beach

Pretože bolo iba pol piatej, vybrali sme sa na 5 km dlhú prechádzku, ktorá viedla po Jeju Olle Trail (jednej z tých horšie značených, vedúcich cez akúsi dedinku a les, takže sme si chvíľu mysleli, že sa odtiaľ nevymotáme) k neďalekému vŕšku Siksan-bong (30 m n. m.) a následne k nášmu ubytovaniu. Tentoraz sme si vybrali Sungsan Woori House Pension, kde sme okrem milej domácej a zaujímavých kórejských raňajok dostali aj izbu s výhľadom na Seongsan Ilchulbong – náš zajtrajší cieľ.

(Ak si myslíte, že sme po tomto zapadli do postelí, tak sa mýlite – stihli sme prechádzku po meste s pozorovaním západu slnka a návštevou potravín. V ten deň mi krokomer ukazoval 37 tisíc krokov.)

Výhľad na Seongsan Ilchulbong z vŕšku Siksan-bong

3. deň
VÝCHODNÁ A SEVERNÁ STRANA OSTROVA

Vrch, sopka aj tufový kužeľ. Všetky tieto slová sa používajú na pomenovanie toho, čo je Seongsan Ilchulbong, známy ako Sunrise Peak, pretože sa odtiaľ dajú pozorovať nádherné východy slnka. Teda, dali. Dnes sa platená cesta na vrchol otvára až o siedmej (v niektorých mesiacoch o pol ôsmej) a vy môžete východ slnka pozorovať iba z úpätia vrcholu. Aj keď som tušila, že toho veľa neuvidíme (nemali sme jasné ráno), predsa len sme sa o tri štvrte na šesť vybrali loviť prvé slnečné lúče.

Po raňajkách sme sa na Seongsan Ilchulbong vrátili (bývali sme kúsok odtiaľ), aby sme pokorili vrchol. Cesta hore trvá približne dvadsať minút (aj keď tomu zdola pravdepodobne nebudete chcieť veriť, pretože to nevyzerá ako dvadsaťminútová cesta), väčšinu z nej pritom tvoria schody. Zhora sa vám naskytne fascinujúci výhľad na zarastené útroby krátera, a keď máte šťastie na počasie, tak aj na more za ním (my sme to šťastie nemali). Zaujímavosťou je, že Seongsan Ilchulbong vytlačila spod hladiny magma, ktorá pred 5 000 rokmi prúdila pod úrovňou mora. Pôvodne šlo o samostatný ostrovček, ale nánosy piesku a zeme ho časom prepojili so zvyškom ostrova.

Výhľad do kráteru na Seongsan Ilchulbong

Výstup, pobyt hore i zostup nám zabrali asi hodinu. Kým sme šliapali hore, bolo tam skoro prázdno, ale okolo pol desiatej sa na parkovisku začali hromadiť autobusy s turistami, takže ak máte na výber, určite choďte na Seongsan Ilchulbong čo najskôr, bez ohľadu na ročné obdobie.

Tip na program – Ak sa budete okolo Seongsan Ilchulbong zdržiavať o pol druhej či o tretej poobede, môžete pozorovať ženské potápačky Haenyeo, ktoré sú akýmsi symbolom ostrova. Tieto ženy sa bez dýchacích prístrojov potápajú až do hĺbky dvadsiatich metrov a s jediným nádychom vydržia pod hladinou až dve minúty. Nečakajte však veľkolepú show, je to skôr šanca vidieť na vlastné oči kúsok z miestnej kultúry.

Pretože lávový tunel Manjanggul je dočasne uzavretý (do roku 2025), cestou autobusom č. 201 do mesta Jeju-si, kde sa nachádza letisko, sme si spravili zastávku na Gimnyeong Seongsegihaebyeon Beach (dostali sme sa tam za necelých 40 minút). V letných mesiacoch je populárnym miestom na plávanie, ale v apríli za sychravého počasia tu bolo takmer prázdno (ale nie úplne, jedna pani sa tam veru kúpala). Aj v tomto období však pláž vyzerala nádherne a mala ten najbielejší piesok, aký som doposiaľ mala možnosť vidieť.

Po krátkej prechádzke po pobreží a skrz priľahlú dedinku sme sa opäť autobusom č. 201 odviezli na autobusovú stanicu v Jeju-si (trvalo to približne hodinu). Tu sme odštartovali svoju poslednú turistiku na ostrove – posledných 7 km. Navštívili sme Yongyeon Pond, jazierko, v ktorom sa voda zo sopky Halla-san stretáva s morom. Vedie cezeň most, odkiaľ môžete pozorovať krásnu scenériu naokolo. A posledným bodom nášho programu bola Yongduam Rock, 10 metrov vysoká skala, ktorú vietor a vlny ošľahali tak, že pripomína dračiu hlavu. Znie to fascinujúcejšie, než ako to vyzerá.

Yongyeon Pond

Jazierko Yongyeon Pond vlievajúce sa do mora

Yongduam Rock

Svoju púť sme ukončili o pol piatej príchodom na letisko, kde sme doslova uzatvorili našu okružnú jazdu po ostrove Jeju. Konečne sme sa najedli (dali sme si vajíčkový sendvič so slaninou a so sladkou omáčkou, lebo v Južnej Kórei sa zjavne snažia do každého jedla prepašovať niečo sladké), napili sa a o šiestej večer sme odleteli naspäť do Soulu.

ZÁVER

Ak sa vám naskytne možnosť odletieť na ostrov Jeju, určite tak spravte. Na jeden deň sa vám tam ísť neoplatí, ale na tri? To už možno áno, ak skutočne nemáte k dispozícii viac času. No omnoho lepšie by bolo vyhradiť si na jeho návštevu aspoň týždeň, ak si chcete dostatočne vychutnať jeho rozmanité zákutia (a nevypľuť pri tom dušu).

Kým populárne turistické miesta vedia byť aj v apríli preplnené, ulice miest a autobusy občas zívajú prázdnotou. Ak sem pôjdete z rušného Soulu, budete si pripadať ako mimo civilizácie. Aj to je dôvod, prečo sa mi naše cestovanie po Jeju autobusom páčilo. Vyvolalo to vo mne pocit, že sme z neho videli viac než len tie typické turistické miesta. Ja osobne sa sem určite plánujem vrátiť.

Mohlo by vás tiež zaujímať:

» Ostrov Jeju: Ako obísť celý ostrov za tri dni a vidieť toho čo najviac
» Čo si nenechať ujsť v Južnej Kórei
» Tri dni v Ríme
» Štyri dni v Transylvánii
» Benátky a Benátska lagúna za 7 hodín